Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na dnešnej večerni sa zúčastní v chrámoch množstvo veriacich, pre ktorých je Veľká noc najvýznamnejším náboženským sviatkom v roku.
Autor TASR
Snina 29. apríla (TASR) – Pravoslávni veriaci v Snine v týchto dňoch slávia sviatky Veľkej noci podľa juliánskeho kalendára. Začali sa vo štvrtok (28.4.) tzv. utreňou, kedy sa konajú Strasti. Počas nich sa číta 12 evanjelií, ktoré opisujú zajatie a utrpenie Isusa Christa. "Sviatky pokračujú v piatok ráno okolo 07.00 alebo 08.00 h Cárskymi časmi. Ide o čítanie evanjelií, ale aj proroctiev týkajúcich sa utrpenia Syna Božieho na kríži," povedal pre TASR správca pravoslávnej cirkevnej obce v Snine Igor Kerekanič.
Piatok vrcholí poobedňajšou večerňou, počas ktorej sa z chrámu vynáša tzv. plaščenica. Ide o plátno, na ktorom je zobrazenie Isusa Christa pri snímaní z kríža a vkladaní do hrobu. "Je to symbolický pohreb, kedy sa plaščenica ukladá na pripravené miesto v chráme," opísal obrady Kerekanič s tým, že veriaci si ju uctievajú poklonou. "V minulosti bolo tradíciou, že sa nad hrobom držala akoby stráž až do nedeľného Vzkriesenia," dodal kňaz.
Slávenie sviatkov pokračuje v sobotu liturgiou, ktorá je spojená s prezliekaním kňazov. "Tí si vymenia tmavé rúcho za svetlé, ktoré už predstavuje Vzkriesenie," povedal Kerekanič. Vyvrcholenie veľkonočných sviatkov v pravoslávnej cirkvi sa začne v noci zo soboty na nedeľu, keď sa slúži polnočnica. "Počas nej sa plaščenica vynáša k oltáru, kde sa na nej po dobe 40 dní od Vzkriesenia vykonávajú všetky bohoslužby a svätá liturgia," uviedol správca farnosti. Podľa jeho slov vychádza z cerkvi o polnoci kňaz s krížom v sprievode ľudí. Počas obchádzky chrámu spievajú veriaci, ktorí držia v rukách zapálené sviece, "Voskresenije Tvoje". Kerekanič tvrdí, že je to najkrajšia bohoslužba v roku.
Neskôr sa koná slávnostná svätá liturgia, pri ktorej sa evanjelium zvykne čítať viacerými jazykmi, napr. cirkevnoslovanským, slovenským a gréckym, aby mu porozumeli všetky národy. Na konci liturgie, ako to býva zvykom, nastáva posvätenie paschálnych jedál. Poobede sa veriaci schádzajú na večerňu, pri ktorej podľa pravoslávnych tradícií na Slovensku býva pomazanie posväteným olejom, tzv. mirovanie. Na záver zvykne byť slávnostná procesia okolo chrámu, ktorou sa završujú nedeľné bohoslužby.
Počas Veľkého piatka je podľa Kerekaniča v chráme množstvo veriacich. Veľkonočné sviatky totiž považujú kresťania za najvýznamnejšie v roku.
Piatok vrcholí poobedňajšou večerňou, počas ktorej sa z chrámu vynáša tzv. plaščenica. Ide o plátno, na ktorom je zobrazenie Isusa Christa pri snímaní z kríža a vkladaní do hrobu. "Je to symbolický pohreb, kedy sa plaščenica ukladá na pripravené miesto v chráme," opísal obrady Kerekanič s tým, že veriaci si ju uctievajú poklonou. "V minulosti bolo tradíciou, že sa nad hrobom držala akoby stráž až do nedeľného Vzkriesenia," dodal kňaz.
Slávenie sviatkov pokračuje v sobotu liturgiou, ktorá je spojená s prezliekaním kňazov. "Tí si vymenia tmavé rúcho za svetlé, ktoré už predstavuje Vzkriesenie," povedal Kerekanič. Vyvrcholenie veľkonočných sviatkov v pravoslávnej cirkvi sa začne v noci zo soboty na nedeľu, keď sa slúži polnočnica. "Počas nej sa plaščenica vynáša k oltáru, kde sa na nej po dobe 40 dní od Vzkriesenia vykonávajú všetky bohoslužby a svätá liturgia," uviedol správca farnosti. Podľa jeho slov vychádza z cerkvi o polnoci kňaz s krížom v sprievode ľudí. Počas obchádzky chrámu spievajú veriaci, ktorí držia v rukách zapálené sviece, "Voskresenije Tvoje". Kerekanič tvrdí, že je to najkrajšia bohoslužba v roku.
Neskôr sa koná slávnostná svätá liturgia, pri ktorej sa evanjelium zvykne čítať viacerými jazykmi, napr. cirkevnoslovanským, slovenským a gréckym, aby mu porozumeli všetky národy. Na konci liturgie, ako to býva zvykom, nastáva posvätenie paschálnych jedál. Poobede sa veriaci schádzajú na večerňu, pri ktorej podľa pravoslávnych tradícií na Slovensku býva pomazanie posväteným olejom, tzv. mirovanie. Na záver zvykne byť slávnostná procesia okolo chrámu, ktorou sa završujú nedeľné bohoslužby.
Počas Veľkého piatka je podľa Kerekaniča v chráme množstvo veriacich. Veľkonočné sviatky totiž považujú kresťania za najvýznamnejšie v roku.
