Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jednou z organizácií, ktorá poskytla na digitalizáciu artefakty z ich zbierok, bolo aj Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni.
Autor TASR
Prešov 25. júna (TASR) – Prešovský samosprávny kraj (PSK) tento mesiac finalizuje projekt digitalizácie historických artefaktov v zbierkovom fonde siedmich múzeí v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Na tento účel dostal prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vo výške 1,497 milióna eur. Jednou z organizácií, ktorá poskytla na digitalizáciu artefakty z ich zbierok, bolo aj Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni.
Podľa jeho riaditeľa Dalibora Mikulíka to prinesie nielen kultúrny relax pre turistov, ktorí si z domova môžu pozrieť akýkoľvek predmet z múzea, ale pomôže to pri výskumoch odbornej verejnosti, im ako múzeu pri archivovaní predmetov a usporiadateľom rôznych výstav v prehľade predmetov, ktoré sa nachádzajú nielen v Ľubovnianskom múzeu a sú vhodné na použitie v pripravovanej expozícii. Genia loci a čaro vidieť tie predmety priamo v prostredí hradu či iných objektov múzea to však podľa neho nenahradí, no má to veľa pozitív.
„Na digitalizáciu sme dávali predmety, ktoré prešli reštaurovaním. Konkrétne drevený kostolík z Matysovej, ktorý je umiestnený pod Ľubovnianskym hradom v skanzene. Súčasťou digitalizácie nebola len sakrálna stavba, ale aj inventár, interiér, mobiliár, ikonostas, procesiové ikony aj Mlyn zo Sulína i s technickým vybavením. Zo samotného hradu sme dávali digitalizovať veci, ktoré prešli reštaurovaním ako napríklad oltáre hlavnej hradnej kaplnky, ale aj portréty majiteľov hradu. Delikatesou budú predmety, ktoré ostali po poslednej majiteľke Hradu Ľubovňa španielskej princeznej Isabelle de Bourbon, a to sú šperky, šperkovnica a iné predmety osobnej potreby,“ povedal Mikulík. Na hrade v Starej Ľubovni prešlo procesom 358 zbierkových predmetov. Podtatranské múzeum v Poprade má v digitálnej podobe 711 kusov predmetov.
Počas posledného roka, keď sa reálne digitalizácia vykonávala, dostalo digitálnu podobu spolu 8124 objektov. Nešlo len o najmenšie niekoľkomilimetrové predmety, ale digitálne sa spracovávali aj veľké predmety a dokonca budovy. Medzi artefaktmi sú perly vo veľkosti troch milimetrov a najväčším objektom je asi kostolík v Humennom. Veľká časť historického dedičstva sa digitalizovala v priestoroch Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou, no do ďalších šiestich inštitúcií v kraji často vyrážali aj mobilné tímy s technikou. Ako uviedol Boris Hurbanič, zástupca firmy, ktorá digitalizáciu realizovala, tento proces sa robil štyrmi technologickými postupmi – formou digitálnej fotografie, 3D skenovania, objektovej panorámy a fotogrametriou. Technicky najnáročnejší bol uvedený proces v prípade kostolíkov v skanzenoch v Humennom a Starej Ľubovni.
V súčasnosti sa finalizuje internetová stránka, na ktorej bude možné vzhliadnuť najskôr asi 30 percent digitalizovaných predmetov, v budúcnosti aj všetky. Prístupná by mala byť od stredy (1.7.). Bude mať dve mutácie, jedna bude pre laickú a druhá pre odbornú verejnosť.
Krajská samospráva plánuje aj naďalej digitalizovať ďalšie predmety. V súčasnosti už zamestnali jedného pracovníka, ktorý sa tým bude zaoberať a postupne s dostupnou technikou vytvárať digitálne podoby kníh, plagátov a iných 2D objektov.
Podľa jeho riaditeľa Dalibora Mikulíka to prinesie nielen kultúrny relax pre turistov, ktorí si z domova môžu pozrieť akýkoľvek predmet z múzea, ale pomôže to pri výskumoch odbornej verejnosti, im ako múzeu pri archivovaní predmetov a usporiadateľom rôznych výstav v prehľade predmetov, ktoré sa nachádzajú nielen v Ľubovnianskom múzeu a sú vhodné na použitie v pripravovanej expozícii. Genia loci a čaro vidieť tie predmety priamo v prostredí hradu či iných objektov múzea to však podľa neho nenahradí, no má to veľa pozitív.
„Na digitalizáciu sme dávali predmety, ktoré prešli reštaurovaním. Konkrétne drevený kostolík z Matysovej, ktorý je umiestnený pod Ľubovnianskym hradom v skanzene. Súčasťou digitalizácie nebola len sakrálna stavba, ale aj inventár, interiér, mobiliár, ikonostas, procesiové ikony aj Mlyn zo Sulína i s technickým vybavením. Zo samotného hradu sme dávali digitalizovať veci, ktoré prešli reštaurovaním ako napríklad oltáre hlavnej hradnej kaplnky, ale aj portréty majiteľov hradu. Delikatesou budú predmety, ktoré ostali po poslednej majiteľke Hradu Ľubovňa španielskej princeznej Isabelle de Bourbon, a to sú šperky, šperkovnica a iné predmety osobnej potreby,“ povedal Mikulík. Na hrade v Starej Ľubovni prešlo procesom 358 zbierkových predmetov. Podtatranské múzeum v Poprade má v digitálnej podobe 711 kusov predmetov.
Počas posledného roka, keď sa reálne digitalizácia vykonávala, dostalo digitálnu podobu spolu 8124 objektov. Nešlo len o najmenšie niekoľkomilimetrové predmety, ale digitálne sa spracovávali aj veľké predmety a dokonca budovy. Medzi artefaktmi sú perly vo veľkosti troch milimetrov a najväčším objektom je asi kostolík v Humennom. Veľká časť historického dedičstva sa digitalizovala v priestoroch Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou, no do ďalších šiestich inštitúcií v kraji často vyrážali aj mobilné tímy s technikou. Ako uviedol Boris Hurbanič, zástupca firmy, ktorá digitalizáciu realizovala, tento proces sa robil štyrmi technologickými postupmi – formou digitálnej fotografie, 3D skenovania, objektovej panorámy a fotogrametriou. Technicky najnáročnejší bol uvedený proces v prípade kostolíkov v skanzenoch v Humennom a Starej Ľubovni.
V súčasnosti sa finalizuje internetová stránka, na ktorej bude možné vzhliadnuť najskôr asi 30 percent digitalizovaných predmetov, v budúcnosti aj všetky. Prístupná by mala byť od stredy (1.7.). Bude mať dve mutácie, jedna bude pre laickú a druhá pre odbornú verejnosť.
Krajská samospráva plánuje aj naďalej digitalizovať ďalšie predmety. V súčasnosti už zamestnali jedného pracovníka, ktorý sa tým bude zaoberať a postupne s dostupnou technikou vytvárať digitálne podoby kníh, plagátov a iných 2D objektov.
