Podhradík 25. októbra (TASR) – Prvá písomná zmienka o obci Podhradík, okres Prešov, pochádza z roku 1401. Dedinka pod stredovekým hradom Šebeš však už na týchto miestach stála roky pred tým. To, že dedinka patrila do sídelného panstva, dnes dokumentuje aj erb.

"Z nášho erbu jednoznačne vyplýva, že sa nachádzame pod hradom a tak isto je na ňom aj Baránok boží v zlatej zbroji držiaci striebornú žrď so zlatou zástavou, ukončenou lastovičím chvostom," vysvetlil starosta Ladislav Stanek. Doplnil, že je to symbol toho, že väčšina ľudí v obci sa hlási ku katolíckej cirkvi.

Na nižnom konci obce bol v roku 1755 postavený kostol, ktorý bol neskôr po rôznych úpravách v roku 1992 zbúraný, pretože sa objavili statické nedostatky. Na jeho mieste ľudia vybudovali nový, moderný, rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej Trojice.

Dedina bola kedysi majetkom rodu rytiera Syneka de Sebessy, ktorí si neskôr postavili sídlo v neďalekej Nižnej Šebastovej. Od 17. storočia hrad chátral a takmer zanikol. Jeho obnova sa začala v roku 2012.

Počas revitalizačných prác sa objavila jedna zaujímavosť, ktorá pochádzala z oveľa mladšieho obdobia. Na jednej zo skál sa našiel súbor číslic, ktorý upozorňoval na to, že v protiľahlom svahu sa nachádza nálezisko zdroja živého striebra.

Koordinátor prác na hrade Martin Sárossy uviedol, že podľa doteraz zistených skutočností súbor číslic na hradnom brale podpísaný menom L. Cseh upriamuje pozornosť na šachtu, kde sa objavila rumelka, ktorá sa používa na výrobu ortuti.

"Aj informácie nášho náučného chodníka hovoria o tom, že zápisy by mali byť od významného geológa Ľudovíta Čecha, ktorý v 19. storočí posudzoval výdatnosť opálových baní na Dubníku, a v tom čase navštívil aj hrad Šebeš," hovorí Sárossy.

Dodal, že podľa zistených informácií sa portál do šachty nachádza za potokom Šebastovka na úpätí Hájovej hory, ale je v dezolátnom stave. Ešte v čase 2. svetovej vojny ju vraj obyvatelia obce využívali na ukrývanie materiálu a potravín.

Obnova hradu Šebeš úplne zmenila pohľad na obec

Už názov obce Podhradík, ktorá leží desať kilometrov od Prešova, jasne napovedá, že sa nad ním v minulosti týčil sídelný hrad. Počas storočí však úplne zanikol a jeho ruiny prikryla vegetácia.

Mnohí ľudia z obce ešte donedávna tvrdili, že na vŕšku sa kedysi týčil hrad, ale nikdy ho nevideli. Hovorí sa, že niektorí vôbec ani nevedeli o nejakom hrade. Všetko sa však zmenilo v posledných dvoch rokoch.

Vďaka projektu obnovy hradov, ktorý dáva priestor pre záchranu kultúrnych pamiatok a rovnako vytvára pracovné miesta, sa dnes múry hradu Šebeš týčia nad Podhradíkom, čo úplne zmenilo pohľad na obec.

Foto: TASR/Ján Lašák

"Pre laika vyzeral hrad Šebeš ako zalesnený kopec, len odborník vedel v teréne na základe nerovností čítať priebeh murív, hradieb a situovanie veže. Žiadne dokumentácie z minulosti o podobe tohto hradu neboli zachované," pripomína koordinátor projektu obnovy hradu Martin Sárossy.

Vzhľadom na to, že išlo o neprebádaný hrad, muselo sa začať archeologickým výskumom. Tomu však predchádzalo náročné odstraňovanie náletových drevín.

"Po začistení, zdokumentovaní a naskenovaní pôdorysu hradu, ktorý bol našťastie pod nánosom zachovaný, sa v niektorých častiach pristúpilo ku konzervácii, respektíve k čiastočnej rekonštrukcii na základe návrhu architektov a historikov," dodáva koordinátor.

Hrad teda preskočil z kategórie objektov čitateľných na základe nerovností v teréne do kategórie hradných zrúcanín.

Samotné hradné bralo je rozdelené na Východnú vežu, nádvorie a Západnú vežu. Dve časti z toho už sú v stave, kde návštevník môže vidieť murivo a priebeh pôvodných hradieb. Jedna časť zostane bez zásahov, pretože pamiatkari sa snažia zachovať aj nedotknuté vrstvy.

