Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 30. november 2024Meniny má Ondrej a Andrej
< sekcia Prešovský kraj

SOŠ na Okružnej v Poprade pripravuje žiakov na žiadané pracovné miesta

Stredná odborná škola na Okružnej ulici v Poprade vychováva žiakov na pracovné pozície, ktoré sú v dnešnom čase čoraz viac žiadané. Konštatoval to riaditeľ školy Vasil Kuzmiak, podľa ktorého na trhu práce chýbajú vzdelaní a vyučení murári, inštalatéri, či stavbári a stolári. Na snímke majster so žiakmi počas odborného výcviku. Foto: TASR - Adriána Hudecová

Zamestnanosť študentov tejto SOŠ bola napr. v roku 2016 na úrovni takmer 90 percent.

Poprad 30. apríla (TASR) – Stredná odborná škola na Okružnej ulici v Poprade vychováva žiakov na pracovné pozície, ktoré sú v dnešnom čase čoraz viac žiadané. Konštatoval to riaditeľ školy Vasil Kuzmiak, podľa ktorého na trhu práce chýbajú vzdelaní a vyučení murári, inštalatéri, či stavbári a stolári.

„V našej sieti učebných odborov máme dvojročné odbory a trojročné odbory murár, stolár a inštalatér a štvorročné študijné odbory obchodný pracovník a mechanik hasičskej techniky. Súčasťou nadstavbovej formy štúdia je stavebníctvo a strojárstvo,“ vymenoval Kuzmiak. Podľa neho je o stavebné či strojárske odbory posledné roky nižší záujem, a to aj napriek tomu, že väčšina absolventov po skončení štúdia nemá problém nájsť si prácu. Dôkazom toho je aj fakt, že zamestnanosť študentov tejto SOŠ bola napr. v roku 2016 na úrovni takmer 90 percent. Zvyšných desať percent sú podľa riaditeľa tí, ktorí majú fyzické či iné znevýhodnenie.

Niektoré odbory, ako napr. klampiar, pre nižší záujem zo strany žiakov na SOŠ aj zanikli. Na Slovensku by podľa Kuzmiaka pomohla zmena legislatívy v súvislosti s minimálnym počtom žiakov v odboroch, po ktorých je na trhu práce veľký dopyt. „Ďalším problémom je, že tých chlapcov, ktorí sa aj rozhodnú tieto odbory študovať, nebude mať onedlho kto učiť. Majstri odborného výcviku sú zväčša v dôchodkovom veku a 20 rokov sme generáciu ich nástupcov nevychovávali,“ konštatoval Kuzmiak. Dodal, že príkladom, ako sa to dá, je ich partnerská škola v Linzi. Tam funguje systém duálneho vzdelávania jednak vďaka tamojším firmám, snahe štátu pomôcť i samotným študentom, ktorí sú si vedomí, že po škole zarobia dosť peňazí, aby sa uživili.



Pred niekoľkými rokmi sa toto bývalé stavebné učilište združilo s Dievčenskou odbornou školou a od 1. septembra škola zmení názov na SOŠ remesiel a služieb. Pôvodne táto škola vznikla v roku 1951 ako učňovské stredisko pri výstavbe rudných baní, neskôr sa koncom 80. rokov minulého storočia stala súčasťou podniku Pozemné stavby. Už vtedy sa tam žiaci vzdelávali duálne a snahu zachovať túto formu učenia má aj súčasné vedenie školy. Okrem toho, že má škola vlastné dielne, spolupracuje aj s viacerými strojárskymi, automobilovými či stavebnými podnikmi v Poprade a okolí, kde svojich študentov posiela na prax. „Od nového školského roka sme podpísali zmluvu o duálnom vzdelávaní našich žiakov v odbore obchodný pracovník v predajniach DM, Billa a Kaufland,“ doplnil riaditeľ školy. SOŠ na Okružnej ulici v súčasnosti navštevuje približne 300 žiakov.

Zatraktívniť štúdium na SOŠ na Okružnej ulici v Poprade má 3D učebňa

Zatraktívniť štúdium na Strednej odbornej škole (SOŠ) na Okružnej ulici v Poprade by mala nová 3D učebňa. Riaditeľ školy Vasil Kuzmiak pre TASR uviedol, že prebieha súťaž na zhotoviteľa, v lete by mali začať prvé stavebné úpravy a projekt by mal byť hotový do polovice budúceho roku.

SOŠ bola totiž úspešná s projektom zvýšenia počtu žiakov na praktickom vyučovaní cez prioritnú os „Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším verejným službám“ v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu. Schválené finančné prostriedky na vybudovanie učebne v existujúcej budove školy sú na úrovni 785.000 eur.

