Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do dnešného dňa sme platili urbáru nejaké 'mýto', aj sme ochotní platiť, ale nie desať eur za jeden vstup. Nehovorím, že je to likvidačné, ale je to podraz, skonštatoval jeden z pltníkov.
Autor TASR
Lesnica 23. júna (TASR) - Pltníci aj raftéri z Pienin hrozia, že prestanú jazdiť po Dunajci. Reagujú tak na poplatok, ktorý zaviedla obec Lesnica na prístupovej ceste v blízkosti Chaty Pieniny. Nainštalovali tam rampu a za každý vstup na obecnú komunikáciu musia zaplatiť desať eur. Pltníci tvrdia, že ide o vydieranie, samospráva reaguje, že chce regulovať dopravu a redukovať počet áut v území.
"Pevne sme sa rozhodli, raftéri aj pltníci, že z vrchnej strany Dunajca nebudeme jazdiť za takýchto podmienok. Budeme trpieť všetci, ale nepoľavíme, takto sa veci neriešia, že nás neprizvali na dialóg. Do dnešného dňa sme platili urbáru nejaké 'mýto', aj sme ochotní platiť, ale nie desať eur za jeden vstup. Nehovorím, že je to likvidačné, ale je to podraz," skonštatoval jeden z pltníkov a spolumajiteľ pltnice v Červenom Kláštore Ladislav Hrivko. Spolu s ďalšími pltníkmi tento týždeň protestovali priamo v Lesnici, aby ukázali, že s opatrením nesúhlasia. Hrivko dodal, že samosprávy na Slovensku sa skôr snažia pomôcť cestovnému ruchu, aby sa znova naštartoval po pandémii. "Ani my sme nezvyšovali ceny lístkov, aj keď nám narástli náklady. Chceme komunikovať, ale musí to byť obojstranné," uviedol s tým, že z pltníctva a raftovania žije celý región, či už ide o ubytovateľov, prevádzkovateľov mikrobusov, kočišov alebo gastrosektor. "Doplatíme na to všetci, aj klienti," zdôraznil.
Starosta Lesnice Ján Gondek pre TASR uviedol, že ich cieľom je znížiť počet áut a odstrániť chaos, ktorý tam v lete je. "Vždy, keď sa zavádzajú nové pravidlá, je to ťažké. Musíme niekde začať a všade vo svete sa doprava reguluje formou poplatkov. Áut je tam veľa, často chodia len s jedným raftom, jednou plťou. Pre emisie a ochranu životného prostredia ich chceme takouto formou donútiť, aby sa spájali a vyvážali plte na čo najmenšom počte áut," ozrejmil Gondek. Upozornil, že v súčasnosti sú v tejto súvislosti platné už dve všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sa nerešpektujú. Súčasné konanie považuje zo strany pltníkov za obštrukcie. Starosta sa neobáva toho, že by z Pienin úplne zmizli plte, ktoré sú najväčšou atrakciou v regióne. "My v Lesnici máme tradíciu a vieme ich nahradiť," dodal.
Opatrenie prekvapilo aj krajskú samosprávu, ktorá 770-metrovú cestu v máji 2020 vyradila z cestnej siete II. a III. triedy, a tak prešla do vlastníctva obce ako miestna komunikácia. "Z technického hľadiska nevyhovovala svojimi parametrami ceste III. triedy, neviedla po nej ani verejná doprava a stratila tak krajský dopravný význam," objasnila hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Daša Jeleňová. Dodala, že hoci kraj nemá legitímny dosah intervenovať na obec využitie jej vlastnej komunikácie, rozhodnutie samosprávy nepovažuje za najšťastnejšie. "V tejto veci bude z našej strany prebiehať komunikácia s vedením obce," dodala hovorkyňa.
Pltníctvo má v regióne dlhoročnú tradíciu, trasa vedie z Červeného Kláštora cez Prielom Dunajca až po poľskú hranicu pri obci Lesnica. Kľukatá tiesňava je dlhá približne deväť kilometrov a jazda trvá takmer dve hodiny. Počas sezóny splav absolvujú tisíce turistov aj zo zahraničia.
"Pevne sme sa rozhodli, raftéri aj pltníci, že z vrchnej strany Dunajca nebudeme jazdiť za takýchto podmienok. Budeme trpieť všetci, ale nepoľavíme, takto sa veci neriešia, že nás neprizvali na dialóg. Do dnešného dňa sme platili urbáru nejaké 'mýto', aj sme ochotní platiť, ale nie desať eur za jeden vstup. Nehovorím, že je to likvidačné, ale je to podraz," skonštatoval jeden z pltníkov a spolumajiteľ pltnice v Červenom Kláštore Ladislav Hrivko. Spolu s ďalšími pltníkmi tento týždeň protestovali priamo v Lesnici, aby ukázali, že s opatrením nesúhlasia. Hrivko dodal, že samosprávy na Slovensku sa skôr snažia pomôcť cestovnému ruchu, aby sa znova naštartoval po pandémii. "Ani my sme nezvyšovali ceny lístkov, aj keď nám narástli náklady. Chceme komunikovať, ale musí to byť obojstranné," uviedol s tým, že z pltníctva a raftovania žije celý región, či už ide o ubytovateľov, prevádzkovateľov mikrobusov, kočišov alebo gastrosektor. "Doplatíme na to všetci, aj klienti," zdôraznil.
Starosta Lesnice Ján Gondek pre TASR uviedol, že ich cieľom je znížiť počet áut a odstrániť chaos, ktorý tam v lete je. "Vždy, keď sa zavádzajú nové pravidlá, je to ťažké. Musíme niekde začať a všade vo svete sa doprava reguluje formou poplatkov. Áut je tam veľa, často chodia len s jedným raftom, jednou plťou. Pre emisie a ochranu životného prostredia ich chceme takouto formou donútiť, aby sa spájali a vyvážali plte na čo najmenšom počte áut," ozrejmil Gondek. Upozornil, že v súčasnosti sú v tejto súvislosti platné už dve všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sa nerešpektujú. Súčasné konanie považuje zo strany pltníkov za obštrukcie. Starosta sa neobáva toho, že by z Pienin úplne zmizli plte, ktoré sú najväčšou atrakciou v regióne. "My v Lesnici máme tradíciu a vieme ich nahradiť," dodal.
Opatrenie prekvapilo aj krajskú samosprávu, ktorá 770-metrovú cestu v máji 2020 vyradila z cestnej siete II. a III. triedy, a tak prešla do vlastníctva obce ako miestna komunikácia. "Z technického hľadiska nevyhovovala svojimi parametrami ceste III. triedy, neviedla po nej ani verejná doprava a stratila tak krajský dopravný význam," objasnila hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Daša Jeleňová. Dodala, že hoci kraj nemá legitímny dosah intervenovať na obec využitie jej vlastnej komunikácie, rozhodnutie samosprávy nepovažuje za najšťastnejšie. "V tejto veci bude z našej strany prebiehať komunikácia s vedením obce," dodala hovorkyňa.
Pltníctvo má v regióne dlhoročnú tradíciu, trasa vedie z Červeného Kláštora cez Prielom Dunajca až po poľskú hranicu pri obci Lesnica. Kľukatá tiesňava je dlhá približne deväť kilometrov a jazda trvá takmer dve hodiny. Počas sezóny splav absolvujú tisíce turistov aj zo zahraničia.
