Hrad postavili pravdepodobne v 13. storočí na strmom kopci a jeho úlohou bolo chrániť cestu z Prešova, ktorá smerovala na sever.
Autor TASR
Kapušany 28. júna (TASR) – Zrúcanina stredovekého hradu nad obcou Kapušany, okres Prešov, ktorá v posledných rokoch prechádza intenzívnou rekonštrukciou, láka stále viac záujemcov.
Prednosta Obecného úradu v Kapušanoch Ján Zemčák konštatoval, že vďaka práci robotníkov, ktorí hrad opravujú v rámci plánu podporovaného vládnym projektom, ale i dobrovoľníkom, sa táto historická pamiatka dostáva do povedomia celého okolia.
Hrad postavili pravdepodobne v 13. storočí na strmom kopci a jeho úlohou bolo chrániť cestu z Prešova, ktorá smerovala na sever. Podľa historických záznamov bol jeho prvým majiteľom rod Moglód. Neskôr bol veliteľom hradu stúpenec Matúša Čáka Henrich Tarczay. Vo vojne medzi Čákom a kráľom Karolom Róbertom bol hrad zničený a nový opevnený objekt tu postavil až jeho nový majiteľ Andrej Kappy.
Pohnutá história strážneho hradu hovorí, že ho v roku 1685 obsadil Imrich Tököli, ale v tom istom roku ho dobylo cisárske vojsko. O necelých 25 rokov na to ho podpálili. Následne ho na základe rozhodnutia snemu nechali zbúrať.
"Chodia sem zájazdy, zahraniční turisti, školy tu majú exkurzie, koncoročné výlety, takže sa hrad dostáva do popredia. Hlavne počas víkendov je tu pod hradom okolo 40 – 50 áut. Turistov sem chodí pomerne dosť," povedal prednosta.
Čo sa týka opráv Zemčák uviedol, že prvotne bolo treba sprístupniť cestu na hrad, aby sa tam mohli dostať autá s materiálom a vytvoriť zázemie pre prácu robotníkov. Následne sa začalo s úpravou okolia, čistenie vnútorných nádvorí. Okrem toho bolo potrebné pred rekonštrukčnými prácami vykonať archeologický prieskum.
"Z murovacích prác sa robila hlavne časť na severnej stene hradu a južnej strane hradu, ktorá je viditeľná od Prešova. Kde boli najväčšie výpadky muriva a kameňov vonkajších stien," spresnil prednosta. Doplnil, že pracovať sa začalo aj na severovýchodnej časti vnútra hradu, domurovala sa klenba, ktorá by sa tento rok mala prekryť strechou.
Turistický ruch má svoje prvé pozitívne výsledky. Na zvýšený počet návštevníkov zareagoval miestny obyvateľ, ktorý býva na ceste smerom na hrad, kde vzniklo bistro. Obec vytvorila pod hradom spevnenú asfaltovú plochu na parkovanie.
Obec ešte čaká ďalšia oprava prístupovej cesty, jej odvodnenie, pretože je v pomerne strmom svahu. Vedenie obce verí, že v budúcnosti by sa mohol hrad opraviť do takej miery, aby mohli poskytnúť návštevníkom aj ďalšie služby. Snáď by tu niekedy mohol pôsobiť správca hradu, ktorý by sa venoval turistom.
Toto sa však môže uskutočniť až po ďalších rozsiahlych opravách hradu. Už na budúci týždeň by sa mali na hrad vrátiť robotníci. Obec z projektu získala 26.400 eur a plus ďalšie peniaze musí do prác vložiť sama.
Na najbližších päť mesiacov by tu malo nájsť prácu 15 ľudí. Tí by mali dokončiť práce na hlavnom nádvorí, pokračovať v archeologickom výskume, prekrytí klenby a pokračovať by mali aj práce na veži. Všetky práce prebiehajú pod dohľadom pamiatkarov.
Obec pokračuje v záchrane svahu, ktorú poškodil zosuv
V týchto dňoch uplynuli štyri roky od udalosti, na ktorú by obyvatelia obce Kapušany, okres Prešov, najradšej zabudli. Začiatkom júna 2010 po dlhotrvajúcich dažďoch zaregistrovali na svahu pod hradným kopcom masívny zosuv, ktorý poškodil domy a komunikácie.