Projekt, ktorého žiadateľom je obec, bude trvať až do konca roka. Práce však zostáva ešte dosť aj na ďalšie obdobia. Hrad by sa mal stať súčasťou aj dobrovoľníckeho zámeru takzvanej Prešovskej hradnej cesty, pretože je jeden zo šiestich, ktoré obkolesujú metropolu Šariša.

To, že táto pamiatka láka už dnes veľa turistov, dokumentuje aj kniha návštev, do ktorej sa zapísali za necelé dva roky stovky návštevníkov z mnohých krajín.

O histórii bude hovoriť aj náučný chodník, pričom niektoré tabule už stoja. Jedna z nich hovorí, že hrad bol známy už začiatkom 14. storočia, kedy ho získal do vlastníctva rytier Synek de Sebessy. Sídlo začalo pustnúť v polovici 16. storočia.

Pri koledovaní založili folklórnu skupinu

Napriek tomu, že ľudia v Podhradíku, okres Prešov, vždy radi spievali, nikdy tu neexistovala žiadna folklórna skupina. Tá vznikla iba pred tromi rokmi a dnes je už známa po celom okolí.

Jednou zo zakladateliek súboru je Mária Karahutová. Pripomenula, že ich snahou je zachovať kultúrne dedičstvo kraja, a preto sú radi, ak sa do skupiny prihlásia aj mladšie generácie. Súbor tvorí šesť žien vo veku od 30 – 64 rokov, dvaja speváci a jeden harmonikár.

"Myšlienka vznikla v kostole, lebo nám bolo treba peniažky na sochu Panny Márie, tak sme išli, ako sa u nás hovorí, po koledovaní. Tam si harmonikár Viktor Nachaj všimol naše hlasy a povedal, že by bola škoda to nechať len tak," spomína si členka folklórnej skupiny.

Foto: TASR/Ján Lašák

Okrem jednej, ktorá sa v obci narodila, všetky ostané sa do Podhradíka vraj vydali, takže hovoria o sebe ako o nevestách. Syn pani Márie vyrába kroje, a preto nebol problém ich zapožičať alebo dať vyrobiť.

"Máme harmonikára, ktorý je lesným hospodárom a po našom sa takej profesii hovorí 'lešnik'. Vymýšľali sme, ako sa budeme volať, nuž tak vznikol názov Ľešnikovo dzifčata," hovorí Karahutová.

Dodala, že keď chodili prvý raz po domoch zvestovať narodenie Krista, zarobili 800 eur na sochu Bohorodičky. Od vtedy zarobili ďalšie peniaze a už pomaly by socha aj mohla byť, len čakajú na novú kaplnku.

"Tam, kde sa vchádza do lesa, bude stáť nová kaplnka, aby sa ľudia mohli pokloniť Panne Márii. Viete, v dnešnej dobe je zhon, tak aby sa zastavili a zamysleli," hovorí speváčka.

Vlani vraj boli ľudia z Podhradíka sklamaní, pretože harmonikár išiel niekde do inej dediny a u nich sa nechodilo spievať. Nuž v tomto roku už nič nenechajú na náhodu a všetko pripravujú vopred.

"Stále nás volajú na nejaké vystúpenia. Nám nejde o súťaženie, kto lepšie spieva, ale o to, aby sa ľudia zabavili. Takže tento rok zase ideme na to," povedala pani Mária.

Pesničky začali zbierať po rodinách a známych. Zastavovali sa u starších ľudí a všetko zapisovali do zošitov. Nie sú tam však len šarišské piesne, ale folklórne pásma vznikli aj v ukrajinčine a rusínčine.

"Myslím si, že o ľudovú pieseň sa u nás nemusíme báť. V našej obci vznikol totiž aj detský súbor s názvom Jareček, lebo u nás talenty sú, a treba ich podchytiť," uzavrela zakladateľka súboru.

Obec investuje do rozvoja predovšetkým z vlastných zdrojov

Napriek tomu, že v obci Podhradík, okres Prešov, žije len 375 obyvateľov, púšťajú sa do smelých rozvojových projektov. Keďže peniaze z eurofondov sa získavajú ťažko, väčšina investícií ide z vlastných zdrojov.

"Naša dedinka leží len desať kilometrov od krajského mesta v krásnom prostredí a je takzvanou koncovou obcou, takže cez nás sa neprechádza do nejakej inej dediny či mesta. Je tu ticho a útulne," hovorí starosta obce Ladislav Stanek.

Práve tieto skutočnosti sú lákadlom pre ľudí z mesta, ktorí si tu začali budovať svoje domovy. K hlavnej ulici v posledných rokoch pribudli ďalšie tri vedľajšie, kde obec vytvorila podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu. Investovali do inžinierskych sietí a na parcelách postupne rastú nové domy ako huby po daždi.

Starosta pripomína, že sa výrazne zmenil vzhľad centrálneho verejného priestranstva, na ktorého revitalizáciu získali z európskych zdrojov 105.000 eur.

