Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu kalendáru v oneskorení o 13 dní.
Autor TASR
Vranov nad Topľou 7. januára (TASR) - Prvý vianočný deň, teda narodenie Ježiša Krista (Roždestvo Isusa Christa), slávia v nedeľu na Slovensku pravoslávni veriaci. Sviatok vyvrcholil dopoludňajšou slávnostnou liturgiou aj v pravoslávnom Chráme Záštity Presvätej Bohorodičky vo Vranove nad Topľou.
"Dnešná svätá liturgia je zavŕšením celého toho čakania a procesu 40-dňového roždestvenského pôstu, ktorý sme dodržiavali. Samozrejme, po tom duchovnom a telesnom očisťovaní prichádza veľká radosť v podobe narodenia Spasiteľa," uviedol pre TASR miestny duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obce Miroslav Humenský.
V sobotu (6.1.) mali pravoslávni veriaci Štedrý deň. Štedrá večera začína spoločnou modlitbou a pozostáva z viacerých, niekde až 12 jedál. "Na začiatok patrí chlieb, nechýba cesnak, med, súčasťou býva hubová polievka tzv. mačanka, samozrejme kapustnica, ktorá je varená bez mäsa, nasledujú či už pirohy alebo bobaľky, niekto varí na slano, niekto na sladko, záleží od regiónu. Niekde sa varí polievka aj zo sliviek, fazule, šošovice či hrachu," priblížil Humenský tradície pravoslávnych Vianoc. Jedlo je pritom ešte varené pôstnym spôsobom, teda bez mlieka a živočíšnych produktov. "To povolenie na živočíšne produkty je až dnešný deň, to jest 7. januára na samotný sviatok narodenia Isusa Christa," dodal.
Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu kalendáru v oneskorení o 13 dní. Pravoslávne Vianoce nasledujú po 40-dňovom pôste a slávia sa tri dni.
"Dnešná svätá liturgia je zavŕšením celého toho čakania a procesu 40-dňového roždestvenského pôstu, ktorý sme dodržiavali. Samozrejme, po tom duchovnom a telesnom očisťovaní prichádza veľká radosť v podobe narodenia Spasiteľa," uviedol pre TASR miestny duchovný správca pravoslávnej cirkevnej obce Miroslav Humenský.
V sobotu (6.1.) mali pravoslávni veriaci Štedrý deň. Štedrá večera začína spoločnou modlitbou a pozostáva z viacerých, niekde až 12 jedál. "Na začiatok patrí chlieb, nechýba cesnak, med, súčasťou býva hubová polievka tzv. mačanka, samozrejme kapustnica, ktorá je varená bez mäsa, nasledujú či už pirohy alebo bobaľky, niekto varí na slano, niekto na sladko, záleží od regiónu. Niekde sa varí polievka aj zo sliviek, fazule, šošovice či hrachu," priblížil Humenský tradície pravoslávnych Vianoc. Jedlo je pritom ešte varené pôstnym spôsobom, teda bez mlieka a živočíšnych produktov. "To povolenie na živočíšne produkty je až dnešný deň, to jest 7. januára na samotný sviatok narodenia Isusa Christa," dodal.
Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu kalendáru v oneskorení o 13 dní. Pravoslávne Vianoce nasledujú po 40-dňovom pôste a slávia sa tri dni.