Starosta obce Jozef Pribula pripomína, že v tento osudný večer zaregistrovali ľudia praskliny na stenách a svoje domovy muselo vtedy z bezpečnostných dôvodov náhle opustiť takmer 80 ľudí. Zosuv bol na ploche, kde stalo 23 rodinných domov a ďalšie tri novostavby.
"Človek nerád spomína na takéto udalosti, pre mnohých našich ľudí to boli smutné dni. Zosuv poškodil viacero domov, ale sedem z nich sa už nedalo zachrániť a statici ich odporučili zbúrať," spomína starosta na osudné júnové dni.
V tom čase bolo treba v prvom rade zabezpečiť ubytovanie pre ľudí, ktorí sa do svojich domov nemohli vrátiť a začať hľadať riešenia, aby sa situácia stabilizovala a neohrozovala zdravie a majetok obyvateľov.
Obec v rekordne krátkom čase postavila bytovku s nájomnými bytmi, ktoré boli určené tým, ktorí prišli o svoje domy pri zosuve. Okrem toho zakúpila dom v správe štátnych hmotných rezerv, do ktorého sa nasťahovala jedna z rodín.
Zároveň s týmito krokmi musela obec riešiť záchranné práce na svahu, aby sa situácia stabilizovala a pokiaľ možno zlepšila. V tejto súvislosti bola vydaná aj stavebná uzávera do roku 2015 na postihnutých parcelách.
Za ten čas sa podľa starostu situácia stabilizovala, pretože pred dvomi rokmi boli vykonané sanačné opatrenia a tento rok sa pokračuje v ich druhej etape.
Pribula doplnil, že asi za 85.000 eur sa budú robiť ďalšie horizontálne vrty a rebrovité odvodnenie a tentoraz pôjdu peniaze cez Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, ktorého pracovníci zabezpečujú priebeh sanačných prác.
"Obec pravidelne raz mesačne zabezpečuje meranie výšky hladiny spodnej vody. Výsledky odosiela na geologický ústav a ten na základe týchto údajov vypracováva plán, na základe ktorého pokračuje druhá etapa sanačných prác," hovorí starosta.
Pripomenul, že pracovníci firmy, ktorá bude robiť práce, už ukončili merania a v týchto dňoch by sa malo začať s horizontálnymi vrtmi a realizáciou rebrovitého odvodnenia.
Obec teda bude čakať na to, ako dopadne druhá etapa sanačných prác a následné merania. Ak sa definitívne potvrdí, že boli úspešní, v takom prípade by sa dalo uvažovať už aj zrušení stavebnej uzávery. Vedenie obce je však opatrné.
"Človek pokiaľ by neveril, tak by to bolo špatné, ale predpokladám, že ešte bude asi potrebné trošku počkať, lebo podľa mňa bude treba urobiť ešte ďalšie opatrenia, ale to musia posúdiť geológovia," hovorí starosta.
Dodáva, že obec chce využiť všetky možnosti, ktoré sa ponúkajú na záchranu svahu. Pôvodne odhadnuté náklady na stabilizáciu svahu boli na úrovni okolo 500.000 eur.
Bývalý stavbár Andrej Suchý sa chystá vyrobiť maketu hradu
Množstvo kamenných a sadrových sošiek, kvetináčov, ozdôb, maľované obrazy, vyrezávané postavy či reliéfy, to všetko zdobí dvor a dom Andreja Suchého z Kapušian v okrese Prešov. Ak sa poškodí nejaké dielo, ľudia z okolia vedia, že Andrej im dokáže pomôcť a nezľakne sa ani najťažšej úlohy.
Bývalému stavbárovi, ktorý si dnes užíva zaslúžený dôchodok, učarovalo drevo, kameň, ale najmä obrazy. Sám sa nepovažuje za umelca a tvrdí, že najradšej veci opravuje. Umelec samouk sa s úctou pozerá na všetky diela a keď ho známi požiadajú a je to možné, snaží sa im vdýchnuť ich pôvodnú krásu.
Andrej sa narodil v neďalekých Podhoranoch a do Kapušian sa priženil. Hovorí, že už ako malého dedinského chlapca ho zaujímalo maľovanie a práca s drevom. Pod jeho rukami tak vznikali zvieratá, huby z dreva či maľované krajinky.
"Veľmi ma zaujíma história aj zbieram staré veci, ktoré potom môžem opravovať. Zreparoval som už veľa starých poľnohospodárskych náradí, krosien, kolovrátkov a potom som to daroval známym či do múzea," vysvetľuje Andrej.
