Prečítajte si pravidelný víkendový seriál o obciach na Slovensku. Dnes o obci Spišská Teplica.
Autor TASR
Spišská Teplica 9. júla (TASR) – Počet obyvateľov v obci Spišská Teplica v okrese Poprad každým rokom vzrastá. Zároveň však pribúdajú aj ľudia v seniorskom veku. Preto sa vedenie obce rozhodlo, že v Spišskej Teplici by mal vzniknúť denný stacionár. Tento zámer schválili už aj poslanci obecného zastupiteľstva.
Podľa starostu obce Radoslava Šeligu je v Spišskej Teplici približne 500 seniorov. Ako uviedol, chceli by vytvoriť miesto pre ľudí, ktorí celý život prinášali hodnoty a teraz, na sklonku života zabezpečiť pre nich adekvátnu starostlivosť.
"Je to praktické aj pre rodinu, keď môže staršieho rodiča odviesť do stacionára a popoludní, keď skončí v práci, si ho vyzdvihnúť," vysvetlil Šeliga. Na jeho prevádzku by chcelo vedenie obce požiadať o dotáciu Prešovský samosprávny kraj, výstavbu bude financovať z vlastných zdrojov. "Zatiaľ hľadáme pre stacionár vhodné priestory. Ešte presne nevieme, či pôjdeme do už existujúcej budovy, alebo postavíme úplne nový objekt. Je to v štádiu riešenia," poznamenal starosta.
V súčasnosti v obci žije zhruba 2260 obyvateľov. Obec sa vyvíja, počet obyvateľov stúpa. "Tým, že sme blízko okresného mesta, pohyb ľudí z panelových bytov smerom na vidiek je značný. Za posledných desať rokov stúpol počet obyvateľov v Spišskej Teplici zhruba o 400," uviedol Šeliga s tým, že vo výstavbe je zhruba 50 rodinných domov.
Obcou preteká Potok Teplica, ktorý nikdy nezamŕza
Podtatranská obec Spišská Teplica leží v bezprostrednej blízkosti okresného mesta Poprad na južnom okraji Popradskej kotliny. Podľa starostu Radoslava Šeligu je obec situovaná pod scenériou Vysokých Tatier z jednej strany a severovýchodnými výbežkami Nízkych Tatier na strane druhej.
„Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1223, ide o dokument, v ktorom sa píše, že podnetom pre vznik tejto aglomerácie bol rád cistercitov, ktorý si tu založil aj vybudoval kláštor,“ uviedol pre TASR starosta. Ako doplnil, v minulosti sa v obci nachádzal aj mlyn, ktorý zabezpečoval i verejné osvetlenie v obci. Medzi ďalšie historicky významné budovy patrila papiereň, ktorá produkovala podľa Šeligu papier aj pre kráľovské mesto v Levoči. „Historických pamiatok sa v obci zachovalo málo, tá najznámejšia je asi budova kostola alebo historický renesančný dom,“ vysvetlil.
Dominantou obce podľa obyvateľov Spišskej Teplice je rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice postavený v roku 1875. Na jeho mieste podľa Šeligu stál pôvodne gotický kostol, ktorý bol postavený v 14. storočí. „Počas prvej svetovej vojny z kostola vzali pre vojenské potreby dva zvony, ktoré roztavili,“ povedal starosta. Zvony, ktoré sa v kostolnej veži nachádzajú dodnes, sú z roku 1925. V interiéri kostola sa nachádza aj socha Madony z dielne Majstra Pavla z Levoče.
V obci pramení potok Teplica a podľa Šeligu ho predkovia pomenovali podľa toho, že nezamŕza ani v zime. „V prípade, že potok zamrzne, nastane asi koniec sveta, alebo sa budú Eskimákom psy v zákrutách lámať,“ vysvetlil s úsmevom starosta. Ako doplnil, od názvu potoka je odvodený aj samotný názov obce. „Potok má pravdepodobne také minerálne zloženie, ktoré nedovoľuje vode zamrznúť ani v najväčších mrazoch. Navyše je preskúmané, že prameň má v zime aj v lete vždy osem stupňov Celzia,“ informoval.
Podľa starostu sa Spišská Teplica stáva modernou obcou v blízkosti okresného mesta. V roku 2014 prišlo v obci k celkovej revitalizácii námestia. „Rekonštrukcia bola financovaná z eurofondov vo výške približne jeden milión eur. Vybudovali sa parky, obnovili sa chodníky a cesty, vysadili sa stromy či kvety, pribudli lavičky a drevené mosty cez potok Teplica,“ povedal Šeliga.