"Naša centrálna zóna je rozdelená na tri časti. Okrem obnovy chodníkov a verejnej zelene sme tu vytvorili relaxačnú zónu pre matky s deťmi s detskými preliezačkami a pribudli aj prvky drobnej architektúry. Je tu samozrejme aj niečo pre seniorov, pretože si môžu oddýchnuť v novom altánku," dodáva Stanek.

Zdôraznil, že všetko sa snažili robiť z dreva, bez kovových a betónových prvkov, aby to nenarušilo kolorit dedinky.

"Z dreva sú lavičky, altánok, prístrešky na autobusových zastávkach i mostíky cez potok. Hlavný most cez Šebastovku je síce betónový, ale zábradlie sme vymenili za drevené," vysvetľuje starosta.

Zdôraznil, že jednou z najväčších obecných investícií je kanalizačný zberač. Vzhľadom na nedostatok financií projekt rozdelili na niekoľko častí a ľudí pripájajú postupne.

"Momentálne pokračujeme v budovaní zberača A v celkovej dĺžke 1700 metrov, doposiaľ sme urobili zhruba 1000 metrov. V tomto roku chceme ukončiť 300 metrov s tým, aby vznikli podmienky na vybudovanie chodníkov v obci. V prípade dokončenia prvej etapy sa bude môcť napojiť zhruba 40 rodinných domov," vysvetľuje starosta.

Dodáva, že investícia v prvej etape predstavuje zhruba 354.000 eur, ďalšie peniaze však budú potrebovať na vybudovanie druhej etapy.

Obci sa okrem tejto investície už podarilo vybudovať obecný rozhlas, verejné osvetlenie a opravili aj niektoré komunikácie. Vyše 50.000 eur investovali do rekonštrukcie budovy materskej školy, ktorú navštevuje 25 detí. K tomu pribudlo nové vybavenie škôlky a záhrada s detským ihriskom.

"Keď sa dokončí oprava hradu Šebeš, počítame s väčším prílevom turistov. Aj z tohto dôvodu sme nezabudli na parkoviská v dedine a ďalšie chceme postaviť priamo pod hradom, kde by malo vzniknúť aj nejaké zázemie pre turistov," uzavrel starosta.

Dedinu zdobia drevené sochy, kultúrny dom obrazy

Obyvatelia šarišskej obce Podhradík, ktorí každý deň chodia po jej hlavnej ulici, môžu obdivovať umelecké diela z dreva. Sochy, ktoré sú umiestnené v obecnom parku, za kostolom, či pri miestnom rybníku, sú spomienkou na sochárske sympózium.

"Všetky tieto drevené skulptúry vznikli v roku 2011 počas výtvarného plenéra, ktorý sme pripravili pri príležitosti výročia vzniku obce. Študovala som výtvarnú výchovu a pozvala som svojich priateľov a spolužiakov k nám," hovorí iniciátorka výtvarného sympózia Mária Potočňáková.

Najskôr im zaslala nejaké informácie o obci, aká je v okolí príroda, akí tu žijú ľudia, a čo zaujímavé by tu mohol objaviť turista. Obrazy a sochy však nejako súviseli z obcou Podhradík.

"Napríklad Maťo Grega z Bardejova si vybral hrad ako motív a jeho socha je aj najbližšie pri hrade. Dával to do rôznych tvarov, pretože vtedy ešte hrad nebol odkrytý a zobrazil svoje predstavy," uviedla výtvarníčka.

Hrad bol témou aj ďalších umeleckých diel, jedno z nich sa volá Spomienky na gotiku a druhé Duša dreva, ktoré stojí za miestnym rímskokatolíckym kostolom.

"Najvyššie sochy sú tematicky zamerané na folklór a miestne tradície. Dve sú umiestnené v blízkosti rybníka a predstavujú muža a ženu v ľudovom odeve v prostredí šarišskej prírody," vysvetľuje Potočňáková.

Viac ako desať obrazov zdobí dnes aj steny obecného úradu, vznikla tak malá obecná galéria, ktorá by sa mohla podľa mladej výtvarníčky obmieňať prípadne dopĺňať.

"Všetky sochy, ktoré vznikli na tomto plenéri, zostali v obci a stali sa súčasťou tunajšieho koloritu. Autori sa dohodli, že ich tu ponechajú, ale stanovili si podmienku, že obec ich nikdy nesmie predať," pripomenula mladá výtvarníčka.

Tá už nosí v hlave ďalšiu myšlienku, chce opäť zorganizovať stretnutie umelcov. Prezradila, že tentoraz by to mali byť exteriérové maľby na plochu steny. Mali by spríjemniť prostredie pod hradom a miestnom obecnom parku.