Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Staršiu časť ulice kedysi obyvatelia nazývali Palestína.
Autor TASR
Giraltovce 26. mája (TASR) - Budovateľskú ulicu v Giraltovciach, nenazvú miestni ináč ako Kórea. Jednu z jej častí ľudia v minulosti volali Palestína. Pomyselne sa tam tak spájajú dva štáty.
„Staršiu časť ulice kedysi obyvatelia nazývali Palestína. Bolo to z dôvodu, že bola obkolesená bývalým kaštieľom, kúriou a menšími domčekmi, ktorých obyvatelia boli prevažne židovského pôvodu, preto tento názov,“ vysvetlil pre TASR historik Adrián Eštok.
„Po druhej svetovej vojne, približne v rokoch 1950 až 1953, keď prebiehala kórejská vojna, sa Budovateľská ulica rozšírila smerom na Bardejov a jej zadná časť dostala názov Kórea. Pamätníci si zdôvodňujú ten názov práve tým, že jednak sa to vybudovalo v tom čase a jednak, že to bolo celé také veľké stavenisko, na ktorom to vyzeralo ako po vojne,“ prezradil Eštok s tým, že dodnes tam stoja domy z 50-tych rokov.
Názov Kórea je podľa jeho slov zaužívaný dodnes. „Aj malé deti, keď idú do tejto časti Giraltoviec, tak povedia, že idem na Kóreu, starší obyvatelia dokonca aj v podobe na „Koreju“. Palestína už nie je názov, ktorý sa zachoval, je to už len pozostatok. Pamätajú si ho už len starší Giraltovčania,“ doplnil historik.
Jednou z najstarších častí takzvanej Palestíny bol sirmaiovský kaštieľ a druhou časťou kúria v jeho susedstve. „Majer bol obkolesený menšími domčekmi, niečo ako v prípade Bratislavského hradu. Zo spomienok pani učiteľky Gamčíkovej, rodenej Seredayovej, viem, že jej rodičia boli učitelia. Otec bol riaditeľom evanjelickej ľudovej školy a matka pracovala na katolíckej ľudovej škole. Rozprávala mi, že v čase Slovenského štátu boli jedinou kresťanskou rodinou, ktorá žila v Palestíne,“ povedal Eštok.
Sirmaiovský kaštieľ bol v rokoch 1738 až 1739 zrekonštruovaný a rozšírený. Zaslúžil sa oň Tomáš Sirmai, ktorý si krátko predtým vzal za manželku Annu Máriu Medňanskú z významného uhorského rodu. „Na priečelí kaštieľa bola kamenná tabuľa s rodovými erbmi Sirmaiovcov a Medňanských. Zachovala sa, po revolúcii bola upravená a zrekonštruovaná. Momentálne sa provizórne nachádza v priestoroch mestského úradu,“ doplnil Eštok.
„Po druhej svetovej vojne, keď boli kaštieľ a kúria zdemolované, sa v týchto miestach postupne začali stavať rodinné domy a rôzne ďalšie budovy. Jednou z dvoch výrazných stavieb je základná škola, ktorú vybudovali niekedy v 60-tych rokoch. Bola postavená ako keby na základoch Palestíny a časti Na bráne. Ešte staršia budova, ktorá vznikla na mieste časti bývalej kúrie na začiatku druhej svetovej vojny, je výrazná dominanta Giraltoviec, a tou je rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda,“ dodal Eštok.
„Staršiu časť ulice kedysi obyvatelia nazývali Palestína. Bolo to z dôvodu, že bola obkolesená bývalým kaštieľom, kúriou a menšími domčekmi, ktorých obyvatelia boli prevažne židovského pôvodu, preto tento názov,“ vysvetlil pre TASR historik Adrián Eštok.
„Po druhej svetovej vojne, približne v rokoch 1950 až 1953, keď prebiehala kórejská vojna, sa Budovateľská ulica rozšírila smerom na Bardejov a jej zadná časť dostala názov Kórea. Pamätníci si zdôvodňujú ten názov práve tým, že jednak sa to vybudovalo v tom čase a jednak, že to bolo celé také veľké stavenisko, na ktorom to vyzeralo ako po vojne,“ prezradil Eštok s tým, že dodnes tam stoja domy z 50-tych rokov.
Názov Kórea je podľa jeho slov zaužívaný dodnes. „Aj malé deti, keď idú do tejto časti Giraltoviec, tak povedia, že idem na Kóreu, starší obyvatelia dokonca aj v podobe na „Koreju“. Palestína už nie je názov, ktorý sa zachoval, je to už len pozostatok. Pamätajú si ho už len starší Giraltovčania,“ doplnil historik.
Jednou z najstarších častí takzvanej Palestíny bol sirmaiovský kaštieľ a druhou časťou kúria v jeho susedstve. „Majer bol obkolesený menšími domčekmi, niečo ako v prípade Bratislavského hradu. Zo spomienok pani učiteľky Gamčíkovej, rodenej Seredayovej, viem, že jej rodičia boli učitelia. Otec bol riaditeľom evanjelickej ľudovej školy a matka pracovala na katolíckej ľudovej škole. Rozprávala mi, že v čase Slovenského štátu boli jedinou kresťanskou rodinou, ktorá žila v Palestíne,“ povedal Eštok.
Sirmaiovský kaštieľ bol v rokoch 1738 až 1739 zrekonštruovaný a rozšírený. Zaslúžil sa oň Tomáš Sirmai, ktorý si krátko predtým vzal za manželku Annu Máriu Medňanskú z významného uhorského rodu. „Na priečelí kaštieľa bola kamenná tabuľa s rodovými erbmi Sirmaiovcov a Medňanských. Zachovala sa, po revolúcii bola upravená a zrekonštruovaná. Momentálne sa provizórne nachádza v priestoroch mestského úradu,“ doplnil Eštok.
„Po druhej svetovej vojne, keď boli kaštieľ a kúria zdemolované, sa v týchto miestach postupne začali stavať rodinné domy a rôzne ďalšie budovy. Jednou z dvoch výrazných stavieb je základná škola, ktorú vybudovali niekedy v 60-tych rokoch. Bola postavená ako keby na základoch Palestíny a časti Na bráne. Ešte staršia budova, ktorá vznikla na mieste časti bývalej kúrie na začiatku druhej svetovej vojny, je výrazná dominanta Giraltoviec, a tou je rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda,“ dodal Eštok.