Stredná odborná škola na Okružnej ulici v Poprade vychováva žiakov na pracovné pozície, ktoré sú v dnešnom čase čoraz viac žiadané. Konštatoval to riaditeľ školy Vasil Kuzmiak, podľa ktorého na trhu práce chýbajú vzdelaní a vyučení murári, inštalatéri, či stavbári a stolári. Na snímke budova SOŠ na Okružnej ulici v Poprade 29. apríla 2018.
Foto: TASR - Adriána Hudecová

„Odborné školstvo je drahé, pretože žiak, ktorý sa učí s reálnym materiálom, musí aj čosi pokaziť, aby zistil, ako sa to robí a kde urobil chybu. Sú rôzne technológie a materiály, napríklad na rozvody tepla, plynu, vody a odpadu, a tie sú drahé,“ zdôvodnil riaditeľ a dodal, že drahé sú aj najnovšie stroje, ktoré študenti pri praktickom vyučovaní používajú. Investovaniu do tohto materiálu a strojového vybavenia by mala zamedziť práve 3D virtuálna učebňa.



Nosným v tejto súvislosti bude inštalatérsky odbor, ale zakomponované tam budú aj ďalšie trojročné učňovské odbory stolár a murár. „V prvom ročníku zadajú žiakovi elektronickú úlohu, príde na odborný výcvik, dostane technické pomôcky, vojde do virtuálneho skladu, vyberie si materiál, vojde do virtuálnej dielne a tam vo virtuálnom svete úlohu zrealizuje. Potom prejde do ďalšej učebne, kde budú panelové steny a tam začne formou skladačiek prakticky skladať to, čo si pripravil. Finta je v tom, že nebude definitívne lisovať, lepiť, izolovať atď., ale poskladá a fyzicky vráti materiál do police,“ objasnil Kuzmiak s tým, že tento proces bude trvať niekoľko mesiacov. Neskôr príde do vzorového bytu, kde budú použité rôzne materiály ako napríklad solárne panely, technológia na ohrev teplej vody a priestoru, tepelné čerpadlá, izolácie, fólie a pod. „Keď všetko toto študent zvládne, pôjde na prax ďalej do reálnej firmy. Tá 3D učebňa bude pre nich akýsi trenažér,“ doplnil riaditeľ.

Absolventi SOŠ na Okružnej v Poprade sa často uplatnia v zahraničí

Absolventi Strednej odbornej školy na Okružnej ulici v Poprade sa vo viacerých prípadoch usadili a pracujú v zahraničí, aj na Slovensku však mnohí našli svoje uplatnenie. Podľa riaditeľa školy Vasila Kuzmiaka to súvisí najmä s faktom, že na pracovnom trhu, či už v Európskej únii, ale aj na Slovensku, je dopyt po stavebných a strojárskych pracovníkoch, ako sú murári, inštalatéri, stolári a pod.

„Každý, kto skončil našu školu a živí sa produktom svojich rúk, je podľa mňa úspešný. Samozrejme, niektorí sú úspešnejší. Nespomeniem mnohých, ale patrí medzi nich napríklad univerzitný profesor Ján Boroška, ďalším je starosta obce Spišské Bystré Marián Luha, riaditeľ Hagard Hal Poprad Peter Lesičko, majiteľ stavebnej firmy Július Barč a ďalší. To sú ľudia, ktorí mali našu školu ako základ pre budovanie kariéry aj v inej sfére,“ vymenoval Kuzmiak.

Dodal, že pracovné pozície v strojárstve a stavebníctve sú síce náročné, ale často lukratívne a dá sa v týchto odvetviach zarobiť veľa peňazí. Potvrdil to aj absolvent SOŠ na Okružnej ulici Richard Dubjel, ktorý už deväť rokov pracuje vo Francúzsku. „Pôvodne som nastúpil na priemyslovku, ale potom som odišiel na stavebné učilište, kde sme mali oveľa viac praxe. Veľa som sa tu naučil, najprv som pôsobil vo Francúzsku päť rokov ako zvárač, potom som sa vrátil, dorobil som si tú istú školu, ale v odbore vodár-kurenár, a tým sa živím doteraz,“ priblížil Dubjel svoje pôsobenie.

Na školu má veľmi dobré spomienky a štúdium by určite odporučil aj ďalším generáciám. Pozitívom bola podľa neho predovšetkým praktická príprava žiakov, vďaka čomu si aj ľahšie našiel prácu v zahraničí. „Ešte rok tam chcem ostať a potom sa vrátim domov, staviame dom. Nebojím sa, že by som si na Slovensku nenašiel robotu, lebo čo mi aj známi rozprávajú, tak napríklad na vodára sa tu čaká aj tri, štyri mesiace. Začnem na Slovensku síce v podstate odznova, ale roboty je tu dosť, takže sa určite uživím,“ zdôraznil Dubjel, ktorý bol vo Francúzsku aj s niekoľkými spolužiakmi. Bez potrebnej praxe, ktorú získal aj na SOŠ, by sa podľa jeho slov uplatňoval na trhu práce oveľa ťažšie.

„O našich absolventoch snáď v pozitívnom smere hovorí aj to, že v roku 1970 boli na Štrbskom Plese majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach a za tým všetkým, čo bolo postavené, hotel Fis, hotel Patria, areál snow, v Smokovci hotel MS, terajší hotel Atrium, upravovali sa cesty, boli naši absolventi stavbári. Zároveň budovali aj samotné mesto Poprad, keď sa vo veľkej miere podieľali na výstavbe sídlisk Juh aj Západ,“ uzatvára riaditeľ školy.