Knihu Krajina Rómov I. napísal autor po stávke s bratom
Ladislav Čonka-Popala žije v podtatranskej obci Spišská Teplica takmer celý svoj život. Okrem toho, že pracoval ako traktorista na miestnom družstve, je aj autorom knihy Krajina Rómov I. Ako uviedol pre TASR, rád by napísal aj druhú knihu. Tá by sa podľa jeho slov mala zaoberať postavou Ježiša Krista. "Hlavného hrdinu dám na galeje a tam sa s ním stretne,“ povedal Čonka-Popala. Ako doplnil, novú knihu chce napísať pre jedno slovo - amen.
Svoj knižný debut vydal autor v roku 2014, pričom rukopis mal napísaný takmer 20 rokov. Po tomto čase mu s vydaním knihy pomohol jeho synovec Ján Čonka-Popala a kniha vyšla s finančnou podporou Úradu vlády SR, programu Kultúry národnostných menšín. „Stavil som sa s bratom, že knihu napíšem a vyhral som. Začal som ju písať v čase, keď som už nepracoval. Keď som mal čas, tak som knihu začal písať ručne,“ povedal autor s tým, že písanie mu išlo ľahko. Neskôr začal knihu písať aj na písacom stroji.
Autor túži spoznať pravdu a dozvedieť sa, odkiaľ pochádzajú Rómovia, či sú z Indie alebo z Egypta. Ide o fantazijne napísaný príbeh. Ako uviedol Čonka-Popala, v publikácii sa nachádza aj množstvo rómskych výrazov, ktoré čitateľ nájde vysvetlené na začiatku knihy. Súčasťou knihy sú aj mnohé ilustrácie, ktorých autorkou je Mária Kovalčíková.
Starosta obce Radoslav Šeliga zdôraznil, že aj keď je autor obyčajným človekom, ktorý skončil poľnohospodársku školu a žije skromným životom, tak je veľmi múdry. „Stále niečo čítam a z toho sa učím,“ dodal Čonka-Popala.
Miestnu školu trápia nevysporiadané pozemky a stav kotolne
Základnú školu s materskou školou na Školskej ulici v Spišskej Teplici trápi viacero problémov. Jedným z nich sú podľa starostu obce Radoslava Šeligu nevysporiadané pozemky, na ktorých budova školy stojí, ale aj havarijný stav kotolne. Práve tento problém začali v miestnej škole riešiť. Na tento zámer poslanci vyčlenili v prvých dvoch etapách rekonštrukcie takmer 70.000 eur, vo finálnej etape pôjde o sumu zhruba 25.000 eur.
Stav kotolne v obecnej škole bol v zlom stave. „V minulosti došlo aj k havárii jedného kotla, takže bolo nevyhnutné začať riešiť tento problém. Išlo o staré plynové kotly, ktoré boli nahradené novými kondenzačnými,“ povedal pre TASR starosta obce. Rekonštrukcia kotolne bola rozdelená na tri etapy. Podľa Šeligu sú prvé dve etapy už ukončené, v krátkom čase bude prebiehať realizácia i poslednej časti. „V prvých dvoch etapách boli vymenené dva kotly. Posledná časť by mala vyriešiť rozdelenie školy na určité sekcie, aby sa napríklad počas zimných prázdnin nemusela vykurovať celá základná škola, ale len tie časti, ktoré sa používajú,“ vysvetlil starosta s tým, že je potrebné vytvorenie určitých vetiev, ktoré sa budú dať regulovať.
V prvých dvoch etapách sa použilo na rekonštrukcie kotolne zhruba 70.000 eur, tá posledná vyjde obec na približne 25.000 eur. Ako uviedol Šeliga, už zrealizované časti financovala obec z vlastného rozpočtu. "Posledná etapa bude financovaná z úspor, ktoré vznikli pri kúrení," vysvetlil starosta.
Ďalším problémom, ktorý trápi nielen vedenie školy, ale aj samosprávu obce sú nevysporiadané pozemky pod budovou školy. „Rekonštrukcia budovy školy je komplikovaná v tom, že sa nevieme zapojiť do žiadnych projektov na zisk eurofondov, nakoľko nemáme vysporiadané pozemky pod školou. Preto musí obec investovať do rekonštrukcie len z vlastných finančných zdrojov. Obnova školy preto prebieha v etapách. Najskôr sme vymenili okná, teraz sme financovali rekonštrukciu kotolne a robili sa aj nejaké drobné stavebné úpravy,“ vysvetlil Šeliga. Zároveň doplnil, že samospráva sa pokúsi vysporiadať pozemky pod školou, aby sa v budúcnosti mohla uchádzať o finančné prostriedky aj z Európskej únie.
