Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spomienková slávnosť sa konala v tamojšom evanjelickom kostole, jej súčasťou bolo aj kladenie vencov na hroby týchto osobností vo Veľkom Slavkove a tiež prehliadka výstavy venovanej ich životu.
Autor TASR
Veľký Slavkov 17. marca (TASR) - Vo Veľkom Slavkove pod Tatrami si v piatok popoludní pripomenuli dve významné osobnosti regiónu. Riaditeľka popradského pracoviska Štátneho archívu v Prešove Zuzana Kollárová pre TASR uviedla, že spomienka sa konala pri príležitosti 150. výročia narodenia a 90. výročia úmrtia zakladateľa sanatória v Tatranskej Polianke doktora Michaela Guhra a tiež 180. výročia narodenia jeho strýka a zakladateľa tejto tatranskej osady Pavla Westera.
Spomienková slávnosť sa konala v tamojšom evanjelickom kostole, jej súčasťou bolo aj kladenie vencov na hroby týchto osobností vo Veľkom Slavkove a tiež prehliadka výstavy venovanej ich životu v priestoroch obecného úradu.
"Dr. Guhr sa narodil 17. marca 1873 vo Veľkom Slavkove, do Tatier sa vrátil pod vplyvom svojho strýka. Stal sa spolumajiteľom a šéflekárom sanatória, ktoré premenil z neprosperujúcej turistickej základne na moderné liečebné stredisko tuberkulózy a basedowovej choroby," priblížila Kollárová Guhra, ktorý mal vďaka svojim liečebným výsledkom svetovú povesť.
Zaslúžil sa najmä o rozvoj zimnej klimatickej liečby v horách, čo Tatrám pomohlo, aby sa stali celoročnou destináciou. Jeho najznámejším pacientom bol básnik Jiří Wolker, v čase jeho pôsobenia sa v Tatrách stretávali mnohí umelci, športovci, a Tatranská Polianka bola kultúrnym a spoločenským centrom. "Počas hospodárskej krízy zamestnával v sanatóriu obyvateľov podhoria a takto zachránil ich rodiny pred chudobou," upozornila Kollárová s tým, že Guhr bol aj veľký filantrop a celý svoj majetok v podstate rozdal. Jeho srdcovou záležitosťou bola obec Gerlachov.
Okrem toho bol tiež veľkým propagátorom lyžovania a zimnej turistiky, dal postaviť prvý lyžiarsky mostík na Slovensku, v Tatranskej Polianke sa konali v roku 1911 aj prvé medzinárodné preteky v zimných športoch. O dva roky neskôr založil Uhorský lyžiarsky zväz a podieľal sa aj na vzniku Tatranského dobrovoľného záchranného zboru. Sám bol aktívnym horolezcom i turistom a od roku 1922 aj predsedom Karpatského spolku. "Intenzívne sa venoval budovaniu a činnosti spolkového múzea v Poprade a zaslúžil sa o výstavbu Bilíkovej chaty," doplnila Kollárová.
Jeho strýko Wester bol podnikateľom a považovali ho za veľkého mysliteľa a vizionára. "Pomáhal obci vo všetkých oblastiach a keď mu v roku 1866 úplne zhorel dom, odštartovalo to jeho intenzívnu stavebnú činnosť," dodala. Okrem iného vybudoval nad Gerlachovom hájovňu, neskôr postavil vilu Marianna, ktorá sa stala základom Tatranskej Polianky ako novej osady. Svoj podiel mal aj na výstavbe chaty v budúcej osade Sliezsky dom.
Spomienková slávnosť sa konala v tamojšom evanjelickom kostole, jej súčasťou bolo aj kladenie vencov na hroby týchto osobností vo Veľkom Slavkove a tiež prehliadka výstavy venovanej ich životu v priestoroch obecného úradu.
"Dr. Guhr sa narodil 17. marca 1873 vo Veľkom Slavkove, do Tatier sa vrátil pod vplyvom svojho strýka. Stal sa spolumajiteľom a šéflekárom sanatória, ktoré premenil z neprosperujúcej turistickej základne na moderné liečebné stredisko tuberkulózy a basedowovej choroby," priblížila Kollárová Guhra, ktorý mal vďaka svojim liečebným výsledkom svetovú povesť.
Zaslúžil sa najmä o rozvoj zimnej klimatickej liečby v horách, čo Tatrám pomohlo, aby sa stali celoročnou destináciou. Jeho najznámejším pacientom bol básnik Jiří Wolker, v čase jeho pôsobenia sa v Tatrách stretávali mnohí umelci, športovci, a Tatranská Polianka bola kultúrnym a spoločenským centrom. "Počas hospodárskej krízy zamestnával v sanatóriu obyvateľov podhoria a takto zachránil ich rodiny pred chudobou," upozornila Kollárová s tým, že Guhr bol aj veľký filantrop a celý svoj majetok v podstate rozdal. Jeho srdcovou záležitosťou bola obec Gerlachov.
Okrem toho bol tiež veľkým propagátorom lyžovania a zimnej turistiky, dal postaviť prvý lyžiarsky mostík na Slovensku, v Tatranskej Polianke sa konali v roku 1911 aj prvé medzinárodné preteky v zimných športoch. O dva roky neskôr založil Uhorský lyžiarsky zväz a podieľal sa aj na vzniku Tatranského dobrovoľného záchranného zboru. Sám bol aktívnym horolezcom i turistom a od roku 1922 aj predsedom Karpatského spolku. "Intenzívne sa venoval budovaniu a činnosti spolkového múzea v Poprade a zaslúžil sa o výstavbu Bilíkovej chaty," doplnila Kollárová.
Jeho strýko Wester bol podnikateľom a považovali ho za veľkého mysliteľa a vizionára. "Pomáhal obci vo všetkých oblastiach a keď mu v roku 1866 úplne zhorel dom, odštartovalo to jeho intenzívnu stavebnú činnosť," dodala. Okrem iného vybudoval nad Gerlachovom hájovňu, neskôr postavil vilu Marianna, ktorá sa stala základom Tatranskej Polianky ako novej osady. Svoj podiel mal aj na výstavbe chaty v budúcej osade Sliezsky dom.
