Poprad 25. mája (TASR) – Maturitné vysvedčenia dnes odovzdali aj abiturientom športovej 4.D triedy Spojenej školy na Ulici Dominika Tatarku v Poprade. Ide o špecifickú triedu, v ktorej sú okrem športovcov aj zdravotne znevýhodnení žiaci. „Táto trieda je momentálne jediná u nás, vznikla ako športová trieda ešte v rámci projektu Centra olympijskej prípravy, ktorý je už, bohužiaľ, zrušený. To spojenie športovcov s ľuďmi, ktorí majú istý zdravotný hendikep, je našou špecialitou a sme to robili cielene, pretože ja si myslím, že obidve kategórie týchto detí musia urobiť niečo viac, aby sa presadili,“ uviedol riaditeľ školy Dušan Nebus.

Foto: TASR - Oliver Ondráš

Podľa neho atmosféra v tejto triede bola počas štúdia výnimočná, žiaci si medzi sebou veľmi pomáhali a nakoniec dosiahli aj veľmi slušné výsledky. Tento rok ide o druhú triedu, kde sa podarilo naplniť model integrácie telesne postihnutých detí od prvého ročníka až po maturitu. „Na budúci rok takáto trieda nebude, pretože nemáme žiaka so zdravotným hendikepom, za pár rokov sa však opäť bude konštituovať,“ dodal Nebus.



Pre triednu učiteľku 4.D Máriu Goláňovú bolo výnimočné práve to, že zdraví žiaci, športovci, dokázali tým hendikepovaným pomáhať. „Máme tu jedného žiaka Martina, ktorý sa od prvého ročníka ujal Tomáša, ktorý je na vozíčku. Vozil ho z hodiny na hodinu, cez prestávky na toaletu a pod. Staral sa o neho možno lepšie ako brat, čo si myslím, že je v dnešnej dobe výnimočné,“ upozornila Goláňová. Sama mala obavy napríklad z toho, ako bude trieda fungovať na školských výletoch, všetky však prebiehali úplne bez problémov. Rovnako to bolo aj počas vyučovania a nedá sa podľa nej povedať, že by zdravotne postihnuté deti nejako negatívne ovplyvňovali tie zdravé. „Tieto deti majú len telesný hendikep a učenie zvládali veľmi dobre. Napríklad Patrik je taký nadaný, že doučoval tých športovcov, ktorí často vymeškávali školu,“ priblížila jeden z prípadov triedna učiteľka.

Jeden zo žiakov, ktorý sa v súčasnosti profesionálne venuje sánkovaniu, Jakub Šimoňák, zdôraznil, že jeho spolužiaci so zdravotným hendikepom boli často aj lepší v štúdiu ako tí zdraví. „Vôbec nám ten ich hendikep neprekážal, ani nám to nespôsobovalo problémy, skôr naopak, naučilo nás to väčšej súdržnosti a začali sme si viac vážiť ľudí,“ konštatoval. Veľmi pozitívne hodnotia štyri roky strávené v integrovanej triede aj žiaci s rôznym stupňom zdravotného postihnutia. „Tie roky mi dali veľa do života, naučil som sa nové veci, spoznal nových spolužiakov, boli vždy obetaví a pomohli mi, keď som to potreboval,“ dodal hendikepovaný študent Tomáš Roxer.