Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obojživelníky sú počas zimy ukryté niekde v prostredí lesa a potom na jar, keď sa oteplí, prichádzajú k vodným plochám.
Autor TASR
Prešov 8. apríla (TASR) - Ochranári zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR - Regionálneho centra ochrany prírody (RCOP) Prešov spolu s dobrovoľníkmi pomáhajú v týchto dňoch obojživelníkom pri prechádzaní cez cestu na viacerých miestach v kraji. Nainštalovali migračné zábrany a apelujú na vodičov, aby boli ostražití a ohľaduplní voči zvieratám i dobrovoľníkom.
"Obojživelníky sú počas zimy ukryté niekde v prostredí lesa a potom na jar, keď sa oteplí, prichádzajú k vodným plochám. Problém je ten, že medzi lesom a vodnou plochou, ak sa nachádza cesta, tak potom máme veľké úhyny obojživelníkov na cestných komunikáciách. Snažíme sa tomuto problému vyhnúť, a to stavbou migračných zábran. Potom každý deň chodíme, zberáme obojživelníky a prenášame ich k vode," uviedla pre TASR Marta Hrešová zo ŠOP SR - RCOP Prešov.
Ako povedala, vo svojej územnej pôsobnosti majú postavené zábrany na troch miestach. "Vďaka výdatnej pomoci dobrovoľníkov prenášame zhruba 8000 žiab pri vodnej nádrži Sigord v Kokošovciach, do 1000 žiab prenášajú dobrovoľníci v Uzovskom Šalgove a v okolí vodnej nádrže Ružín na dvoch miestach po 1500 zvierat," priblížila Hrešová, koľko zvierat počas sezóny prenesú.
Obojživelníky sú podľa nej jedny z najzraniteľnejších skupín živočíchov. Hlavným nedostatkom pre nich je nedostatok vody a miest na reprodukciu. "Potvrdilo sa to aj minulý rok, keď bolo horúce leto a populácie obojživelníkov nemali kde vyklásť vajíčka v jarnom období, lebo neboli menšie vodné plochy, hlavne v lesných oblastiach. Z ďalších ohrození je to okrem nedostatku vody aj strata biotopov. Jednoducho zástavba, stavajú sa cesty, kde sa pretínajú migračné trasy a plus chemizácia," priblížila Hrešová.
Migrácia obojživelníkov je závislá od počasia. "Niekedy sa stane, že ťah trvá tri, štyri dni, keď tiahnu tisíce žiab naraz, ale v tých posledných rokoch je nestále počasie, že je to dva, tri týždne až mesiac. Počítame, že zhruba do polovice apríla by mohol byť ten hlavný ťah uzavretý. Máme ešte spätný ťah, keď ropuchy napríklad prídu k vode, tak nakladú vajíčka a idú naspäť do lesa, takže aby zase nezahynuli, s dobrovoľníkmi im pomáhame pri prechode naspäť," vysvetlila Hrešová.
Žaby vo väčšej miere vychádzajú na cestu počas dažďa, ochranári preto apelujú na vodičov, aby v prípade, že ich zbadajú, spomalili a tam, kde sú zábrany, brali ohľad aj na dobrovoľníkov a znížili rýchlosť.
"Obojživelníky sú počas zimy ukryté niekde v prostredí lesa a potom na jar, keď sa oteplí, prichádzajú k vodným plochám. Problém je ten, že medzi lesom a vodnou plochou, ak sa nachádza cesta, tak potom máme veľké úhyny obojživelníkov na cestných komunikáciách. Snažíme sa tomuto problému vyhnúť, a to stavbou migračných zábran. Potom každý deň chodíme, zberáme obojživelníky a prenášame ich k vode," uviedla pre TASR Marta Hrešová zo ŠOP SR - RCOP Prešov.
Ako povedala, vo svojej územnej pôsobnosti majú postavené zábrany na troch miestach. "Vďaka výdatnej pomoci dobrovoľníkov prenášame zhruba 8000 žiab pri vodnej nádrži Sigord v Kokošovciach, do 1000 žiab prenášajú dobrovoľníci v Uzovskom Šalgove a v okolí vodnej nádrže Ružín na dvoch miestach po 1500 zvierat," priblížila Hrešová, koľko zvierat počas sezóny prenesú.
Obojživelníky sú podľa nej jedny z najzraniteľnejších skupín živočíchov. Hlavným nedostatkom pre nich je nedostatok vody a miest na reprodukciu. "Potvrdilo sa to aj minulý rok, keď bolo horúce leto a populácie obojživelníkov nemali kde vyklásť vajíčka v jarnom období, lebo neboli menšie vodné plochy, hlavne v lesných oblastiach. Z ďalších ohrození je to okrem nedostatku vody aj strata biotopov. Jednoducho zástavba, stavajú sa cesty, kde sa pretínajú migračné trasy a plus chemizácia," priblížila Hrešová.
Migrácia obojživelníkov je závislá od počasia. "Niekedy sa stane, že ťah trvá tri, štyri dni, keď tiahnu tisíce žiab naraz, ale v tých posledných rokoch je nestále počasie, že je to dva, tri týždne až mesiac. Počítame, že zhruba do polovice apríla by mohol byť ten hlavný ťah uzavretý. Máme ešte spätný ťah, keď ropuchy napríklad prídu k vode, tak nakladú vajíčka a idú naspäť do lesa, takže aby zase nezahynuli, s dobrovoľníkmi im pomáhame pri prechode naspäť," vysvetlila Hrešová.
Žaby vo väčšej miere vychádzajú na cestu počas dažďa, ochranári preto apelujú na vodičov, aby v prípade, že ich zbadajú, spomalili a tam, kde sú zábrany, brali ohľad aj na dobrovoľníkov a znížili rýchlosť.