Púšťa sa aj do opráv rámov a premaľovávania vyblednutých a zničených obrazov. Drží sa jednej myšlienky, ktorá je napísaná aj na stene v jeho dielni: "Dedičstvo otcov zachovaj nám pane".
Andrej si spomína, ako kedysi pracoval na stavbe v Košiciach a vo voľných chvíľach sa chodil pozerať na reštaurátorov, ktorí renovovali Dóm svätej Alžbety.
"Robili tam Poliaci, Taliani a tak som pozeral, ako klepú do kameňa. Ako slobodný chlapec chcel som dačo odkukať a zarobiť si nejaké peniaze. Zavolal ma Poliak a dal mi kameň, aby som ho na hrubo opracoval. Keď videl, ako robím, zavolali ma znovu a tak som pri nich robil päť rokov," spomína si dôchodca.
Sám študoval, ako starí majstri miešali farby, čo do nich pridávali, ale veľa sa naučil od tých, s ktorými robil. Rád spomína na prešovského sochára Františka Patočku, ktorého považuje za svojho učiteľa.
Dôchodca neustále študuje dejiny hradov, zisťuje, kto na nich panoval a čo zaujímavé sa na nich udialo. Rovnako sa snaží zistiť, čo sa tam našlo a pomaly si zostavuje skladačku. Pomáhal aj pri opravách hradov vo Veľkom Šariši či v Plavči. V neposlednom rade sleduje aj opravu Kapušianskeho hradu.
"Chcem urobiť maketu celého Kapušianskeho hradu v nejakej mierke, aby to vyzeralo. Potom to darujem obci alebo škole, aby aj deti vedeli, ako niekedy vyzeral hrad. Mám už dokumentáciu, ktorú som si pozháňal a všetko urobím z dreva," hovorí ľudový umelec.
Po svojom pradedovi, ktorý je pochovaný v Amerike, zdedil zbierku mincí a sám ju zveľadil, takže dnes ich má viac ako 5000 kusov. Okrem toho však v jeho zbierke nájdete aj papierové peniaze.
"Za najvzácnejšie považuje mince s podobizňou cisára Františka Jozefa, Márie Terézie a Karla IV.," dodáva dôchodca - zberateľ.
Potomok šľachtického rodu sa stal rektorom Trnavskej univerzity
O histórii obce Kapušany a jej niekdajších pánoch sa už veľa popísalo. Málokto však ešte aj dnes vie o tom, že potomok tamojšieho šľachtického rodu Kapiovcov sa na isté obdobie v 18. storočí stal rektorom Trnavskej univerzity.
Na dielo významnej osobnosti, rodáka z Kapušian, kňaza, teológa a spisovateľa Gabriela Kapiho upozorňuje pamätná doska pri Kostole sv. Martina. Je umiestnená na kameni a počas pastoračnej návštevy obce v roku 2011 ju požehnal Jozef kardinál Tomko.
Správca farnosti v Kapušanoch Jozef Marčin pripomenul, že Gabriel Kapi sa narodil 28. augusta 1658. Ako 15-ročný vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v Košiciach. Ako mladého novica si ho všimli už počas štúdií vo Viedni, kde na seba upozornil recitáciou gréckeho textu.
"Spočiatku sa o tejto osobnosti vedelo len málo. Takou motiváciou bádať bola magisterská práca kňaza Miroslava Marcina, ktorý o osobnostiach písal, keď končil teológiu na Spišskej kapitule. Pre mňa to bol podnet k hlbšiemu bádaniu," povedal farár. Doplnil, že poprosil kolegov a historikov o pomoc, a tým sa podarilo získať ďalšie informácie z archívov vo Viedni, v Ríme a Budapešti.
V čase, keď mladý Kapi študoval vo Viedni, odohrala sa jedna z historických udalostí, ktorá sa výraznou mierou podpísala na záchrane kresťanstva v Európe. Mesto totiž obliehali turecké vojská v snahe rozšíriť Osmanskú ríšu. Spojeneckým vojskám sa však Turkov podarilo odraziť. Marčin vysvetľuje, že tieto udalosti silne zapôsobili aj na Kapiho a svoje dojmy a reálne skúsenosti z obliehania Viedne pretavil do dramatickej práce pod názvom Obrana a oslobodenie Viedne.
