Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výskumní pracovníci Prešovskej univerzity v Prešove získali na výskum financie z Nórskeho finančného mechanizmu.
Autor TASR
Prešov 11. februára (TASR) – Výskumní pracovníci Prešovskej univerzity (PU) v Prešove analyzujú vybrané zložky životného prostredia v slovensko-ukrajinskom pohraničí. Na výskum získali financie z Nórskeho finančného mechanizmu v celkovej výške viac ako 139.000 eur. Pre TASR to uviedol koordinátor projektu Roman Vavrek.
Projekt s názvom Analýza a hodnotenie stavu zložiek životného prostredia v prihraničnej oblasti SR-UA pre zabezpečenie trvalej udržateľnosti územia predpokladá analyzovať zložky životného prostredia v prihraničnom území Slovenska a Ukrajiny. Terénny výskum sa realizuje na území okresov Michalovce, Sobrance a Trebišov. Na území Ukrajiny to budú rajóny Užhorodský, Perechynský a Veliky Bereznyansky. Skúma sa voda, pôda a vzduch.
Na projekte okrem PU, ako hlavného riešiteľa projektu, participuje partner z Nórska, ale aj dva subjekty z Ukrajiny. Ide o IDN Research z Nórska, Sumy State Univerzity a mimovládnu organizáciu ZOOVEL z Ukrajiny. Výskumné aktivity na slovenskej strane hranice zabezpečuje riešiteľský kolektív pozostávajúci z viacerých katedier Fakulty manažmentu, predovšetkým z katedry manažmentu a katedry environmentálneho manažmentu, kde budú súčasne spracovávané výsledky analýz terénneho výskumu.
Územie slovensko-ukrajinského pohraničia sa vyznačuje viacerými špecifikami v oblasti prírodno-klimatickej, kultúrnej či hospodárskej. Historická previazanosť území spojená s nízkou jazykovou a kultúrnou bariérou vytvára predpoklady na efektívnu spoluprácu na spoločnom rozvoji.
"Prihraničné územie sa vyznačuje značnou rôznorodosťou kvality životného prostredia: od prostredia vysokej kvality na severe (1. stupeň - s existenciu Národného parku Poloniny) až po prostredie narušené (4. stupeň - zemplínska zaťažená oblasť a značne narušený Latorický okrsok). Tento stav prostredia má presahy až do prihraničných oblastí Ukrajiny. Z hospodárskeho hľadiska ide o ekonomicky najmenej rozvinuté územie Slovenska," informoval Vavrek. Výskum sa začal v septembri minulého roka, prvé výsledky by mali byť známe v prvom kvartáli tohto roku.
"Na základe získaných výsledkov budeme poznať aktuálny stav životného prostredia a ďalej s týmito údajmi pracovať. Pôjde o podklady na efektívne využitie území so zapojením miestneho obyvateľstva tak, aby navrhované riešenia prispievali k trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju území, s rešpektovaním ochrany životného prostredia," doplnil koordinátor projektu.
Projekt s názvom Analýza a hodnotenie stavu zložiek životného prostredia v prihraničnej oblasti SR-UA pre zabezpečenie trvalej udržateľnosti územia predpokladá analyzovať zložky životného prostredia v prihraničnom území Slovenska a Ukrajiny. Terénny výskum sa realizuje na území okresov Michalovce, Sobrance a Trebišov. Na území Ukrajiny to budú rajóny Užhorodský, Perechynský a Veliky Bereznyansky. Skúma sa voda, pôda a vzduch.
Na projekte okrem PU, ako hlavného riešiteľa projektu, participuje partner z Nórska, ale aj dva subjekty z Ukrajiny. Ide o IDN Research z Nórska, Sumy State Univerzity a mimovládnu organizáciu ZOOVEL z Ukrajiny. Výskumné aktivity na slovenskej strane hranice zabezpečuje riešiteľský kolektív pozostávajúci z viacerých katedier Fakulty manažmentu, predovšetkým z katedry manažmentu a katedry environmentálneho manažmentu, kde budú súčasne spracovávané výsledky analýz terénneho výskumu.
Územie slovensko-ukrajinského pohraničia sa vyznačuje viacerými špecifikami v oblasti prírodno-klimatickej, kultúrnej či hospodárskej. Historická previazanosť území spojená s nízkou jazykovou a kultúrnou bariérou vytvára predpoklady na efektívnu spoluprácu na spoločnom rozvoji.
"Prihraničné územie sa vyznačuje značnou rôznorodosťou kvality životného prostredia: od prostredia vysokej kvality na severe (1. stupeň - s existenciu Národného parku Poloniny) až po prostredie narušené (4. stupeň - zemplínska zaťažená oblasť a značne narušený Latorický okrsok). Tento stav prostredia má presahy až do prihraničných oblastí Ukrajiny. Z hospodárskeho hľadiska ide o ekonomicky najmenej rozvinuté územie Slovenska," informoval Vavrek. Výskum sa začal v septembri minulého roka, prvé výsledky by mali byť známe v prvom kvartáli tohto roku.
"Na základe získaných výsledkov budeme poznať aktuálny stav životného prostredia a ďalej s týmito údajmi pracovať. Pôjde o podklady na efektívne využitie území so zapojením miestneho obyvateľstva tak, aby navrhované riešenia prispievali k trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju území, s rešpektovaním ochrany životného prostredia," doplnil koordinátor projektu.
