Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom
Autor TASR
Červený Kláštor 11. septembra (TASR) – Už niekoľko desaťročí vedeckí pracovníci spolu s ochranármi venujú pozornosť záchrane jasoňa červenookého, ktorý žije na území Pieninského národného parku (PIENAP) na slovenskej, ale aj poľskej strane. Ako pre TASR uviedol riaditeľ Správy PIENAP-u Vladimír Kĺč, početnosť tohto druhu motýľa zisťujú každý rok, aby vedeli, koľko sa ich na území národného parku nachádza.
„Jednou časťou z našej práce je aj starostlivosť o chránené rastliny a živočíchy na území národného parku. Jedným z takýchto príkladov je aj záchrana jasoňa červenookého, ktorý bol začiatkom 90. rokov na pokraji vyhynutia,“ skonštatoval riaditeľ Správy PIENAP-u s tým, že preto sa začali venovať jeho záchrane. Kĺč skonštatoval, že na posilnenie jeho populácie vypracovali rôzne opatrenia. „Ide napríklad o výrub na skalných sutiach, ktoré zarastajú lieskami, začal sa aj umelý odchov motýľa. Vysádzali sa aj rastliny, ktoré boli živným miestom pre ich húsenice,“ vysvetlil.
Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom, pretože podľa jeho slov treba brať Pieniny ako jeden celok, aj keď rieka Dunajec tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. „Jasoň červenooký migruje a rieku Dunajec prelietava, čiže chodí z jedného štátu do druhého,“ opísal.
Kĺč uviedol, že početnosť jasoňa zisťujú ručným spočítavaním. „Na krídlo každého motýľa napíšeme číslo fixkou. Každá lokalita má svoju farbu, čiže vieme presný počet motýľov v danej oblasti,“ opísal. Po označení ho pustia do prírody. Vďaka farebným označeniam vedia ochranári, kam sa motýľ presunul. V minulom roku sa na území Pieninského národného parku na slovenskej aj poľskej strane nachádzalo zhruba 300 kusov tohto motýľa. „Optimum populácie je od 300 - 500 jedincov. V tomto roku ešte nemáme presné výsledky spočítavania,“ dodal.
Riaditeľ Správy PIENAP-u poznamenal, že jasoň červenooký je ohrozený aj nelegálnym zberom rôznych predajcov chránených živočíchov na čiernom trhu. „Títo ľudia zbierajú nielen dospelých jedincov, ale aj vajíčka, kukly či húsenice. Nerobí im problém žiadne vývojové štádium, pretože si ho dokážu sami vychovať,“ uzavrel Kĺč.
„Jednou časťou z našej práce je aj starostlivosť o chránené rastliny a živočíchy na území národného parku. Jedným z takýchto príkladov je aj záchrana jasoňa červenookého, ktorý bol začiatkom 90. rokov na pokraji vyhynutia,“ skonštatoval riaditeľ Správy PIENAP-u s tým, že preto sa začali venovať jeho záchrane. Kĺč skonštatoval, že na posilnenie jeho populácie vypracovali rôzne opatrenia. „Ide napríklad o výrub na skalných sutiach, ktoré zarastajú lieskami, začal sa aj umelý odchov motýľa. Vysádzali sa aj rastliny, ktoré boli živným miestom pre ich húsenice,“ vysvetlil.
Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom, pretože podľa jeho slov treba brať Pieniny ako jeden celok, aj keď rieka Dunajec tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. „Jasoň červenooký migruje a rieku Dunajec prelietava, čiže chodí z jedného štátu do druhého,“ opísal.
Kĺč uviedol, že početnosť jasoňa zisťujú ručným spočítavaním. „Na krídlo každého motýľa napíšeme číslo fixkou. Každá lokalita má svoju farbu, čiže vieme presný počet motýľov v danej oblasti,“ opísal. Po označení ho pustia do prírody. Vďaka farebným označeniam vedia ochranári, kam sa motýľ presunul. V minulom roku sa na území Pieninského národného parku na slovenskej aj poľskej strane nachádzalo zhruba 300 kusov tohto motýľa. „Optimum populácie je od 300 - 500 jedincov. V tomto roku ešte nemáme presné výsledky spočítavania,“ dodal.
Riaditeľ Správy PIENAP-u poznamenal, že jasoň červenooký je ohrozený aj nelegálnym zberom rôznych predajcov chránených živočíchov na čiernom trhu. „Títo ľudia zbierajú nielen dospelých jedincov, ale aj vajíčka, kukly či húsenice. Nerobí im problém žiadne vývojové štádium, pretože si ho dokážu sami vychovať,“ uzavrel Kĺč.