Škola začala v obci fungovať v roku 1974 a v prvom školskom roku bolo otvorených 12 tried, do ktorých nastúpilo 293 žiakov. V súčasnosti ju navštevuje zhruba 180 detí. V obci od roku 1995 pôsobila aj Súkromná obchodná akadémia ESO Euroškola, ktorá svoju činnosť ukončila 30. júna 2011.
V obci po desaťročiach obnovili tradičný stredoveký jarmok
Od stredoveku sa v obci Spišská Teplica v okrese Poprad konali týždenné trhy a od roku 1775 dva výročné jarmoky. Rokmi to ale zaniklo a v podtatranskej obci sa trhy prestali konať. Historickú tradíciu však v obci obnovili vlani v lete, keď usporiadali prvý ročník Teplického jarmoku.
„Premiérový ročník trhov sa konal pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci a v tradícii chceme pokračovať,“ uviedol pre TASR starosta Radoslav Šeliga. V minulosti mestá dostávali trhové výsady, preto sa samospráva obce rozhodla pripomenúť si aj túto skutočnosť.
„Veríme, že počas konania jarmoku sa do obce vrátia aj ľudia, ktorí majú v Spišskej Teplici korene. Budú tak mať príležitosť prísť a spoznať obyvateľov, ktorých nepoznajú, rovnako tak budú môcť vidieť, ako sa obec modernizuje a ako rastie,“ vysvetlil jeden z dôvodov organizácie jarmoku starosta. Ako doplnil, hlavným cieľom je spojiť pôvodnú komunitu obce s tou súčasnou.
Šeliga vysvetlil, že počas Teplického jarmoku sa prezentovali aj rôzne remeslá, ktoré boli v minulosti v regióne rozšírené. „Okrem toho sa predviedli aj tradičné jedlá a celé sa to pojalo v duchu histórie a folklóru,“ poznamenal starosta s tým, že program bol nastavený tak, aby sa tradície prezentovali pre mladých ľudí, ale zároveň pripomenuli starším obyvateľom obce, čo kedysi zažili.
Tohto roku sa Teplický jarmok uskutoční 27. augusta. Podľa Šeligu sa tu budú opäť prezentovať tradičné remeslá, jedlá a prídu i folklórne súbory. „Zároveň chceme ukázať aj šikovnosť našich občanov, aby mohli odprezentovať svoje výrobky, ktoré často tvoria len pre svoje potešenie, prípadne pre svojich známych,“ dodal starosta.
Podľa starostu obce Radoslava Šeligu je v Spišskej Teplici približne 500 seniorov. Ako uviedol, chceli by vytvoriť miesto pre ľudí, ktorí celý život prinášali hodnoty a teraz, na sklonku života zabezpečiť pre nich adekvátnu starostlivosť.
"Je to praktické aj pre rodinu, keď môže staršieho rodiča odviesť do stacionára a popoludní, keď skončí v práci, si ho vyzdvihnúť," vysvetlil Šeliga. Na jeho prevádzku by chcelo vedenie obce požiadať o dotáciu Prešovský samosprávny kraj, výstavbu bude financovať z vlastných zdrojov. "Zatiaľ hľadáme pre stacionár vhodné priestory. Ešte presne nevieme, či pôjdeme do už existujúcej budovy, alebo postavíme úplne nový objekt. Je to v štádiu riešenia," poznamenal starosta.
V súčasnosti v obci žije zhruba 2260 obyvateľov. Obec sa vyvíja, počet obyvateľov stúpa. "Tým, že sme blízko okresného mesta, pohyb ľudí z panelových bytov smerom na vidiek je značný. Za posledných desať rokov stúpol počet obyvateľov v Spišskej Teplici zhruba o 400," uviedol Šeliga s tým, že vo výstavbe je zhruba 50 rodinných domov.
Obcou preteká Potok Teplica, ktorý nikdy nezamŕza
Podtatranská obec Spišská Teplica leží v bezprostrednej blízkosti okresného mesta Poprad na južnom okraji Popradskej kotliny. Podľa starostu Radoslava Šeligu je obec situovaná pod scenériou Vysokých Tatier z jednej strany a severovýchodnými výbežkami Nízkych Tatier na strane druhej.
„Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1223, ide o dokument, v ktorom sa píše, že podnetom pre vznik tejto aglomerácie bol rád cistercitov, ktorý si tu založil aj vybudoval kláštor,“ uviedol pre TASR starosta. Ako doplnil, v minulosti sa v obci nachádzal aj mlyn, ktorý zabezpečoval i verejné osvetlenie v obci. Medzi ďalšie historicky významné budovy patrila papiereň, ktorá produkovala podľa Šeligu papier aj pre kráľovské mesto v Levoči. „Historických pamiatok sa v obci zachovalo málo, tá najznámejšia je asi budova kostola alebo historický renesančný dom,“ vysvetlil.
Dominantou obce podľa obyvateľov Spišskej Teplice je rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice postavený v roku 1875. Na jeho mieste podľa Šeligu stál pôvodne gotický kostol, ktorý bol postavený v 14. storočí. „Počas prvej svetovej vojny z kostola vzali pre vojenské potreby dva zvony, ktoré roztavili,“ povedal starosta. Zvony, ktoré sa v kostolnej veži nachádzajú dodnes, sú z roku 1925. V interiéri kostola sa nachádza aj socha Madony z dielne Majstra Pavla z Levoče.
V obci pramení potok Teplica a podľa Šeligu ho predkovia pomenovali podľa toho, že nezamŕza ani v zime. „V prípade, že potok zamrzne, nastane asi koniec sveta, alebo sa budú Eskimákom psy v zákrutách lámať,“ vysvetlil s úsmevom starosta. Ako doplnil, od názvu potoka je odvodený aj samotný názov obce. „Potok má pravdepodobne také minerálne zloženie, ktoré nedovoľuje vode zamrznúť ani v najväčších mrazoch. Navyše je preskúmané, že prameň má v zime aj v lete vždy osem stupňov Celzia,“ informoval.
Podľa starostu sa Spišská Teplica stáva modernou obcou v blízkosti okresného mesta. V roku 2014 prišlo v obci k celkovej revitalizácii námestia. „Rekonštrukcia bola financovaná z eurofondov vo výške približne jeden milión eur. Vybudovali sa parky, obnovili sa chodníky a cesty, vysadili sa stromy či kvety, pribudli lavičky a drevené mosty cez potok Teplica,“ povedal Šeliga.
Knihu Krajina Rómov I. napísal autor po stávke s bratom
Ladislav Čonka-Popala žije v podtatranskej obci Spišská Teplica takmer celý svoj život. Okrem toho, že pracoval ako traktorista na miestnom družstve, je aj autorom knihy Krajina Rómov I. Ako uviedol pre TASR, rád by napísal aj druhú knihu. Tá by sa podľa jeho slov mala zaoberať postavou Ježiša Krista. "Hlavného hrdinu dám na galeje a tam sa s ním stretne,“ povedal Čonka-Popala. Ako doplnil, novú knihu chce napísať pre jedno slovo - amen.
Svoj knižný debut vydal autor v roku 2014, pričom rukopis mal napísaný takmer 20 rokov. Po tomto čase mu s vydaním knihy pomohol jeho synovec Ján Čonka-Popala a kniha vyšla s finančnou podporou Úradu vlády SR, programu Kultúry národnostných menšín. „Stavil som sa s bratom, že knihu napíšem a vyhral som. Začal som ju písať v čase, keď som už nepracoval. Keď som mal čas, tak som knihu začal písať ručne,“ povedal autor s tým, že písanie mu išlo ľahko. Neskôr začal knihu písať aj na písacom stroji.
Autor túži spoznať pravdu a dozvedieť sa, odkiaľ pochádzajú Rómovia, či sú z Indie alebo z Egypta. Ide o fantazijne napísaný príbeh. Ako uviedol Čonka-Popala, v publikácii sa nachádza aj množstvo rómskych výrazov, ktoré čitateľ nájde vysvetlené na začiatku knihy. Súčasťou knihy sú aj mnohé ilustrácie, ktorých autorkou je Mária Kovalčíková.
Starosta obce Radoslav Šeliga zdôraznil, že aj keď je autor obyčajným človekom, ktorý skončil poľnohospodársku školu a žije skromným životom, tak je veľmi múdry. „Stále niečo čítam a z toho sa učím,“ dodal Čonka-Popala.
Miestnu školu trápia nevysporiadané pozemky a stav kotolne
Základnú školu s materskou školou na Školskej ulici v Spišskej Teplici trápi viacero problémov. Jedným z nich sú podľa starostu obce Radoslava Šeligu nevysporiadané pozemky, na ktorých budova školy stojí, ale aj havarijný stav kotolne. Práve tento problém začali v miestnej škole riešiť. Na tento zámer poslanci vyčlenili v prvých dvoch etapách rekonštrukcie takmer 70.000 eur, vo finálnej etape pôjde o sumu zhruba 25.000 eur.