"Kapušančania by si mohli svojho slávneho rodáka pripomenúť tým, že by mohli predviesť divadelnú hru, ktorú Gabriel Kapi napísal. Bolo by dobre, keby sa toho zhostili kapušianski ochotníci," doplnil správca farnosti. Konštatoval, že takto sa o svojom slávnom rodákovi obyvatelia môžu dozvedieť viac, ako cítil, ako myslel a čo bolo pre neho dôležité.
Ďalšie kroky Kapiho viedli na misie a neskôr sa ocitá v Trnave. Tu mu v roku 1713 zverili vedenie Trnavskej univerzity, kde sa za jeho pôsobenia dokončila jedna časť univerzitnej budovy. Na univerzite prednášal dogmatiku a bol autorom viacerých prác o kresťanskej náuke a viere. V neposlednom rade sa v najnovších zisteniach historikov spomína aj významné pôsobenie Gabriela Kapiho ako rehoľníka.
Okrem voleného richtára majú v obci ďalších desať
Folklórne tradície v šarišskej obci Kapušany, okres Prešov, sú také silné, že dedine nestačí len jeden súbor. Ak by Kapušančania chceli naplniť program folklórneho festivalu, len produkciou svojich domácich účinkujúcich, nemali by s tým veľký problém.
Najstarším a najznámejším telesom je Folklórny súbor Kapušančan, ktorého začiatky siahajú do roku 1969, kedy v obci vzniká spevácka skupina. Neskôr v roku 1982 sa jej činnosť znovu obnovila a skupina dostala meno Kapušančan. O pár rokov sa pridali tanečníci a trojčlenná ľudová hudba.
Podľa kroniky v septembri 1987 prešiel po prvý raz obcou kompletný súbor na rebrinákoch a mal zhruba 50 členov. Neskôr, zhruba na päť rokov súbor činnosť prerušil a ľudia ich mali možnosť znovu vidieť až v roku 1997 na vystúpení v miestnom parku.
Okrem tohto súboru v Kapušanoch pôsobí aj detský krúžok ľudového tanca Čerešenka, ktorý sa venuje oživeniu ľudových zvykov zo šarišskej oblasti. Ten si za posledné roky získal dobré meno na viacerých súťažiach a prehliadkach.
Možno to ľudia ani nevedia, ale obec Kapušany má dnes viac ako jedného richtára. Okrem riadne zvoleného starostu tu totiž pôsobí aj mužská spevácka skupina Kapušanske richtaroše. Prvé vystúpenie skupiny bolo na oslavách 750. výročia prvej písomnej zmienky.
Súbor existuje už 16 rokov a podarilo sa mu nahrať dva CD nosiče s ľudovými i národnými piesňami, ktoré sú v jeho repertoári. Momentálne má skupina desať členov, ktorá teraz finišuje s nahrávaním tretieho cédečka.
"Všetci sme spätí s Kapušanmi, gro skupiny tvoria rodáci z obce, ja a môj kolega sme sa priženili. Čo sa týka veku, sme už po zenite mladosti. Štyria sú nad 70 rokov, ja som najmladší, 63-ročný, a zvyšok je medzi tým," hovorí člen súboru Pavol Rákoš. Tvrdí však, že vek nie je podmienkou na členstvo v súbore. Jedinou podmienkou je láska k spevu a dobrá nálada.
"Čakáme, že sa k nám začnú pridávať aj ďalší, aj keď zatiaľ si vystačíme. V posledných rokoch my, 'mládenci', chodíme aj na stavanie mája kapušianskym dievčatám, prečo sme im nepospievali. Mladšia krv by sa nám pomaly zišla, hoci nepatríme ešte do starého železa," pokračuje spevák.
Láska k hudbe však nezostala len pri folklóre, v Kapušanoch sú aj dve ďalšie telesá. Jedným z nich je Cirkevný spevácky zbor Aleluja, ktorý pôsobí pri tamojšej farnosti, a ďalší s názvom Gloria. Aj z týchto dôvodov sa nemožno čudovať, že sa obec pustila do organizovania festivalu. Kapušianske folklórne dni otvoria 28. a 29. júna tohto roka svoje brány už po 11. raz.
Podpora kultúry a predovšetkým folklóru vyústila do budovania kultúrneho stánku, ktorý by slúžil na prezentáciu miestnych tradícií a ďalšie aktivity. V miestnom parku vyrástol a postupne sa zveľaďuje amfiteáter s veľkým hľadiskom, ktorý by obci mohli závidieť aj veľké mestá. Poslednou novinkou by malo byť to, že by tu futbaloví fanúšikovia mali sledovať na veľkom plátne aj záverečné prenosy zápasov svetového šampionátu v Brazílii.
