Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počet medicínskych leteckých prevozov na Slovensku v minulom roku mierne stúpol.
Autor TASR
Poprad 19. januára (TASR) - Počet medicínskych leteckých prevozov na Slovensku v minulom roku mierne stúpol. Posádky Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby Air – Transport Europe (VZZS ATE) zasahovali v roku 2014 na celom Slovensku 1481-krát. Oproti roku 2013 ide o 12-percentný nárast počtu zásahov. Informovala o tom hovorkyňa VZZS ATE Zuzana Turočeková s tým, že stúpol počet primárnych zásahov v teréne, ako aj prevozov medzi nemocnicami.
"Najčastejšie zasahovali vrtuľníky zo stredísk Košice a Banská Bystrica. Najrušnejším obdobím boli pre leteckých záchranárov letné mesiace jún, júl a august. Takmer 15 percent všetkých pacientov tvorili deti. Záchranári ich najčastejšie ošetrovali pri dopravných nehodách," vymenovala Turočeková. Na palube červeno-bielych vrtuľníkov prevážali aj deti s rozsiahlymi popáleninami, najmä vo veku do troch rokov, ktoré sa obarili čajom, kávou či vriacou polievkou. Lety smerovali priamo do popáleninových centier, aby malí pacienti dostali čo najrýchlejšie špecializovanú starostlivosť.
"K dospelým smerovali medicínsky vybavené vrtuľníky najčastejšie pre diagnózu akútny infarkt myokardu. Aj v týchto prípadoch hrá dôležitú úlohu včasná odborná liečba. Pre pacientov s ochorením srdca zabezpečili vrtuľníky ATE rýchly prevoz do rúk odborníkov slovenských kardiocentier. Druhou najčastejšou indikáciou k zásahu boli dopravné nehody," dodala Turočeková.
Prednemocničnú zdravotnú starostlivosť v teréne poskytli leteckí záchranári tiež zraneným turistom, horolezcom, lyžiarom či cyklistom. "Ak sa pacient nachádza v ťažko prístupnom teréne, kde nie je možné pristáť, lekára k menu spúšťajú z vrtuľníka na lane. Záchranár musí ostať s pilotom na palube. Všetky úkony, o ktoré sa lekár pri ošetrovaní bežne delí so záchranárom, musí v tomto prípade zvládnuť sám. Ak potrebuje pomoc, spolupracuje s laikmi, ktorí sú v jeho blízkosti. Je preto potrebné, aby svedkovia nehody ostali aj po príchode záchranárov duchaprítomní a čo najviac nápomocní," zdôraznil riaditeľ VZZS ATE Ján Kuboši. Techniku palubného navijaka využívajú najmä počas záchranných akcií lesných pracovníkov v husto zalesnených oblastiach či zranených turistov vo vysokohorskom teréne.
Spoločnosť ATE prevádzkuje sedem staníc VZZS na Slovensku, v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Poprade i Košiciach. Jej posádky sú v pohotovosti 24 hodín denne, ich akcieschopnosť však závisí od poveternostných podmienok. "Výhodou vrtuľníkovej záchrany je predovšetkým rýchlosť a dostupnosť. Tieto faktory zohrávajú veľkú úlohu pri záchrane ľudského života, prispievajú k zníženiu utrpenia pacientov a znižujú tiež riziko neskorších vážnych zdravotných komplikácií. Posádky ATE zasahujú pri úrazoch v horských oblastiach, lesných terénoch a odľahlých lokalitách, pri dopravných nehodách, záplavách či hromadných nešťastiach," uzavrela Turočeková.
"Najčastejšie zasahovali vrtuľníky zo stredísk Košice a Banská Bystrica. Najrušnejším obdobím boli pre leteckých záchranárov letné mesiace jún, júl a august. Takmer 15 percent všetkých pacientov tvorili deti. Záchranári ich najčastejšie ošetrovali pri dopravných nehodách," vymenovala Turočeková. Na palube červeno-bielych vrtuľníkov prevážali aj deti s rozsiahlymi popáleninami, najmä vo veku do troch rokov, ktoré sa obarili čajom, kávou či vriacou polievkou. Lety smerovali priamo do popáleninových centier, aby malí pacienti dostali čo najrýchlejšie špecializovanú starostlivosť.
"K dospelým smerovali medicínsky vybavené vrtuľníky najčastejšie pre diagnózu akútny infarkt myokardu. Aj v týchto prípadoch hrá dôležitú úlohu včasná odborná liečba. Pre pacientov s ochorením srdca zabezpečili vrtuľníky ATE rýchly prevoz do rúk odborníkov slovenských kardiocentier. Druhou najčastejšou indikáciou k zásahu boli dopravné nehody," dodala Turočeková.
Prednemocničnú zdravotnú starostlivosť v teréne poskytli leteckí záchranári tiež zraneným turistom, horolezcom, lyžiarom či cyklistom. "Ak sa pacient nachádza v ťažko prístupnom teréne, kde nie je možné pristáť, lekára k menu spúšťajú z vrtuľníka na lane. Záchranár musí ostať s pilotom na palube. Všetky úkony, o ktoré sa lekár pri ošetrovaní bežne delí so záchranárom, musí v tomto prípade zvládnuť sám. Ak potrebuje pomoc, spolupracuje s laikmi, ktorí sú v jeho blízkosti. Je preto potrebné, aby svedkovia nehody ostali aj po príchode záchranárov duchaprítomní a čo najviac nápomocní," zdôraznil riaditeľ VZZS ATE Ján Kuboši. Techniku palubného navijaka využívajú najmä počas záchranných akcií lesných pracovníkov v husto zalesnených oblastiach či zranených turistov vo vysokohorskom teréne.
Spoločnosť ATE prevádzkuje sedem staníc VZZS na Slovensku, v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Poprade i Košiciach. Jej posádky sú v pohotovosti 24 hodín denne, ich akcieschopnosť však závisí od poveternostných podmienok. "Výhodou vrtuľníkovej záchrany je predovšetkým rýchlosť a dostupnosť. Tieto faktory zohrávajú veľkú úlohu pri záchrane ľudského života, prispievajú k zníženiu utrpenia pacientov a znižujú tiež riziko neskorších vážnych zdravotných komplikácií. Posádky ATE zasahujú pri úrazoch v horských oblastiach, lesných terénoch a odľahlých lokalitách, pri dopravných nehodách, záplavách či hromadných nešťastiach," uzavrela Turočeková.
