Štrbské Pleso 2. júna (TASR) – Tatranské jazero Štrbské pleso ostalo aj po tejto zime zelené. Opäť za to môžu jednobunkové zelené riasy s dominanciou druhu cosmarium cf. sphagnicolum, ktoré sú stále v jazere premnožené.

„Aj keď ďalšia štúdia sa nerobila od roku 2013, je veľký predpoklad, že je to tá istá riasa z radu desmídie, čo sú v podstate spájavky, teda mikroskopické riasy, ktoré sa rozmnožili a z ich chlorofylu zozelenela voda jazera,“ objasnil pre TASR vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov Tatranského národného parku na Štrbskom Plese Pavol Kráľ.

Rapídne sa hladina jazera zakalila na jar v roku 2013 a od vtedy sa už nevyčistila. Dohľadnosť je tam momentálne asi jeden meter, ešte v roku 2012 to bolo tri až päť metrov, v 60. rokoch minulého storočia dokonca 10 metrov. Za tento stav môže podľa Kráľa aj vplyv človeka za posledných minimálne 150 rokov. Zmeny v jazere, čiže eutrofizáciu, však spôsobujú aj prirodzené faktory.

„Situácia sa opakuje a žiaľ žiaden z vedcov a odborníkov z tejto oblastí nepredpokladá samovoľný návrat k čistej vode. Tá eutrofizácia bude pokračovať, aké budú jej fázy, čo všetko sa ešte udeje, to nikto nevie predpovedať. Ani nevieme povedať, koľko z tohto stavu spôsobil človek, a koľko príroda,“ dodáva Kráľ.

Eutrofizácia je zmena úživnosti vody jazera a prechádzajú ňou všetky sladkovodné jazerá na svete. Niekedy je tento proces rýchlejší, napr. v prípade menších jazier, inokedy pomalší. Nakoniec však vďaka rašelinníku, ktorý zarastá vodné hladiny, ale aj popadaným stromom a iným splaveným sedimentom z okolia sa z nich stanú napr. aj mokrade, ktoré časom zarastú stromami. Súčasne so zmenami počas eutrofizácie sa mení aj život a zloženie živočíšnych a rastlinných druhov v tom-ktorom jazere.

„Už vedci Holčík a Nagy v roku 1984 zistili samovoľnú zmenu v ichtyofaune jazera, teda príchod nových druhov rýb, ktoré tam oficiálne nikto nevysadil. Štrbské pleso bolo asi pred 150 rokmi pusté, nebolo zarybnené, až potom tam človek priniesol prvé ryby. Na prelome 19. a 20. storočia sa tam dalo kadečo, pstruh dúhový, forma jazerná pstruha potočného a sivoň americký. Až v roku 1929 sa tam dostal jalec tmavý, to boli tie červené ryby, ktoré asi 70 rokov plávali po jazere a popri ňom sa dostal do Štrbského plesa jeden vzácny druh síh maréna. Ten sa prispôsobil a začal sa prirodzene rozmnožovať, takže v tom roku 1984 bol druhou najpočetnejšou rybou v jazere,“ priblížil Kráľ. V súčasnosti už zo Štrbského plesa tento druh pomaly mizne.

Aj Štrbské pleso podľa Kráľa prechádza svojím vývojom a človek by mal robiť všetko preto, aby ho čo najmenej ovplyvňoval. Ľudia by však museli z tejto oblasti úplne odísť, aby vývoj neovplyvňovali, to však už dnes nie je možné. „Globálne otepľovanie, emisie vo vzduchu, to, že človek priniesol do Štrbského plesa ryby, že sa tu rozvinul turistický ruch, to sú veci, ktoré taktiež spôsobovali urýchľovanie eutrofizácie. Tatranské jazerá majú podľa odborníkov veľmi malú neutralizačnú kapacitu vody, teda schopnosť zneutralizovať cudzie vplyvy. Aj preto sú v podstate dosť zraniteľné a aj malý zásah im môže spôsobiť problémy. V prípade Štrbského plesa sú to tieto zelené riasy, čo je viditeľný vplyv na jazero,“ konštatoval Kráľ s tým, že toto azda najznámejšie tatranské jazero bude naďalej predmetom skúmania vedcov a odborníkov, aby sa jasne stanovilo, čo ďalej s jeho ochranou.