Poprad 14. apríla (TASR) - Odkaz Barbarskej noci je aktuálny aj po 73 rokoch. Na pietnej spomienke na popradskom cintoríne vo Veľkej to v piatok uviedol páter Hilár, vlastným menom Jozef Štefurik. Svetové združenie bývalých politických väzňov (SZBPV) ju pri príležitosti výročia udalosti zorganizovalo spolu s miestnymi saleziánmi Dona Bosca. Pri pamätníku obetiam komunizmu si uctili pamiatku obetí násilnej likvidácie mužských a ženských kláštorov, ku ktorej komunistický režim pristúpil v roku 1950 a do dejín vošli pod názvom Akcia K a Akcia R.

"Bolo barbarské to, čo sa udialo. Aj moja mamka bola nevinne zatvorená, pretože sa spolu s ďalšími ženami búrili proti násilnému odvlečeniu kňaza v obci Zborov. Doma mala tri deti, odsúdených bolo päť žien a medzi nimi aj ona. Domov sa vrátila po roku, o ďalší rok neskôr som sa narodil ja. Keď bola v požehnanom stave, tak sa modlila, že keď to bude chlapec, aby to bol kňaz," priblížil Hilár, ktorý je členom rádu dominikánov, bol tajne vysvätený v roku 1976 a sám sa považuje za vymodlené dieťa. V 50-tych rokoch minulého storočia sa museli rehoľníci skrývať, v súčasnosti sú slobodní, podľa Hilára však naďalej bojujú s útokmi voči cirkvi.

Po likvidácii reholí sa stali podľa predsedu SZBPV Františka Bednára vtedajší rehoľnici mučeníkmi viery. Skonštatoval, že ich odvaha znášať utrpenie a prenasledovanie by mala byť vzorom aj dnes v čase, keď treba čeliť novým hrozbám a iným nepriateľom kresťanstva. "Je našou morálnou povinnosťou, aby sme nezabúdali na tieto udalosti. Celý ten režim bol násilnícky a ich cieľom bolo vytvoriť spoločnosť bez Boha. Akcia bola pripravovaná dlhodobo, sekundárne následky však boli možno ešte horšie, pretože ľudia bránili kňazov a rehoľníkov, napríklad na Šuňave došlo k vzbure a aj k násilným zásahom," zdôraznil Bednár.

Pravidelne sa spomienky v Poprade zúčastňuje aj Mária Svitanová, ktorej najstaršieho brata zatkli v roku 1951, pretože sa podieľal na roznášaní letákov na podporu zatýkaných kňazov. "Nechcel hovoriť o tom, čo tam zažil. Zatkli a odviedli ho v nedeľu ráno predtým, ako sme šli do kostola, mal vtedy 18 rokov, doteraz mám v živej pamäti vzlykanie našej mamy," spomína Svitanová.

Likvidácia reholí predstavovala podľa Ústavu pamäti národa významný míľnik v proticirkevnej politike komunistického režimu a stala sa jedným z jej symbolov. "Aj preto si Slovenská republika od roku 1993 pripomína 13. apríl ako pamätný deň – Deň nespravodlivo stíhaných. Táto tragická udalosť vošla do dejín ako Barbarská noc, ako ju vo svojich memoároch pomenoval kardinál Ján Chryzostom Korec, vtedy jeden z internovaných rehoľníkov," uvádza ÚPN.