Skupinka poslancov NR SR dnes v obci Mníšek nad Popradom, okres Stará Ľubovňa, predstavili tzv. laznícky zákon. Jeho podstatou je podporiť laznícke osídlenia na Slovensku a ľudí žijúcich v nich.
Autor TASR
Mníšek nad Popradom 23. apríla (TASR) – Skupinka poslancov NR SR dnes v obci Mníšek nad Popradom, okres Stará Ľubovňa, predstavili tzv. laznícky zákon. Jeho podstatou je podporiť laznícke osídlenia na Slovensku a ľudí žijúcich v nich. „Na Slovensku je veľa takých oblastí, ale zase nemôžeme povedať, že ich je tak veľa, aby sme si mohli dovoliť ich míňať, zaniknúť a zarastať. Už nie je čas hovoriť o tom, že raz sa tejto téme budeme venovať, musíme zachrániť posledných mohykánov, ktorých tu máme. Je potrebné ich tu udržať ako údržbárov tejto krajiny,“ objasnil poslanec za stranu OĽaNO Ján Mičovský.
Zákon, ktorý by mal ísť do prvého čítania v parlamente na budúci mesiac, konzultovali s množstvom starostov, ktorí majú na starosti obce s lazmi. Jeho cieľom je finančne pomôcť ľuďom, ktorí zachovávajú krajinu v tomto území. „Musíme im pomôcť najmä finančne, aby sa im uľahčili ich sťažené podmienky na život i prácu. Týka sa to najmä príspevku na prístupovú cestu, ale aj na to, aby tu mohli hospodáriť, takže na hospodárske a iné stroje. Príspevok by mohol byť využívaný aj na opravu domov,“ objasnil Mičovský s tým, že zákon by mal riešiť aj krajinnú architektúru a jej udržateľnosť.
Podobný dotačný systém, ktorý poslanci navrhujú v zákone, funguje aj v iných európskych štátoch, napríklad v Nórsku, Švajčiarsku, Rakúsku, ale aj v Grécku. Na Slovensku je odhadom okolo 130 obcí, ktoré by mohli získať status laznícka, resp. kopaničiarska dedinka. „Väčšina z nich je poloopustená, v lepšom prípade obývaná sezónne a víkendovo chalupármi, čo neumožňuje trvalé obhospodarovanie krajiny,“ dodal nezaradený poslanec NR SR Mikuláš Huba. Títo ľudia sú podľa neho veľmi dôležití, pretože pomáhajú všetkých obyvateľom Slovenska udržať charakteristický ráz krajiny a architektúry, no zároveň sú istým spôsobom sociálne hendikepovaní, keďže žijú v objektívne sťažených podmienkach.
Nový zákon veľmi víta aj starosta Mníška nad Popradom Peter Žemba, ktorý túto problematiku veľmi dobré pozná, keďže v podstate celá obec má problém s dostupnosťou. Momentálne tu žije asi 650 ľudí a každý rok obyvateľov ubúda. „Nežiadame nič zadarmo, my máme kultúrne dedičstvo, ktoré chceme zachovať pre ďalšie generácie. Naším cieľom je, aby tieto oblasti slúžili jednak domácim, ale aj turistom. Myslím si, že ten nový zákon by pomohol budovať aj túto oblasť,“ konštatoval Žemba. Bez dobrých prístupových ciest a kvalitných poľnohospodárskych strojov na údržbu krajiny sa to však podľa neho nedá.
„Žije sa tu ťažko, ale nikdy by som to tu neopustila. Jediné, čo nám tu naozaj chýba, je lepšia prístupová cesta. Ja už som staršia, a keď chcem ísť dole do dediny, napríklad do z kostola, tak musí pre mňa prísť syn na terénnom aute, inak sa odtiaľto nedostanem. Najhoršie je to v zime, keď napadne sneh,“ uviedla Žofia Kuzarová, ktorá na lazoch zvaných Kuzare v Mníšku nad Popradom žije už 47 rokov. Spolu s ňou tu býva aj jej nevesta s deťmi, pre ne je najviac problematické dochádzať ráno do školy. Niekedy chodia pešo pár kilometrov, keď je cesta dobrá, idú autom. Okrem toho sa však na nič nesťažujú, keďže ich obklopuje príroda a priamo z terasy majú krásny výhľad na okolitú krajinu.
Zákon, ktorý by mal ísť do prvého čítania v parlamente na budúci mesiac, konzultovali s množstvom starostov, ktorí majú na starosti obce s lazmi. Jeho cieľom je finančne pomôcť ľuďom, ktorí zachovávajú krajinu v tomto území. „Musíme im pomôcť najmä finančne, aby sa im uľahčili ich sťažené podmienky na život i prácu. Týka sa to najmä príspevku na prístupovú cestu, ale aj na to, aby tu mohli hospodáriť, takže na hospodárske a iné stroje. Príspevok by mohol byť využívaný aj na opravu domov,“ objasnil Mičovský s tým, že zákon by mal riešiť aj krajinnú architektúru a jej udržateľnosť.
Podobný dotačný systém, ktorý poslanci navrhujú v zákone, funguje aj v iných európskych štátoch, napríklad v Nórsku, Švajčiarsku, Rakúsku, ale aj v Grécku. Na Slovensku je odhadom okolo 130 obcí, ktoré by mohli získať status laznícka, resp. kopaničiarska dedinka. „Väčšina z nich je poloopustená, v lepšom prípade obývaná sezónne a víkendovo chalupármi, čo neumožňuje trvalé obhospodarovanie krajiny,“ dodal nezaradený poslanec NR SR Mikuláš Huba. Títo ľudia sú podľa neho veľmi dôležití, pretože pomáhajú všetkých obyvateľom Slovenska udržať charakteristický ráz krajiny a architektúry, no zároveň sú istým spôsobom sociálne hendikepovaní, keďže žijú v objektívne sťažených podmienkach.
Nový zákon veľmi víta aj starosta Mníška nad Popradom Peter Žemba, ktorý túto problematiku veľmi dobré pozná, keďže v podstate celá obec má problém s dostupnosťou. Momentálne tu žije asi 650 ľudí a každý rok obyvateľov ubúda. „Nežiadame nič zadarmo, my máme kultúrne dedičstvo, ktoré chceme zachovať pre ďalšie generácie. Naším cieľom je, aby tieto oblasti slúžili jednak domácim, ale aj turistom. Myslím si, že ten nový zákon by pomohol budovať aj túto oblasť,“ konštatoval Žemba. Bez dobrých prístupových ciest a kvalitných poľnohospodárskych strojov na údržbu krajiny sa to však podľa neho nedá.
„Žije sa tu ťažko, ale nikdy by som to tu neopustila. Jediné, čo nám tu naozaj chýba, je lepšia prístupová cesta. Ja už som staršia, a keď chcem ísť dole do dediny, napríklad do z kostola, tak musí pre mňa prísť syn na terénnom aute, inak sa odtiaľto nedostanem. Najhoršie je to v zime, keď napadne sneh,“ uviedla Žofia Kuzarová, ktorá na lazoch zvaných Kuzare v Mníšku nad Popradom žije už 47 rokov. Spolu s ňou tu býva aj jej nevesta s deťmi, pre ne je najviac problematické dochádzať ráno do školy. Niekedy chodia pešo pár kilometrov, keď je cesta dobrá, idú autom. Okrem toho sa však na nič nesťažujú, keďže ich obklopuje príroda a priamo z terasy majú krásny výhľad na okolitú krajinu.