Ide o tzv. pohľadové murivo, čiže rovnú líniu, podľa ktorej je možné povedať, že sa v tej časti nachádzala v minulosti stena hradby alebo bašty.
Autor TASR
Ruská Nová Ves 22. júla (TASR) – Dobrovoľníci na Soľnohrade, tiež známom ako Zbojnícky hrad, nad obcou Ruská Nová Ves v okrese Prešov pri archeologickom výskume našli tzv. pohľadové murivo, čiže rovnú líniu, podľa ktorej je možné povedať, že sa v tej časti nachádzala v minulosti stena hradby alebo bašty.
„Na základe tohto architektonického prvku vieme s istotou navrhnúť, resp. načrtnúť konzerváciu,“ uviedol pre TASR predseda občianskeho združenia (OZ) Rákociho cesta Martin Sárossy. Podľa zistených skutočností by mohli do metrovej alebo dvojmetrovej výšky postaviť múr, ktorý by predstavoval ten z čias, kedy ešte hrad stál na svojom mieste v neporušenom stave.
Národná kultúrna pamiatka (NKP) Soľnohrad je totiž zrúcaninou stredovekého hradu, z ktorej sa zachovali už len posledné zvyšky na skalnom brale. „Naším cieľom je zachrániť tú časť stavby, ktorá trpí eróziou. Po každom daždi sa vyplavia aj historické vrstvy, nálezy. Návštevníci tiež vystupujú po strmom svahu, čím narúšajú zeminu,“ uviedol Sárossy s tým, že na niektorých miestach sa nachádza 50 až 70 percent ešte zachovaných vrstiev, ktoré momentálne skúmajú. „Vybrali sme si tiež úsek, na ktorom sú okrem historických nánosov, aj zvyšky murív. Chceme to odkryť, vypreparovať a po preskúmaní pamiatkarmi čiastočne nadmurovať tak, aby mal návštevník predstavu, ako vyzeral v pôdoryse znázornený priebeh murív,“ dodal.
Spomínané práce by mali nasledovať po archeologickom výskume. „Keďže naše zdroje a kapacity sa minuli, a na Slovensku je ťažké sústrediť mladých dobrovoľníkov, ktorí väčšinou cestujú za prácou do zahraničia, je dosť pravdepodobné, že nález budeme musieť zazimovať a možno budúci rok sa k tomu vrátime a budeme pokračovať konzerváciou,“ vysvetlil podmienky Sárossy. Iniciátori záchrany hradu sú odkázaní na kapacity dobrovoľníkov a obce. „Ale ak by bol hrad podporený spolu s ďalšími veľkými hradmi, kde ministerstvo kultúry v spolupráci s úradmi prác vytvára pracovné miesta pre nezamestnaných, vedeli by sme výskumné i konzervačné práce zrealizovať v priebehu jednej sezóny,“ dodal.
Občianske združenie Rákociho cesta spolupracuje na opravách Soľnohradu spolu s hlavným partnerom obcou Ruská Nová Ves, v katastri ktorej sa hrad nachádza. „Keďže sa hrad nachádza aj v prírodnej rezervácii, musíme komunikovať aj so Štátnou ochranou prírody. Krajský pamiatkový úrad v Prešove dozoruje priebeh prác, keďže ide NKP,“ uviedol Sárossy. Na prácach sa podieľa aj archeologická spoločnosť, ktorá má licenciu na vykonávanie výskumu. „Našou úlohou je zabezpečiť tie pomocné práce, pri ktorých vypomáhajú cez organizáciu INEX v tomto roku desiati dobrovoľníci z Francúzska, Nemecka, Španielska, Grécka, Slovinska, Poľska, Ukrajiny a Arménska,“ dodal. Podstatnú časť príjmov pre Soľnohrad tvoria podľa Sárossyho dve percentá z dane, malé granty a projekty, ale aj dobrovoľné príspevky.
Dlhodobou víziou OZ Rákociho cesta je projekt Prešovská hradná cesta, ktorej súčasťou je šesť hradov v blízkom okolí mesta Prešov. „Snažíme sa tieto hrady postupne zveľaďovať, starať sa o ne tak, aby boli pre návštevníka pekné a bezpečné,“ vysvetlil Sárossy s tým, že momentálne naštartovali projekt správcovskej služby. Znamená to, že tri malé hrady Soľnohrad, Šebeš a Obišovský hrad v zastúpení samospráv spolu s OZ združili finančné prostriedky a vytvorili pracovné miesto pre správcu hradu. „Ten strieda spomínané lokality a minimálne jeden deň v týždni strávi na každom hrade. Vie ho skontrolovať, zabezpečiť drobné úpravy a samozrejme venovať sa aj návštevníkom, keďže reakcie verejnosti a hlavne pomoc sú pre nás veľmi dôležité,“ dodal.
