Vysoké Tatry 11. septembra (TASR) – Na území Tatranského národného parku (TANAP), ktoré spravujú Štátne lesy TANAP, je v súčasnosti osem náučných chodníkov. Na odhadom asi päťdesiatich kilometroch turistických trás sa tak návštevníci Tatier dozvedia zaujímavosti zo života fauny i flóry, ale aj histórie najstaršieho národného parku.

„Najviac ľudí podľa našich informácií navštevuje náučné chodníky Juráňová dolina, veľa ich však prejde aj chodníkom zo Štrbského na Popradské pleso a dosť navštevovaný je i náučný chodník Roháčske plesá,“ informovala hovorkyňa ŠL TANAP Lenka Burdová.

Náučný chodník Zverovka má 2200 metrov a je na ňom päť zastavení s témami ako vzniká les, Studený potok, ako strom končí svoj život, činnosť ľadovcov a pliesko Maras, horniny. Medzi Popradským a Štrbským plesom sa zase návštevníci dozvedia o tom, že les nie sú iba stromy, ale aj živočíchy a rastliny žijúce v ňom.

„Nemenej zaujímavými sú informácie týkajúce sa vzniku Tatier, ich geológie a štruktúry pôd, popisu drevín a ich cieľového zastúpenia približujúceho sa prírodnému lesu,“ doplnila Burdová s tým, že na tomto náučnom chodníku je na necelých štyroch kilometroch dohromady 14 zastavení.

Jedinečnú geologickú expozíciu svojho druhu na Slovensku vo voľnej prírode môžu zase vidieť turisti pri návšteve Javorovej doliny. Na modro značkovanom turistickom chodníku pred vstupom do doliny vytvorili pracovníci ŠL TANAP Náučnú geologickú plochu Podmuráň. „Dominujú jej vzorky hornín, ktoré sa v Tatrách nachádzajú od ich vzniku až dodnes. Na skalách sú tabuľky s popisom názvu horniny, jej pôvodu a veku s dodatkom, ktorá časť Tatier je z tej-ktorej horniny budovaná. Malé časti každej vystavenej horniny sú zbrúsené tak, aby bola jasne viditeľná jej štruktúra,“ vysvetlila Burdová. Na ôsmich paneloch lemujúcich modro značkovaný turistický chodník vedúci od rampy pri parkovisku na Zverovke až po tretie Roháčske pleso sa môžu turisti dozvedieť podrobnosti o najvzácnejších druhoch tunajšej fauny a flóry. Hneď prvý panel, informujúci o lavínach a škodách, ktoré spôsobujú roháčskej prírode, stojí na ceste vedúcej k Ťatliakovej chate práve na mieste, kde každoročne lavína poškodí les.

V náučnej lokalite Partizánska nemocnica sa počas túry návštevník z piatich panelov dozvie podrobnosti o osudoch ľudí, ktorí v Salatínskej doline v decembri 1944 až februári 1945 prežili v období vojny. „Lesnícky zrub v decembri roku 1944 prichýlil 14 zranených partizánov, ich dve ošetrovateľky a lekára. V podmienkach tuhej roháčskej zimy obyvatelia lesníckeho zrubu prežili dva dlhé mesiace,“ objasnil vedúci ochranného obvodu Zverovka ŠL TANAP Juraj Majerčák. Modro značkovaný turistický chodník tiahnuci sa z Tatranskej Javoriny do Kopského sedla má desať zastavení a prostredníctvom informačných tabúľ náučného chodníka Zadné Meďodoly ponúkajú ŠL TANAP turistom informácie nielen o tunajšej faune a bohatej kvetene Belianskych Tatier, ale aj neopomenuteľnej histórii doliny. Posledným z náučných chodníkov je Pramenisko, kde sa turisti dozvedia viac o vzácnej lokalite, v ktorej významnú úlohu zohráva voda. „Pramenisko je ukážkou tatranských podmáčaných jelšových lesov. Ráz tohto územia určuje najmä voda v podobe jarčekov, potokov i stojacich vôd. Navyše, hladina spodnej vody je blízko povrchu alebo priamo na ňom,“ vysvetlil Igor Stavný zo ŠL TANAP.

Nové náučné chodníky v najbližšom období podľa Burdovej v TANAP nepribudnú.

„Cieľom takéhoto typu chodníkov je oboznámiť turistov a návštevníkov so zaujímavosťami tak prírodnými, ako aj napríklad historickými. Zároveň ich takto chceme informovať o vzácnostiach, zaujímavostiach či pozoruhodnostiach a výnimočnostiach danej oblasti a tiež o ochrane prírody,“ doplnila hovorkyňa ŠL TANAP s tým, že informácie sa týkajú aj spôsobu starostlivosti o zverené chránené územie. „Samozrejme, turisti sú upozornení aj na to, ako sa majú v takom vzácnom území správať, aby prírodné prostredie nepoškodzovali, ale naopak chránili, a tak zachovali pre budúce generácie,“ zdôraznila Burdová.