Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri tejto príležitosti dedinu navštívil srbský vladyka Atanasij a metropolita Rastislav. Vladyka je veľmi významný človek, okrem iného svetovo uznávaný teológ.
Autor TASR
Osadné 28. novembra (TASR) - Obyvatelia obce Osadné si v tomto roku pripomínajú 90. výročie návratu k pravoslávnej viere. Pri tejto príležitosti včera dedinu navštívil srbský vladyka Atanasij a metropolita Rastislav. TASR o tom informoval miestny pravoslávny duchovný Peter Soroka.
Podľa jeho slov je vladyka veľmi významný človek, okrem iného svetovo uznávaný teológ, dvojnásobný dekan bohosloveckej fakulty v Belehrade, ale aj bývalý profesor na Inštitúte sv. Sergeja v Paríži. "Je to veľmi zanietený a oddaný človek. Keď chcel preložiť Sväté písmo Starého zákona do srbského jazyka, najprv odcestoval na osem mesiacov do Izraela, aby sa naučil po hebrejsky a potom sa pustil do tejto neľahkej práce," vysvetlil.
Začiatkom 17. storočia je v humenskom urbári zmienka o tunajšom pravoslávnom popovi. Podľa slov súčasného duchovného sa obyvatelia hlásili k pravosláviu a rusínskej národnosti ešte skôr. Kňaz z Osadného Simeon Rusčanský však v roku 1726 podpísal úniu s Rímom. Soroka tvrdí, že tomu nasvedčuje aj originálny dokument, ktorého kópiou disponuje. Celá obec tak prešla pod správu rímskej cirkvi a pápeža ako jej hlavy možno bez toho, aby o tom jej obyvatelia vedeli, keďže si zachovali obrady, tradície, bohoslužobný jazyk, spevy i rúcho. Jedinou hlavou pravoslávnej cirkvi je však dodnes, ako tvrdí Soroka, spasiteľ Isus Christos.
Osadné patrí medzi prvé rusínske obce, ktoré sa vo vtedajšom Československu vrátili späť do pravoslávnej cirkvi. Koncom 19. storočia sa totiž ľudia pomaly dozvedali, keď cestovali za prácou do zámoria, že nie sú pravoslávni. "S návratom domov sa vracali aj k pravoslávnej viere," uviedol duchovný s tým, že v Osadnom k tomu dopomohol aj miestny gréckokatolícky kňaz.
Ten nechcel pochovať muža jednej vdovy, ktorá za pohreb nemala čím zaplatiť. Osadňania ho preto požiadali, aby im znížil poplatky za obrady, lebo boli chudobní. Gréckokatolícky kňaz to odmietol, a tak obyvatelia poprosili pravoslávne biskupstvo v Mukačeve, aby im poslalo pravoslávneho kňaza.
S príchodom Alexandra Cugleviča v roku 1926 sa začala v obci písať aj nová cirkevná matrika. Na jej začiatku je súpis všetkých domov v obci a podpisy každého člena rodiny, ktorými podľa slov Soroku potvrdzovali svoj dobrovoľný návrat k pravosláviu. "Túto matriku máme na fare dodnes," doplnil.
Podľa jeho slov je vladyka veľmi významný človek, okrem iného svetovo uznávaný teológ, dvojnásobný dekan bohosloveckej fakulty v Belehrade, ale aj bývalý profesor na Inštitúte sv. Sergeja v Paríži. "Je to veľmi zanietený a oddaný človek. Keď chcel preložiť Sväté písmo Starého zákona do srbského jazyka, najprv odcestoval na osem mesiacov do Izraela, aby sa naučil po hebrejsky a potom sa pustil do tejto neľahkej práce," vysvetlil.
Začiatkom 17. storočia je v humenskom urbári zmienka o tunajšom pravoslávnom popovi. Podľa slov súčasného duchovného sa obyvatelia hlásili k pravosláviu a rusínskej národnosti ešte skôr. Kňaz z Osadného Simeon Rusčanský však v roku 1726 podpísal úniu s Rímom. Soroka tvrdí, že tomu nasvedčuje aj originálny dokument, ktorého kópiou disponuje. Celá obec tak prešla pod správu rímskej cirkvi a pápeža ako jej hlavy možno bez toho, aby o tom jej obyvatelia vedeli, keďže si zachovali obrady, tradície, bohoslužobný jazyk, spevy i rúcho. Jedinou hlavou pravoslávnej cirkvi je však dodnes, ako tvrdí Soroka, spasiteľ Isus Christos.
Osadné patrí medzi prvé rusínske obce, ktoré sa vo vtedajšom Československu vrátili späť do pravoslávnej cirkvi. Koncom 19. storočia sa totiž ľudia pomaly dozvedali, keď cestovali za prácou do zámoria, že nie sú pravoslávni. "S návratom domov sa vracali aj k pravoslávnej viere," uviedol duchovný s tým, že v Osadnom k tomu dopomohol aj miestny gréckokatolícky kňaz.
Ten nechcel pochovať muža jednej vdovy, ktorá za pohreb nemala čím zaplatiť. Osadňania ho preto požiadali, aby im znížil poplatky za obrady, lebo boli chudobní. Gréckokatolícky kňaz to odmietol, a tak obyvatelia poprosili pravoslávne biskupstvo v Mukačeve, aby im poslalo pravoslávneho kňaza.
S príchodom Alexandra Cugleviča v roku 1926 sa začala v obci písať aj nová cirkevná matrika. Na jej začiatku je súpis všetkých domov v obci a podpisy každého člena rodiny, ktorými podľa slov Soroku potvrdzovali svoj dobrovoľný návrat k pravosláviu. "Túto matriku máme na fare dodnes," doplnil.