Stav kotolne v obecnej škole bol v zlom stave. „V minulosti došlo aj k havárii jedného kotla, takže bolo nevyhnutné začať riešiť tento problém. Išlo o staré plynové kotly, ktoré boli nahradené novými kondenzačnými,“ povedal pre TASR starosta obce. Rekonštrukcia kotolne bola rozdelená na tri etapy. Podľa Šeligu sú prvé dve etapy už ukončené, v krátkom čase bude prebiehať realizácia i poslednej časti. „V prvých dvoch etapách boli vymenené dva kotly. Posledná časť by mala vyriešiť rozdelenie školy na určité sekcie, aby sa napríklad počas zimných prázdnin nemusela vykurovať celá základná škola, ale len tie časti, ktoré sa používajú,“ vysvetlil starosta s tým, že je potrebné vytvorenie určitých vetiev, ktoré sa budú dať regulovať.
V prvých dvoch etapách sa použilo na rekonštrukcie kotolne zhruba 70.000 eur, tá posledná vyjde obec na približne 25.000 eur. Ako uviedol Šeliga, už zrealizované časti financovala obec z vlastného rozpočtu. "Posledná etapa bude financovaná z úspor, ktoré vznikli pri kúrení," vysvetlil starosta.
Ďalším problémom, ktorý trápi nielen vedenie školy, ale aj samosprávu obce sú nevysporiadané pozemky pod budovou školy. „Rekonštrukcia budovy školy je komplikovaná v tom, že sa nevieme zapojiť do žiadnych projektov na zisk eurofondov, nakoľko nemáme vysporiadané pozemky pod školou. Preto musí obec investovať do rekonštrukcie len z vlastných finančných zdrojov. Obnova školy preto prebieha v etapách. Najskôr sme vymenili okná, teraz sme financovali rekonštrukciu kotolne a robili sa aj nejaké drobné stavebné úpravy,“ vysvetlil Šeliga. Zároveň doplnil, že samospráva sa pokúsi vysporiadať pozemky pod školou, aby sa v budúcnosti mohla uchádzať o finančné prostriedky aj z Európskej únie.
Škola začala v obci fungovať v roku 1974 a v prvom školskom roku bolo otvorených 12 tried, do ktorých nastúpilo 293 žiakov. V súčasnosti ju navštevuje zhruba 180 detí. V obci od roku 1995 pôsobila aj Súkromná obchodná akadémia ESO Euroškola, ktorá svoju činnosť ukončila 30. júna 2011.
V obci po desaťročiach obnovili tradičný stredoveký jarmok
Od stredoveku sa v obci Spišská Teplica v okrese Poprad konali týždenné trhy a od roku 1775 dva výročné jarmoky. Rokmi to ale zaniklo a v podtatranskej obci sa trhy prestali konať. Historickú tradíciu však v obci obnovili vlani v lete, keď usporiadali prvý ročník Teplického jarmoku.
„Premiérový ročník trhov sa konal pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci a v tradícii chceme pokračovať,“ uviedol pre TASR starosta Radoslav Šeliga. V minulosti mestá dostávali trhové výsady, preto sa samospráva obce rozhodla pripomenúť si aj túto skutočnosť.
„Veríme, že počas konania jarmoku sa do obce vrátia aj ľudia, ktorí majú v Spišskej Teplici korene. Budú tak mať príležitosť prísť a spoznať obyvateľov, ktorých nepoznajú, rovnako tak budú môcť vidieť, ako sa obec modernizuje a ako rastie,“ vysvetlil jeden z dôvodov organizácie jarmoku starosta. Ako doplnil, hlavným cieľom je spojiť pôvodnú komunitu obce s tou súčasnou.
Šeliga vysvetlil, že počas Teplického jarmoku sa prezentovali aj rôzne remeslá, ktoré boli v minulosti v regióne rozšírené. „Okrem toho sa predviedli aj tradičné jedlá a celé sa to pojalo v duchu histórie a folklóru,“ poznamenal starosta s tým, že program bol nastavený tak, aby sa tradície prezentovali pre mladých ľudí, ale zároveň pripomenuli starším obyvateľom obce, čo kedysi zažili.
Tohto roku sa Teplický jarmok uskutoční 27. augusta. Podľa Šeligu sa tu budú opäť prezentovať tradičné remeslá, jedlá a prídu i folklórne súbory. „Zároveň chceme ukázať aj šikovnosť našich občanov, aby mohli odprezentovať svoje výrobky, ktoré často tvoria len pre svoje potešenie, prípadne pre svojich známych,“ dodal starosta.