Prednosta Obecného úradu v Kapušanoch Ján Zemčák konštatoval, že vďaka práci robotníkov, ktorí hrad opravujú v rámci plánu podporovaného vládnym projektom, ale i dobrovoľníkom, sa táto historická pamiatka dostáva do povedomia celého okolia.
Hrad postavili pravdepodobne v 13. storočí na strmom kopci a jeho úlohou bolo chrániť cestu z Prešova, ktorá smerovala na sever. Podľa historických záznamov bol jeho prvým majiteľom rod Moglód. Neskôr bol veliteľom hradu stúpenec Matúša Čáka Henrich Tarczay. Vo vojne medzi Čákom a kráľom Karolom Róbertom bol hrad zničený a nový opevnený objekt tu postavil až jeho nový majiteľ Andrej Kappy.
Pohnutá história strážneho hradu hovorí, že ho v roku 1685 obsadil Imrich Tököli, ale v tom istom roku ho dobylo cisárske vojsko. O necelých 25 rokov na to ho podpálili. Následne ho na základe rozhodnutia snemu nechali zbúrať.
"Chodia sem zájazdy, zahraniční turisti, školy tu majú exkurzie, koncoročné výlety, takže sa hrad dostáva do popredia. Hlavne počas víkendov je tu pod hradom okolo 40 – 50 áut. Turistov sem chodí pomerne dosť," povedal prednosta.
Čo sa týka opráv Zemčák uviedol, že prvotne bolo treba sprístupniť cestu na hrad, aby sa tam mohli dostať autá s materiálom a vytvoriť zázemie pre prácu robotníkov. Následne sa začalo s úpravou okolia, čistenie vnútorných nádvorí. Okrem toho bolo potrebné pred rekonštrukčnými prácami vykonať archeologický prieskum.
"Z murovacích prác sa robila hlavne časť na severnej stene hradu a južnej strane hradu, ktorá je viditeľná od Prešova. Kde boli najväčšie výpadky muriva a kameňov vonkajších stien," spresnil prednosta. Doplnil, že pracovať sa začalo aj na severovýchodnej časti vnútra hradu, domurovala sa klenba, ktorá by sa tento rok mala prekryť strechou.
Turistický ruch má svoje prvé pozitívne výsledky. Na zvýšený počet návštevníkov zareagoval miestny obyvateľ, ktorý býva na ceste smerom na hrad, kde vzniklo bistro. Obec vytvorila pod hradom spevnenú asfaltovú plochu na parkovanie.
Obec ešte čaká ďalšia oprava prístupovej cesty, jej odvodnenie, pretože je v pomerne strmom svahu. Vedenie obce verí, že v budúcnosti by sa mohol hrad opraviť do takej miery, aby mohli poskytnúť návštevníkom aj ďalšie služby. Snáď by tu niekedy mohol pôsobiť správca hradu, ktorý by sa venoval turistom.
Toto sa však môže uskutočniť až po ďalších rozsiahlych opravách hradu. Už na budúci týždeň by sa mali na hrad vrátiť robotníci. Obec z projektu získala 26.400 eur a plus ďalšie peniaze musí do prác vložiť sama.
Na najbližších päť mesiacov by tu malo nájsť prácu 15 ľudí. Tí by mali dokončiť práce na hlavnom nádvorí, pokračovať v archeologickom výskume, prekrytí klenby a pokračovať by mali aj práce na veži. Všetky práce prebiehajú pod dohľadom pamiatkarov.
Obec pokračuje v záchrane svahu, ktorú poškodil zosuv
V týchto dňoch uplynuli štyri roky od udalosti, na ktorú by obyvatelia obce Kapušany, okres Prešov, najradšej zabudli. Začiatkom júna 2010 po dlhotrvajúcich dažďoch zaregistrovali na svahu pod hradným kopcom masívny zosuv, ktorý poškodil domy a komunikácie.
Starosta obce Jozef Pribula pripomína, že v tento osudný večer zaregistrovali ľudia praskliny na stenách a svoje domovy muselo vtedy z bezpečnostných dôvodov náhle opustiť takmer 80 ľudí. Zosuv bol na ploche, kde stalo 23 rodinných domov a ďalšie tri novostavby.
