Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V snehových jamách sadenice ostávajú dovtedy, kým sa neroztopí sneh a nerozmrzne pôda aj vo vyšších polohách TANAP-u, až potom ich začínajú lesní robotníci vysádzať.
Autor TASR
Tatranská Lomnica 6. apríla (TASR) – Snehové jamy v jednotlivých ochranných obvodoch Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP) od Oravy až po Pieniny sa už začali zapĺňať sadenicami stromov. Vypestovali ich v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline.
„Ostanú tam dovtedy, kým nebudú vhodné podmienky na to, aby ich mohli lesníci začať vysádzať na presne určených miestach v súlade s Projektom revitalizácie lesných ekosystémov na území Vysokých Tatier postihnutom veternou kalamitou dňa 19. 11. 2004,“ informovala Martina Petránová zo ŠL TANAP.
Tento rok plánujú ŠL TANAP zalesniť takmer 280 hektárov, vysadiť chcú celkovo 717.000 sadeníc. Prvé vybrali v lesnej škôlke na Rakúskych lúkach zo zeme vo štvrtok (6.4.) a postupne ich rozvážajú do jednotlivých ochranných obvodov. „Denne vyberieme odhadom okolo 20.000 sadeníc, na budúci týždeň by ich mohlo byť už aj raz toľko,“ priblížil vedúci Strediska genofondu drevín Rakúske lúky Peter Petrášek.
Kým sa stromčeky dostanú do pôdy, pobudnú v snehových jamách, teda akýchsi prírodných chladničkách, ktoré slúžia na predĺženie ich vegetačného pokoja. Sú to zrubové alebo betónové stavby, ktoré sú zapustené do zeme. Nemajú okná, sú zaizolované zo všetkých strán, vrátane dverí. Vo vnútri sa nachádza vrstva snehu, spravidla vystlaná pilinami, ktoré na jednej strane izolujú a na druhej držia vlhkosť. „Dôležité je, aby boli vybudované na miestach, ktoré okolité prostredie udržiava v chlade čo najdlhšie a sneh sa v nich roztápa iba pozvoľna, teda tam, kde je minimálny prístup slnečného svitu,“ objasnil Petrášek.
V snehových jamách sadenice ostávajú dovtedy, kým sa neroztopí sneh a nerozmrzne pôda aj vo vyšších polohách TANAP-u, až potom ich začínajú lesní robotníci vysádzať. V drevinovom zložení bude rovnako ako po minulé roky prevládať smrek a smrekovec, zastúpenie však budú mať aj jedľa a borovica, z listnatých stromov buk, javor, jaseň, jelša a brest.
Od veternej kalamity, ktorá sa Vysokými Tatrami prehnala 19. novembra 2004, ŠL TANAP vysadili približne osem miliónov sadeníc a obnoviť sa im podarilo takmer 3500 hektárov kalamitného územia. „O približne rovnako veľkú plochu sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala príroda,“ uzatvára Petránová.
„Ostanú tam dovtedy, kým nebudú vhodné podmienky na to, aby ich mohli lesníci začať vysádzať na presne určených miestach v súlade s Projektom revitalizácie lesných ekosystémov na území Vysokých Tatier postihnutom veternou kalamitou dňa 19. 11. 2004,“ informovala Martina Petránová zo ŠL TANAP.
Tento rok plánujú ŠL TANAP zalesniť takmer 280 hektárov, vysadiť chcú celkovo 717.000 sadeníc. Prvé vybrali v lesnej škôlke na Rakúskych lúkach zo zeme vo štvrtok (6.4.) a postupne ich rozvážajú do jednotlivých ochranných obvodov. „Denne vyberieme odhadom okolo 20.000 sadeníc, na budúci týždeň by ich mohlo byť už aj raz toľko,“ priblížil vedúci Strediska genofondu drevín Rakúske lúky Peter Petrášek.
Kým sa stromčeky dostanú do pôdy, pobudnú v snehových jamách, teda akýchsi prírodných chladničkách, ktoré slúžia na predĺženie ich vegetačného pokoja. Sú to zrubové alebo betónové stavby, ktoré sú zapustené do zeme. Nemajú okná, sú zaizolované zo všetkých strán, vrátane dverí. Vo vnútri sa nachádza vrstva snehu, spravidla vystlaná pilinami, ktoré na jednej strane izolujú a na druhej držia vlhkosť. „Dôležité je, aby boli vybudované na miestach, ktoré okolité prostredie udržiava v chlade čo najdlhšie a sneh sa v nich roztápa iba pozvoľna, teda tam, kde je minimálny prístup slnečného svitu,“ objasnil Petrášek.
V snehových jamách sadenice ostávajú dovtedy, kým sa neroztopí sneh a nerozmrzne pôda aj vo vyšších polohách TANAP-u, až potom ich začínajú lesní robotníci vysádzať. V drevinovom zložení bude rovnako ako po minulé roky prevládať smrek a smrekovec, zastúpenie však budú mať aj jedľa a borovica, z listnatých stromov buk, javor, jaseň, jelša a brest.
Od veternej kalamity, ktorá sa Vysokými Tatrami prehnala 19. novembra 2004, ŠL TANAP vysadili približne osem miliónov sadeníc a obnoviť sa im podarilo takmer 3500 hektárov kalamitného územia. „O približne rovnako veľkú plochu sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala príroda,“ uzatvára Petránová.
