V obci našiel svoje miesto pre relax aj prešovský novinár a publicista Peter Ličák. Ten sa o dejiny tejto oblasti zaujímal aj z pohľadu svojej profesie.
Autor TASR
Matysová 25. júla (TASR) – Dedinka Matysová, okres Stará Ľubovňa, ktorá leží v doline potoka Lipník v Ľubovnianskej vrchovine, učarovala umelcom i novinárom.
K svojmu rodisku sa vždy hrdo hlásila rodina Ladižinských. Medzi svetovými vojnami sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza narodili dvaja chlapci. Štefan sa stal dirigentom a skladateľom, ktorý aj dnes pri každej príležitosti pripomenie, kam siahajú jeho korene, čo si Matysovčania veľmi vážia.
Druhým synom bol Mikuláš, ktorý bol hercom a zahral si menšie postavy vo filmoch Obchod na korze, Drak sa vracia, Červené víno či Lásky medzi kvapkami dažďa. Pôsobil v divadlách v Prešove, Martine i v Žiline. Fara, kde sa obaja umelci narodili, dodnes stojí v strede dediny, je však neobývaná.
Rázovitá dedinka sa však zapáčila aj výtvarníkom. Akademický maliar a vysokoškolský pedagóg Jozef Horečný prišiel do údolia začiatkom 70. rokov a zapáčila sa mu drevenica.
"Po prázdninách sme sa zišli na katedre a každý rozprával, kde v zahraničí bol na dovolenke, vtedy bolo po Pražskej jari a ešte sa dalo dostať von. Keď sa všetci pochválili, ja som povedal, že som bol v Matysovej, a vtedy sa to začalo," hovorí výtvarník.
Spomína si, ako sa predávali drevenice a kolegovia mu vraj vyčítali, prečo im nepovedal, že je tam tak krásne. Od toho času na ceste vedľa potoka vždy parkovalo veľa áut s prešovskými či košickými značkami a dedinu navštívilo mnoho umelcov.
"Tak sa veľký kolektív mojich kolegov začal zaujímať o Matysovú. Prvým záujemcom o chalupu oproti bol akademický maliar Juraj Kresila, neskôr Juraj Daňo a väčšina tých prvých chalupárov boli moji známi z akademických kruhov. Matysová sa tak ocitla na mape rekreačných zón tohto okresu," hovorí s úsmevom výtvarník.
Spomína si, ako pred rokmi drevenice domáci predávali na palivové drevo. Jednoducho si ju niekto "za babku" kúpil a potom rozobral a použil na kúrenie. Mrzí ho skutočnosť, že dedina stratila svoj typický ráz, a to predovšetkým tým, že sa prestali chovať hospodárske zvieratá.
Výtvarník sa venuje úžitkovej tvorbe, a keďže ide aj o väčšie objekty, plagáty, grafické listy či reliéfy, na toto mu byt nepostačoval. Jeden ateliér teda vznikol v stodole v Matysovej.
V obci našiel svoje miesto pre relax aj prešovský novinár a publicista Peter Ličák. Ten sa o dejiny tejto oblasti zaujímal aj z pohľadu svojej profesie. Tvrdí, že v tejto časti Slovenska sa dá nájsť veľa zaujímavostí a oplatí sa ich navštíviť. Okrem legendy o jaskyni či príbehu havarovaného lietadle pripomenul hlavne jeden významný lom.
"Nad dedinou je zaniknutý kameňolom červeného mramoru a podľa mojich skúmaní sa takéto ložisko nachádza v Európe už len vo Švédsku. Obklady z tohto mramoru môžu návštevníci napríklad obdivovať na hrade Wawel v Krakove," hovorí novinár.
Nezabudol však upozorniť na dve zásadné veci, ktoré mu v tejto dedine prirástli k srdcu, a to je predovšetkým nádherná príroda a pokojné a tiché prostredie, ktoré tu vždy nájde pre relax.
K svojmu rodisku sa vždy hrdo hlásila rodina Ladižinských. Medzi svetovými vojnami sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza narodili dvaja chlapci. Štefan sa stal dirigentom a skladateľom, ktorý aj dnes pri každej príležitosti pripomenie, kam siahajú jeho korene, čo si Matysovčania veľmi vážia.
Druhým synom bol Mikuláš, ktorý bol hercom a zahral si menšie postavy vo filmoch Obchod na korze, Drak sa vracia, Červené víno či Lásky medzi kvapkami dažďa. Pôsobil v divadlách v Prešove, Martine i v Žiline. Fara, kde sa obaja umelci narodili, dodnes stojí v strede dediny, je však neobývaná.
Rázovitá dedinka sa však zapáčila aj výtvarníkom. Akademický maliar a vysokoškolský pedagóg Jozef Horečný prišiel do údolia začiatkom 70. rokov a zapáčila sa mu drevenica.
"Po prázdninách sme sa zišli na katedre a každý rozprával, kde v zahraničí bol na dovolenke, vtedy bolo po Pražskej jari a ešte sa dalo dostať von. Keď sa všetci pochválili, ja som povedal, že som bol v Matysovej, a vtedy sa to začalo," hovorí výtvarník.
Spomína si, ako sa predávali drevenice a kolegovia mu vraj vyčítali, prečo im nepovedal, že je tam tak krásne. Od toho času na ceste vedľa potoka vždy parkovalo veľa áut s prešovskými či košickými značkami a dedinu navštívilo mnoho umelcov.
"Tak sa veľký kolektív mojich kolegov začal zaujímať o Matysovú. Prvým záujemcom o chalupu oproti bol akademický maliar Juraj Kresila, neskôr Juraj Daňo a väčšina tých prvých chalupárov boli moji známi z akademických kruhov. Matysová sa tak ocitla na mape rekreačných zón tohto okresu," hovorí s úsmevom výtvarník.
Spomína si, ako pred rokmi drevenice domáci predávali na palivové drevo. Jednoducho si ju niekto "za babku" kúpil a potom rozobral a použil na kúrenie. Mrzí ho skutočnosť, že dedina stratila svoj typický ráz, a to predovšetkým tým, že sa prestali chovať hospodárske zvieratá.
Výtvarník sa venuje úžitkovej tvorbe, a keďže ide aj o väčšie objekty, plagáty, grafické listy či reliéfy, na toto mu byt nepostačoval. Jeden ateliér teda vznikol v stodole v Matysovej.
V obci našiel svoje miesto pre relax aj prešovský novinár a publicista Peter Ličák. Ten sa o dejiny tejto oblasti zaujímal aj z pohľadu svojej profesie. Tvrdí, že v tejto časti Slovenska sa dá nájsť veľa zaujímavostí a oplatí sa ich navštíviť. Okrem legendy o jaskyni či príbehu havarovaného lietadle pripomenul hlavne jeden významný lom.
"Nad dedinou je zaniknutý kameňolom červeného mramoru a podľa mojich skúmaní sa takéto ložisko nachádza v Európe už len vo Švédsku. Obklady z tohto mramoru môžu návštevníci napríklad obdivovať na hrade Wawel v Krakove," hovorí novinár.
Nezabudol však upozorniť na dve zásadné veci, ktoré mu v tejto dedine prirástli k srdcu, a to je predovšetkým nádherná príroda a pokojné a tiché prostredie, ktoré tu vždy nájde pre relax.