"Človek nerád spomína na takéto udalosti, pre mnohých našich ľudí to boli smutné dni. Zosuv poškodil viacero domov, ale sedem z nich sa už nedalo zachrániť a statici ich odporučili zbúrať," spomína starosta na osudné júnové dni.
V tom čase bolo treba v prvom rade zabezpečiť ubytovanie pre ľudí, ktorí sa do svojich domov nemohli vrátiť a začať hľadať riešenia, aby sa situácia stabilizovala a neohrozovala zdravie a majetok obyvateľov.
Obec v rekordne krátkom čase postavila bytovku s nájomnými bytmi, ktoré boli určené tým, ktorí prišli o svoje domy pri zosuve. Okrem toho zakúpila dom v správe štátnych hmotných rezerv, do ktorého sa nasťahovala jedna z rodín.
Zároveň s týmito krokmi musela obec riešiť záchranné práce na svahu, aby sa situácia stabilizovala a pokiaľ možno zlepšila. V tejto súvislosti bola vydaná aj stavebná uzávera do roku 2015 na postihnutých parcelách.
Za ten čas sa podľa starostu situácia stabilizovala, pretože pred dvomi rokmi boli vykonané sanačné opatrenia a tento rok sa pokračuje v ich druhej etape.
Pribula doplnil, že asi za 85.000 eur sa budú robiť ďalšie horizontálne vrty a rebrovité odvodnenie a tentoraz pôjdu peniaze cez Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, ktorého pracovníci zabezpečujú priebeh sanačných prác.
"Obec pravidelne raz mesačne zabezpečuje meranie výšky hladiny spodnej vody. Výsledky odosiela na geologický ústav a ten na základe týchto údajov vypracováva plán, na základe ktorého pokračuje druhá etapa sanačných prác," hovorí starosta.
Pripomenul, že pracovníci firmy, ktorá bude robiť práce, už ukončili merania a v týchto dňoch by sa malo začať s horizontálnymi vrtmi a realizáciou rebrovitého odvodnenia.
Obec teda bude čakať na to, ako dopadne druhá etapa sanačných prác a následné merania. Ak sa definitívne potvrdí, že boli úspešní, v takom prípade by sa dalo uvažovať už aj zrušení stavebnej uzávery. Vedenie obce je však opatrné.
"Človek pokiaľ by neveril, tak by to bolo špatné, ale predpokladám, že ešte bude asi potrebné trošku počkať, lebo podľa mňa bude treba urobiť ešte ďalšie opatrenia, ale to musia posúdiť geológovia," hovorí starosta.
Dodáva, že obec chce využiť všetky možnosti, ktoré sa ponúkajú na záchranu svahu. Pôvodne odhadnuté náklady na stabilizáciu svahu boli na úrovni okolo 500.000 eur.
Bývalý stavbár Andrej Suchý sa chystá vyrobiť maketu hradu
Množstvo kamenných a sadrových sošiek, kvetináčov, ozdôb, maľované obrazy, vyrezávané postavy či reliéfy, to všetko zdobí dvor a dom Andreja Suchého z Kapušian v okrese Prešov. Ak sa poškodí nejaké dielo, ľudia z okolia vedia, že Andrej im dokáže pomôcť a nezľakne sa ani najťažšej úlohy.
Bývalému stavbárovi, ktorý si dnes užíva zaslúžený dôchodok, učarovalo drevo, kameň, ale najmä obrazy. Sám sa nepovažuje za umelca a tvrdí, že najradšej veci opravuje. Umelec samouk sa s úctou pozerá na všetky diela a keď ho známi požiadajú a je to možné, snaží sa im vdýchnuť ich pôvodnú krásu.
Andrej sa narodil v neďalekých Podhoranoch a do Kapušian sa priženil. Hovorí, že už ako malého dedinského chlapca ho zaujímalo maľovanie a práca s drevom. Pod jeho rukami tak vznikali zvieratá, huby z dreva či maľované krajinky.
"Veľmi ma zaujíma história aj zbieram staré veci, ktoré potom môžem opravovať. Zreparoval som už veľa starých poľnohospodárskych náradí, krosien, kolovrátkov a potom som to daroval známym či do múzea," vysvetľuje Andrej.
Púšťa sa aj do opráv rámov a premaľovávania vyblednutých a zničených obrazov. Drží sa jednej myšlienky, ktorá je napísaná aj na stene v jeho dielni: "Dedičstvo otcov zachovaj nám pane".
