Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jar je pre žaby či mloky časom migrácie, hľadania si partnerov, kladenia vajíčok, ale aj kritickým obdobím, počas ktorého križujú frekventované cesty a stúpa ich úmrtnosť.
Autor TASR
Vysoké Tatry 2. júna (TASR) - Jar je pre žaby či mloky časom migrácie, hľadania si partnerov, kladenia vajíčok, ale aj kritickým obdobím, počas ktorého križujú frekventované cesty a stúpa ich úmrtnosť. Upozorňujú na to ochranári zo Správy Tatranského národného parku (TANAP) s tým, že svet obojživelníkov sa každým rokom mení a ich stav klesá.
"V roku 2008 sme začali pomáhať žabám v najkritickejších úsekoch ich ťahu, aby neskončili pod kolesami áut. V roku 2009 sme preniesli cez cesty viac ako 4700 obojživelníkov, tento rok len 1882," porovnáva Správa TANAP-u. Príčinu alarmujúceho stavu je možné podľa ochranárov hľadať predovšetkým v klimatických zmenách, vysychaní vodných plôch potrebných na ich život. Všetky druhy obojživelníkov na Slovensku sú pritom ohrozené a chránené. "V skutočnosti ide o veľmi zaujímavú skupinu, ktorá má v prírode nezastupiteľné miesto," upozornila zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová.
V rôznych vodách prebieha v týchto mesiacoch transformácia z plne akvatických, vo vode žijúcich žubrienok, na terestrické suchozemské formy obojživelníkov. S príchodom jari pôda a vody rozmrznú a zimujúce obojživelníky si hľadajú partnerov a vhodné vodné plochy na kladenie vajíčok. "U žiab môžeme pozorovať samčekov, ako sa pevne držia svojich družiek a snažia sa im odovzdať svoje gény. V ojedinelých prípadoch je ich na jednej samici aj viacero," objasnila Feriancová.
Po zohriatí vôd sa začínajú v mlákach objavovať aj kunky žltobruché, v nižších oblastiach je možné v noci ojedinele počuť hlasité kŕkanie rosničky zelenej. Z mlokotvarých druhov žije v Tatrách vajcoživorodá salamandra škvrnitá, ktorá svoje potomstvo rodí v horských stojatých vodách. "V slnkom presvietených vodách nájdeme pomerne bežne endemit Karpát, mloka karpatského, ktorý často žije spolu s mlokom horským i bodkovaným. Na rozdiel od žiab kladú vajíčka individuálne na vodnú vegetáciu, vzácnejší mlok hrebenatý ich balí do listov," dodáva Feriancová.
Z vajíčok sa postupne liahnu žubrienky. Zatiaľ čo u žiab sú všežravé, tie mločie sú dravé a živia sa zooplanktónom. Po niekoľkých týždňoch im začnú rásť končatiny a postupne prechádzajú na suchozemský spôsob života. Feriancová dodáva, že do vôd sa znovu vrátia až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, aby sa tam rozmnožili či v nej prezimovali. "Zatiaľ čo niektoré obojživelníky prečkajú zimu pod vodou, iné druhy, ako napríklad salamandra škvrnitá, sa vo veľkých skupinách schovávajú v jaskyniach. Ďalšie zas dokážu vďaka proteínom v krvi úplne zamrznúť a na jar znova rozmrznúť," uzatvára zoologička.
"V roku 2008 sme začali pomáhať žabám v najkritickejších úsekoch ich ťahu, aby neskončili pod kolesami áut. V roku 2009 sme preniesli cez cesty viac ako 4700 obojživelníkov, tento rok len 1882," porovnáva Správa TANAP-u. Príčinu alarmujúceho stavu je možné podľa ochranárov hľadať predovšetkým v klimatických zmenách, vysychaní vodných plôch potrebných na ich život. Všetky druhy obojživelníkov na Slovensku sú pritom ohrozené a chránené. "V skutočnosti ide o veľmi zaujímavú skupinu, ktorá má v prírode nezastupiteľné miesto," upozornila zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová.
V rôznych vodách prebieha v týchto mesiacoch transformácia z plne akvatických, vo vode žijúcich žubrienok, na terestrické suchozemské formy obojživelníkov. S príchodom jari pôda a vody rozmrznú a zimujúce obojživelníky si hľadajú partnerov a vhodné vodné plochy na kladenie vajíčok. "U žiab môžeme pozorovať samčekov, ako sa pevne držia svojich družiek a snažia sa im odovzdať svoje gény. V ojedinelých prípadoch je ich na jednej samici aj viacero," objasnila Feriancová.
Po zohriatí vôd sa začínajú v mlákach objavovať aj kunky žltobruché, v nižších oblastiach je možné v noci ojedinele počuť hlasité kŕkanie rosničky zelenej. Z mlokotvarých druhov žije v Tatrách vajcoživorodá salamandra škvrnitá, ktorá svoje potomstvo rodí v horských stojatých vodách. "V slnkom presvietených vodách nájdeme pomerne bežne endemit Karpát, mloka karpatského, ktorý často žije spolu s mlokom horským i bodkovaným. Na rozdiel od žiab kladú vajíčka individuálne na vodnú vegetáciu, vzácnejší mlok hrebenatý ich balí do listov," dodáva Feriancová.
Z vajíčok sa postupne liahnu žubrienky. Zatiaľ čo u žiab sú všežravé, tie mločie sú dravé a živia sa zooplanktónom. Po niekoľkých týždňoch im začnú rásť končatiny a postupne prechádzajú na suchozemský spôsob života. Feriancová dodáva, že do vôd sa znovu vrátia až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti, aby sa tam rozmnožili či v nej prezimovali. "Zatiaľ čo niektoré obojživelníky prečkajú zimu pod vodou, iné druhy, ako napríklad salamandra škvrnitá, sa vo veľkých skupinách schovávajú v jaskyniach. Ďalšie zas dokážu vďaka proteínom v krvi úplne zamrznúť a na jar znova rozmrznúť," uzatvára zoologička.
