Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počty turistov v parku za posledných 25 rokov dramaticky stúpajú.
Autor TASR
Červený Kláštor 12. novembra (TASR) - Pieninský národný park (PIENAP) je najmenším národným parkom na Slovensku, avšak z pohľadu návštevnosti patrí medzi najnavštevovanejšie. Naj atrakciou Pienin je splav rieky Dunajec na pltiach. V tomto roku, podľa údajov správ národných parkov na oboch stranách poľsko-slovenskej hranice, rieku Dunajec splavilo takmer 373.000 ľudí. Z toho slovenské plte preplavili takmer 82.000 návštevníkov a poľskí pltníci previezli viac ako 281.000 turistov. Pracovníci poľského parku zaznamenali aj takmer 10.000 raftérov a kajakárov.
"Počty turistov za posledných 25 rokov dramaticky stúpajú. Napríklad v jednom sčítacom dni v auguste 1994 na náučnom chodníku (NCH) v Prielome Dunajca bolo zaznamenaných iba 293 peších turistov a žiadni cyklisti, na pltiach sa plavilo 1400 ľudí. V roku 2014 prešlo NCH počas rovnakého augustového dňa 2139 turistov, ale z nich už len 186 bolo peších, zvyšok tvorili cyklisti. Sčítanie ukázalo, že zatiaľ najviac turistov prešlo chodníkom v roku 2012, a to viac ako 194.000," priblížil riaditeľ Správy PIENAP Vladimír Klč. Návštevníci vyhľadávajú v Pieninách aj ďalšie miesta, napríklad vyhliadku na Troch korunách navštívi ročne viac než 100.000 ľudí, Sokolicu v priemere 45.000 turistov a zrúcaninu hradu Czorsztyn, ktorá je v správe poľského národného parku, v priemere 124.000 návštevníkov. Prekvapujúca je podľa Klča návštevnosť najvyššieho vrcholu Pienin - Vysokých skaliek, každodenným sčítaním od júla 2012 do septembra 2015 bolo na tomto vyhliadkovom mieste zaznamenaných takmer 230.000 turistov.
"Pri pohľade na čísla, ku ktorým dospela poľská strana, je potrebné nazerať ako na ekonomický dosah, jednak na zamestnanosť v oblasti cestovného ruchu, tak aj na priamy dosah na správu národného parku. Od každého dospelého návštevníka, ktorý splaví Dunajec alebo navštívi uvedené miesta, správa poľského parku vyberie v prepočte jedno euro za využitie územia. V roku 2014 poľská správa Pienin predala viac ako 315.000 lístkov a ďalších viac ako 197.000 zľavnených. Takto získané prostriedky Poliaci využívajú na zlepšenie služieb práve pre turistov, napríklad na chod piatich infocentier, údržbu chodníkov a turistických zariadení, tlač propagačných materiálov, ale aj na výkup pozemkov na území parku atď.," objasnil Klč. Dodal, že takýto spôsob na Slovensku, žiaľ, nefunguje, čím viaceré územia prichádzajú o možnosti skvalitniť a spríjemniť pobyt v nich.
Získané dáta okrem ekonomického dosahu poslúžia aj pri tvorbe nových manažmentových koncepcií, pri tvorbe či aktualizácii programov starostlivosti, návštevných poriadkov či regulácii turizmu. Pieninské národné parky vznikli na rovnakom základe, ktorým je prvé medzinárodne chránené územie v Európe založené v roku 1932. "Preto je dôležité, aby manažment oboch území národných parkov, ktoré od seba delí len rieka Dunajec, bol založený ak nie na rovnakých, tak veľmi blízkych princípoch," upozornil Klč.
"Počty turistov za posledných 25 rokov dramaticky stúpajú. Napríklad v jednom sčítacom dni v auguste 1994 na náučnom chodníku (NCH) v Prielome Dunajca bolo zaznamenaných iba 293 peších turistov a žiadni cyklisti, na pltiach sa plavilo 1400 ľudí. V roku 2014 prešlo NCH počas rovnakého augustového dňa 2139 turistov, ale z nich už len 186 bolo peších, zvyšok tvorili cyklisti. Sčítanie ukázalo, že zatiaľ najviac turistov prešlo chodníkom v roku 2012, a to viac ako 194.000," priblížil riaditeľ Správy PIENAP Vladimír Klč. Návštevníci vyhľadávajú v Pieninách aj ďalšie miesta, napríklad vyhliadku na Troch korunách navštívi ročne viac než 100.000 ľudí, Sokolicu v priemere 45.000 turistov a zrúcaninu hradu Czorsztyn, ktorá je v správe poľského národného parku, v priemere 124.000 návštevníkov. Prekvapujúca je podľa Klča návštevnosť najvyššieho vrcholu Pienin - Vysokých skaliek, každodenným sčítaním od júla 2012 do septembra 2015 bolo na tomto vyhliadkovom mieste zaznamenaných takmer 230.000 turistov.
"Pri pohľade na čísla, ku ktorým dospela poľská strana, je potrebné nazerať ako na ekonomický dosah, jednak na zamestnanosť v oblasti cestovného ruchu, tak aj na priamy dosah na správu národného parku. Od každého dospelého návštevníka, ktorý splaví Dunajec alebo navštívi uvedené miesta, správa poľského parku vyberie v prepočte jedno euro za využitie územia. V roku 2014 poľská správa Pienin predala viac ako 315.000 lístkov a ďalších viac ako 197.000 zľavnených. Takto získané prostriedky Poliaci využívajú na zlepšenie služieb práve pre turistov, napríklad na chod piatich infocentier, údržbu chodníkov a turistických zariadení, tlač propagačných materiálov, ale aj na výkup pozemkov na území parku atď.," objasnil Klč. Dodal, že takýto spôsob na Slovensku, žiaľ, nefunguje, čím viaceré územia prichádzajú o možnosti skvalitniť a spríjemniť pobyt v nich.
Získané dáta okrem ekonomického dosahu poslúžia aj pri tvorbe nových manažmentových koncepcií, pri tvorbe či aktualizácii programov starostlivosti, návštevných poriadkov či regulácii turizmu. Pieninské národné parky vznikli na rovnakom základe, ktorým je prvé medzinárodne chránené územie v Európe založené v roku 1932. "Preto je dôležité, aby manažment oboch území národných parkov, ktoré od seba delí len rieka Dunajec, bol založený ak nie na rovnakých, tak veľmi blízkych princípoch," upozornil Klč.