Andrej si spomína, ako kedysi pracoval na stavbe v Košiciach a vo voľných chvíľach sa chodil pozerať na reštaurátorov, ktorí renovovali Dóm svätej Alžbety.
"Robili tam Poliaci, Taliani a tak som pozeral, ako klepú do kameňa. Ako slobodný chlapec chcel som dačo odkukať a zarobiť si nejaké peniaze. Zavolal ma Poliak a dal mi kameň, aby som ho na hrubo opracoval. Keď videl, ako robím, zavolali ma znovu a tak som pri nich robil päť rokov," spomína si dôchodca.
Sám študoval, ako starí majstri miešali farby, čo do nich pridávali, ale veľa sa naučil od tých, s ktorými robil. Rád spomína na prešovského sochára Františka Patočku, ktorého považuje za svojho učiteľa.
Dôchodca neustále študuje dejiny hradov, zisťuje, kto na nich panoval a čo zaujímavé sa na nich udialo. Rovnako sa snaží zistiť, čo sa tam našlo a pomaly si zostavuje skladačku. Pomáhal aj pri opravách hradov vo Veľkom Šariši či v Plavči. V neposlednom rade sleduje aj opravu Kapušianskeho hradu.
"Chcem urobiť maketu celého Kapušianskeho hradu v nejakej mierke, aby to vyzeralo. Potom to darujem obci alebo škole, aby aj deti vedeli, ako niekedy vyzeral hrad. Mám už dokumentáciu, ktorú som si pozháňal a všetko urobím z dreva," hovorí ľudový umelec.
Po svojom pradedovi, ktorý je pochovaný v Amerike, zdedil zbierku mincí a sám ju zveľadil, takže dnes ich má viac ako 5000 kusov. Okrem toho však v jeho zbierke nájdete aj papierové peniaze.
"Za najvzácnejšie považuje mince s podobizňou cisára Františka Jozefa, Márie Terézie a Karla IV.," dodáva dôchodca - zberateľ.
Potomok šľachtického rodu sa stal rektorom Trnavskej univerzity
O histórii obce Kapušany a jej niekdajších pánoch sa už veľa popísalo. Málokto však ešte aj dnes vie o tom, že potomok tamojšieho šľachtického rodu Kapiovcov sa na isté obdobie v 18. storočí stal rektorom Trnavskej univerzity.
Na dielo významnej osobnosti, rodáka z Kapušian, kňaza, teológa a spisovateľa Gabriela Kapiho upozorňuje pamätná doska pri Kostole sv. Martina. Je umiestnená na kameni a počas pastoračnej návštevy obce v roku 2011 ju požehnal Jozef kardinál Tomko.
Správca farnosti v Kapušanoch Jozef Marčin pripomenul, že Gabriel Kapi sa narodil 28. augusta 1658. Ako 15-ročný vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v Košiciach. Ako mladého novica si ho všimli už počas štúdií vo Viedni, kde na seba upozornil recitáciou gréckeho textu.
"Spočiatku sa o tejto osobnosti vedelo len málo. Takou motiváciou bádať bola magisterská práca kňaza Miroslava Marcina, ktorý o osobnostiach písal, keď končil teológiu na Spišskej kapitule. Pre mňa to bol podnet k hlbšiemu bádaniu," povedal farár. Doplnil, že poprosil kolegov a historikov o pomoc, a tým sa podarilo získať ďalšie informácie z archívov vo Viedni, v Ríme a Budapešti.
V čase, keď mladý Kapi študoval vo Viedni, odohrala sa jedna z historických udalostí, ktorá sa výraznou mierou podpísala na záchrane kresťanstva v Európe. Mesto totiž obliehali turecké vojská v snahe rozšíriť Osmanskú ríšu. Spojeneckým vojskám sa však Turkov podarilo odraziť. Marčin vysvetľuje, že tieto udalosti silne zapôsobili aj na Kapiho a svoje dojmy a reálne skúsenosti z obliehania Viedne pretavil do dramatickej práce pod názvom Obrana a oslobodenie Viedne.
"Kapušančania by si mohli svojho slávneho rodáka pripomenúť tým, že by mohli predviesť divadelnú hru, ktorú Gabriel Kapi napísal. Bolo by dobre, keby sa toho zhostili kapušianski ochotníci," doplnil správca farnosti. Konštatoval, že takto sa o svojom slávnom rodákovi obyvatelia môžu dozvedieť viac, ako cítil, ako myslel a čo bolo pre neho dôležité.
