Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Orly krikľavé tak podľa nej strácajú svoj prirodzený areál, biotop, a tým pádom si musia po príchode z Afriky, kde zimujú, hľadať nové hniezdiská.
Autor TASR
Vysoké Tatry 5. októbra (TASR) – Pád stromov v Tatranskom národnom parku (TANAP) počas víchrice spred pol druha roka spôsobil úbytok populácie orla krikľavého. „To, že sa znižuje populácia tohto druhu, spôsobuje predovšetkým počasie. Víchrica Žofia, ktorá bola v máji 2014, vylámala veľmi veľa porastov v nižších polohách Tatier, a práve tam hniezdi orol krikľavý,“ objasnila pre TASR zoologička Správy TANAP-u Viera Kacerová.
Orly krikľavé tak podľa nej strácajú svoj prirodzený areál, biotop, a tým pádom si musia po príchode z Afriky, kde zimujú, hľadať nové hniezdiská. „Niekedy prídu z Afriky vysilení, pôvodné hniezdo nenájdu, musia si tak vybudovať nové, čo spôsobuje aj to, že nemusia mať v ten rok ani mláďatá,“ zdôraznila Kacerová. To je prípad aj najsledovanejšieho slovenského orla krikľavého Aničky, ktorej hniezdo v tomto roku obsadila kuna. So svojím partnerom tak nezahniezdila, hoci v okolí starého hniezda sa spoločne zdržiavali. Nové mláďa však Anička na svet nepriniesla, hoci v roku 2013 a 2014 vychovala s partnerom Arnoldom vždy po jednom potomkovi.
„Nedá sa povedať percentuálne, aký je úbytok orlov krikľavých na území TANAP. Tie páry sa aj tento rok vrátili zo zimoviska, ale nezahniezdili, čiže ten prírastok je tohto roku minimálny,“ konštatovala Kacerová. Vybudovali si však podľa nej nové hniezda a tento druh vtákov sa každoročne vracia na pôvodné hniezdisko. Orly krikľavé, ktoré sú zaradené do čeľade jastrabovitých, sa vyskytujú predovšetkým na strednom a východnom Slovensku. Hniezdia najmä v lesoch pahorkatín a v predhorí vysokých hôr zväčša v nadmorskej výške od 600 do 800 metrov na Liptove, Zamagurí a na Orave.
Úbytok populácie pre spadnuté stromy sa podľa Kacerovej týka aj iných druhov vtákov, najmä tých, ktoré hniezdia v lesných porastoch. „Napríklad sú to niektoré ďatlovité druhy vtákov, ktoré potrebujú dutiny, alebo tiež niektoré druhy sov, ktoré sú viazané na dutiny starých stromov a došlo k ich vyvráteniu. Tak isto musia hľadať nové možnosti na hniezdenie,“ dodala Kacerová. Les však bude podľa nej časom rásť a aj vtáky si budú v nových podmienkach budovať nové hniezdne lokality.
Orly krikľavé tak podľa nej strácajú svoj prirodzený areál, biotop, a tým pádom si musia po príchode z Afriky, kde zimujú, hľadať nové hniezdiská. „Niekedy prídu z Afriky vysilení, pôvodné hniezdo nenájdu, musia si tak vybudovať nové, čo spôsobuje aj to, že nemusia mať v ten rok ani mláďatá,“ zdôraznila Kacerová. To je prípad aj najsledovanejšieho slovenského orla krikľavého Aničky, ktorej hniezdo v tomto roku obsadila kuna. So svojím partnerom tak nezahniezdila, hoci v okolí starého hniezda sa spoločne zdržiavali. Nové mláďa však Anička na svet nepriniesla, hoci v roku 2013 a 2014 vychovala s partnerom Arnoldom vždy po jednom potomkovi.
„Nedá sa povedať percentuálne, aký je úbytok orlov krikľavých na území TANAP. Tie páry sa aj tento rok vrátili zo zimoviska, ale nezahniezdili, čiže ten prírastok je tohto roku minimálny,“ konštatovala Kacerová. Vybudovali si však podľa nej nové hniezda a tento druh vtákov sa každoročne vracia na pôvodné hniezdisko. Orly krikľavé, ktoré sú zaradené do čeľade jastrabovitých, sa vyskytujú predovšetkým na strednom a východnom Slovensku. Hniezdia najmä v lesoch pahorkatín a v predhorí vysokých hôr zväčša v nadmorskej výške od 600 do 800 metrov na Liptove, Zamagurí a na Orave.
Úbytok populácie pre spadnuté stromy sa podľa Kacerovej týka aj iných druhov vtákov, najmä tých, ktoré hniezdia v lesných porastoch. „Napríklad sú to niektoré ďatlovité druhy vtákov, ktoré potrebujú dutiny, alebo tiež niektoré druhy sov, ktoré sú viazané na dutiny starých stromov a došlo k ich vyvráteniu. Tak isto musia hľadať nové možnosti na hniezdenie,“ dodala Kacerová. Les však bude podľa nej časom rásť a aj vtáky si budú v nových podmienkach budovať nové hniezdne lokality.
