Poprad 21. augusta (TASR) – Niekoľko desiatok ľudí si dnes na Námestí sv. Egídia v Poprade uctilo pamiatku Jozefa Bonka a ďalších, ktorí zahynuli počas okupácie Československa sovietskymi vojskami. "Hranice Československa vtedy prekročilo asi pol milióna vojakov, čoho výsledkom bola smrť nevinných ľudí. Dohromady ich bolo podľa posledných informácií asi 108, z toho na Slovensku zahynulo 37 občanov a medzi nimi bol aj takmer 19-ročný Jozef Bonk," uviedol predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Sestra Jozefa Bonka Anna Malá spomína na brata ako vášnivého futbalistu. Býval so svojimi rodičmi a v čase okupácie sa vracal z týždňovej "šichty". Vystúpil z vlaku v Poprade, a keď sa dozvedel o udalostiach, na námestí spolu s demonštrantmi protestoval proti invázii vojsk. "Guľka ho smrteľne zasiahla do pečene, okrem neho bolo zasiahnutých ďalších 14 ľudí, tým sa však podarilo prežiť," dodal Krajňák. Sestra nebohého Jozefa Bonka sa každý rok snažila chodiť s kvetmi na toto pietne miesto, dlhé roky ho však veľmi prísne strážila Štátna bezpečnosť. I jej samej neskôr pohrozili väzením.

Už 12 rokov je však na Námestí sv. Egídia umiestnená pamätná tabuľa s menom Jozefa Bonka, ale i ďalších, ktorí na Slovensku zahynuli počas okupácie. "Je to smutné, že toto je jediný pamätník na Slovensku s menami obetí vtedajších zločinov. Zároveň nás mrzí, že 21. august nie je na Slovensku ani len pamätným dňom," zdôraznil vo svojom príhovore František Bednár zo Svetového združenia bývalých československých politických väzňov, ktoré tento pietny akt každoročne organizuje.

Vojská piatich socialistických krajín pred 46 rokmi vstúpili na územie vtedajšieho Československa v snahe potlačiť úsilie reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom o socializmus s ľudskou tvárou. Práve vtedy sa začalo obdobie tzv. normalizácie s tvrdými straníckymi čistkami proti všetkým, ktorí podporovali tzv. Pražskú jar. "Je dôležité, že si sem chodíme spomínať na tieto udalosti, aby sme dokázali odovzdať odkaz nasledujúcej mladej generácii. Úlohou Ústavu pamäti národa je spomínať na obete týchto zločinov, ale zároveň pripomenúť mená tých, ktorí sa na zločinoch podieľali. Ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať," uzavrel Krajňák.

V Rožňave solidarita s Ukrajinou

Spomienkové stretnutie pri príležitosti 46. výročia začiatku okupácie Československa sovietskymi vojskami sa dnes konalo pri pamätníku na Košickej ceste v Rožňave. Zároveň bolo vyjadrením solidarity s Ukrajinou. Za daždivého počasia na stretnutie, ktoré organizoval Občiansky klub Rožňava, prišlo osem ľudí.

Ako uviedol za OK Rožňava Matúš Bischof, pred 46 rokmi okupačné vojská Varšavskej zmluvy, vedené Sovietskym zväzom, rozdupali v Československu na prach nádej na slobodu a demokraciu. Cenu a význam slobody podľa neho pozná ten, kto ju stratil a kto si ju veľmi ťažko musel vybojovať. "Dnes z tohto mesta preto vyjadrujeme svoju podporu Ukrajine, trpiacej ruskou agresiou a okupáciou. Vyslovujeme našu solidaritu, pretože malé národy by nemali zabúdať na to, aké je to trpieť pod nadvládou iných. Keď sa o slobodu, demokraciu a nezávislosť pokúšajú iní, malo by byť našou povinnosťou ich v boji za tieto hodnoty podporiť," povedal.

Pamätná tabuľa na mieste pripomína usmrtenie 28-ročného Štefana Ciberaja tankom spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968, ako aj ďalšie obete z tohto obdobia.

Obete totality si pripomenuli na námestí so sviečkami v rukách

Na banskobystrickom Námestí SNP si dnes večer takmer 30 ľudí so sviečkami v rukách tichou spomienkou pripomenulo 46. výročie okupácie bývalého Československa. Spomínali na obete totality 21. augusta 1968.

Ako na stretnutí odznelo, spomienka bola určená najmä 108 mŕtvym a vyše 500 zraneným po okupácii bývalého Československa.

Mestský poslanec Milan Lichý v príhovore uviedol, že okupačná normalizácia mala za následok veľkú beznádej, ponižovanie ľudí a lámanie ich charakterov. Prítomní si uctili i sovietskych občanov, ktorí v tom čase v Moskve protestovali proti obsadeniu Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy.

K slovu sa dostala aj známa rozhlasová redaktorka Hana Kútiková – "hlas" banskobystrického Augusta 1968, ktorá spomínala na pohnuté časy vo vtedajšom rozhlase a aj na to, ako na redaktorov mierili zbrane okupantov.