Ďalšie kroky Kapiho viedli na misie a neskôr sa ocitá v Trnave. Tu mu v roku 1713 zverili vedenie Trnavskej univerzity, kde sa za jeho pôsobenia dokončila jedna časť univerzitnej budovy. Na univerzite prednášal dogmatiku a bol autorom viacerých prác o kresťanskej náuke a viere. V neposlednom rade sa v najnovších zisteniach historikov spomína aj významné pôsobenie Gabriela Kapiho ako rehoľníka.
Okrem voleného richtára majú v obci ďalších desať
Folklórne tradície v šarišskej obci Kapušany, okres Prešov, sú také silné, že dedine nestačí len jeden súbor. Ak by Kapušančania chceli naplniť program folklórneho festivalu, len produkciou svojich domácich účinkujúcich, nemali by s tým veľký problém.
Najstarším a najznámejším telesom je Folklórny súbor Kapušančan, ktorého začiatky siahajú do roku 1969, kedy v obci vzniká spevácka skupina. Neskôr v roku 1982 sa jej činnosť znovu obnovila a skupina dostala meno Kapušančan. O pár rokov sa pridali tanečníci a trojčlenná ľudová hudba.
Podľa kroniky v septembri 1987 prešiel po prvý raz obcou kompletný súbor na rebrinákoch a mal zhruba 50 členov. Neskôr, zhruba na päť rokov súbor činnosť prerušil a ľudia ich mali možnosť znovu vidieť až v roku 1997 na vystúpení v miestnom parku.
Okrem tohto súboru v Kapušanoch pôsobí aj detský krúžok ľudového tanca Čerešenka, ktorý sa venuje oživeniu ľudových zvykov zo šarišskej oblasti. Ten si za posledné roky získal dobré meno na viacerých súťažiach a prehliadkach.
Možno to ľudia ani nevedia, ale obec Kapušany má dnes viac ako jedného richtára. Okrem riadne zvoleného starostu tu totiž pôsobí aj mužská spevácka skupina Kapušanske richtaroše. Prvé vystúpenie skupiny bolo na oslavách 750. výročia prvej písomnej zmienky.
Súbor existuje už 16 rokov a podarilo sa mu nahrať dva CD nosiče s ľudovými i národnými piesňami, ktoré sú v jeho repertoári. Momentálne má skupina desať členov, ktorá teraz finišuje s nahrávaním tretieho cédečka.
"Všetci sme spätí s Kapušanmi, gro skupiny tvoria rodáci z obce, ja a môj kolega sme sa priženili. Čo sa týka veku, sme už po zenite mladosti. Štyria sú nad 70 rokov, ja som najmladší, 63-ročný, a zvyšok je medzi tým," hovorí člen súboru Pavol Rákoš. Tvrdí však, že vek nie je podmienkou na členstvo v súbore. Jedinou podmienkou je láska k spevu a dobrá nálada.
"Čakáme, že sa k nám začnú pridávať aj ďalší, aj keď zatiaľ si vystačíme. V posledných rokoch my, 'mládenci', chodíme aj na stavanie mája kapušianskym dievčatám, prečo sme im nepospievali. Mladšia krv by sa nám pomaly zišla, hoci nepatríme ešte do starého železa," pokračuje spevák.
Láska k hudbe však nezostala len pri folklóre, v Kapušanoch sú aj dve ďalšie telesá. Jedným z nich je Cirkevný spevácky zbor Aleluja, ktorý pôsobí pri tamojšej farnosti, a ďalší s názvom Gloria. Aj z týchto dôvodov sa nemožno čudovať, že sa obec pustila do organizovania festivalu. Kapušianske folklórne dni otvoria 28. a 29. júna tohto roka svoje brány už po 11. raz.
Podpora kultúry a predovšetkým folklóru vyústila do budovania kultúrneho stánku, ktorý by slúžil na prezentáciu miestnych tradícií a ďalšie aktivity. V miestnom parku vyrástol a postupne sa zveľaďuje amfiteáter s veľkým hľadiskom, ktorý by obci mohli závidieť aj veľké mestá. Poslednou novinkou by malo byť to, že by tu futbaloví fanúšikovia mali sledovať na veľkom plátne aj záverečné prenosy zápasov svetového šampionátu v Brazílii.