„Na základe tohto architektonického prvku vieme s istotou navrhnúť, resp. načrtnúť konzerváciu,“ uviedol pre TASR predseda občianskeho združenia (OZ) Rákociho cesta Martin Sárossy. Podľa zistených skutočností by mohli do metrovej alebo dvojmetrovej výšky postaviť múr, ktorý by predstavoval ten z čias, kedy ešte hrad stál na svojom mieste v neporušenom stave.
Národná kultúrna pamiatka (NKP) Soľnohrad je totiž zrúcaninou stredovekého hradu, z ktorej sa zachovali už len posledné zvyšky na skalnom brale. „Naším cieľom je zachrániť tú časť stavby, ktorá trpí eróziou. Po každom daždi sa vyplavia aj historické vrstvy, nálezy. Návštevníci tiež vystupujú po strmom svahu, čím narúšajú zeminu,“ uviedol Sárossy s tým, že na niektorých miestach sa nachádza 50 až 70 percent ešte zachovaných vrstiev, ktoré momentálne skúmajú. „Vybrali sme si tiež úsek, na ktorom sú okrem historických nánosov, aj zvyšky murív. Chceme to odkryť, vypreparovať a po preskúmaní pamiatkarmi čiastočne nadmurovať tak, aby mal návštevník predstavu, ako vyzeral v pôdoryse znázornený priebeh murív,“ dodal.
Spomínané práce by mali nasledovať po archeologickom výskume. „Keďže naše zdroje a kapacity sa minuli, a na Slovensku je ťažké sústrediť mladých dobrovoľníkov, ktorí väčšinou cestujú za prácou do zahraničia, je dosť pravdepodobné, že nález budeme musieť zazimovať a možno budúci rok sa k tomu vrátime a budeme pokračovať konzerváciou,“ vysvetlil podmienky Sárossy. Iniciátori záchrany hradu sú odkázaní na kapacity dobrovoľníkov a obce. „Ale ak by bol hrad podporený spolu s ďalšími veľkými hradmi, kde ministerstvo kultúry v spolupráci s úradmi prác vytvára pracovné miesta pre nezamestnaných, vedeli by sme výskumné i konzervačné práce zrealizovať v priebehu jednej sezóny,“ dodal.
Občianske združenie Rákociho cesta spolupracuje na opravách Soľnohradu spolu s hlavným partnerom obcou Ruská Nová Ves, v katastri ktorej sa hrad nachádza. „Keďže sa hrad nachádza aj v prírodnej rezervácii, musíme komunikovať aj so Štátnou ochranou prírody. Krajský pamiatkový úrad v Prešove dozoruje priebeh prác, keďže ide NKP,“ uviedol Sárossy. Na prácach sa podieľa aj archeologická spoločnosť, ktorá má licenciu na vykonávanie výskumu. „Našou úlohou je zabezpečiť tie pomocné práce, pri ktorých vypomáhajú cez organizáciu INEX v tomto roku desiati dobrovoľníci z Francúzska, Nemecka, Španielska, Grécka, Slovinska, Poľska, Ukrajiny a Arménska,“ dodal. Podstatnú časť príjmov pre Soľnohrad tvoria podľa Sárossyho dve percentá z dane, malé granty a projekty, ale aj dobrovoľné príspevky.
Dlhodobou víziou OZ Rákociho cesta je projekt Prešovská hradná cesta, ktorej súčasťou je šesť hradov v blízkom okolí mesta Prešov. „Snažíme sa tieto hrady postupne zveľaďovať, starať sa o ne tak, aby boli pre návštevníka pekné a bezpečné,“ vysvetlil Sárossy s tým, že momentálne naštartovali projekt správcovskej služby. Znamená to, že tri malé hrady Soľnohrad, Šebeš a Obišovský hrad v zastúpení samospráv spolu s OZ združili finančné prostriedky a vytvorili pracovné miesto pre správcu hradu. „Ten strieda spomínané lokality a minimálne jeden deň v týždni strávi na každom hrade. Vie ho skontrolovať, zabezpečiť drobné úpravy a samozrejme venovať sa aj návštevníkom, keďže reakcie verejnosti a hlavne pomoc sú pre nás veľmi dôležité,“ dodal.