Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa riaditeľa občianskeho združenia IPčko a psychológa Marek Madra, emocionálne náročná situácia a tragická udalosť môže vyvolať rôznorodé reakcie v podobe širokej škály emócií či zmien v správaní.
Autor TASR
Prešov 2. novembra (TASR) - Viacerí ľudia majú po zemetrasení na východe Slovenska posttraumatický šok. Ako pre TASR uviedla členka dozornej rady Nadácie Prešovského samosprávneho kraja pre podporu rodiny Lucia Sukeľová, v jednotlivých obciach sa stretáva s rôznymi príbehmi ľudí, ktorí majú po zemetrasení traumu.
"Vidíme to u citlivých skupín, ako sú deti a mládež, asi najviac sa to dotklo seniorov. Pre nich vybudovanie svojich domovov symbolizovalo ich celoživotnú prácu a teraz vlastne o ne prišli. Úplne odmietajú alebo sa vyhýbajú pobytu vo svojich domovoch. Počas dňa chodia do záhrady, v dome sa boja spať. Majú panický strach, že stavba na nich spadne," uviedla Sukeľová.
Ako pokračovala, mladí ľudia a najmä deti majú najväčší problém so spánkom a nechcú spať sami. Sukeľová, ktorá je zároveň prešovskou krajskou poslankyňou, jednotlivé obce navštevuje v súvislosti so žiadosťami o podporu od Nadácie PSK pre podporu rodiny.
Podľa riaditeľa občianskeho združenia (OZ) IPčko a psychológa Marek Madra, emocionálne náročná situácia a tragická udalosť môže vyvolať rôznorodé reakcie v podobe širokej škály emócií či zmien v správaní. Zemetrasenie a iné prírodné katastrofy sú podľa jeho slov nepredvídateľné a výrazne posilňujú pocit bezmocnosti, ktoré sa môžu prejaviť na stave duševného zdravia.
"Po zemetrasení a iných udalostiach je nevyhnutná prvá psychologická pomoc a podpora, ktorá je zameraná na zvládnutie prežitej udalosti, uspokojenie základných potrieb, pomoci zasiahnutým ľuďom vrátiť sa do bežného života a chrániť ich pred možnými dlhodobými následkami traumatických udalostí," vysvetlil.
Ako povedal, po takýchto situáciách sa najčastejšie objavuje posttraumatická stresová porucha a depresia. Odborníci na duševné zdravie odporúčajú, že ak sa situácia po dvoch týždňoch nemení alebo sa mení k horšiemu, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Blízki a príbuzní ľudí im môžu byť nápomocní počúvaním. Taktiež tým, že budú empatickí a pomôžu im vrátiť sa k bežnému životu.
Anonymne, nonstop a bezplatne sa môžu ľudia poradiť prostredníctvom webstránky IPcko.sk, prípadne na bezplatnej krízovej linke pomoci 0800 500 333.
"Vidíme to u citlivých skupín, ako sú deti a mládež, asi najviac sa to dotklo seniorov. Pre nich vybudovanie svojich domovov symbolizovalo ich celoživotnú prácu a teraz vlastne o ne prišli. Úplne odmietajú alebo sa vyhýbajú pobytu vo svojich domovoch. Počas dňa chodia do záhrady, v dome sa boja spať. Majú panický strach, že stavba na nich spadne," uviedla Sukeľová.
Ako pokračovala, mladí ľudia a najmä deti majú najväčší problém so spánkom a nechcú spať sami. Sukeľová, ktorá je zároveň prešovskou krajskou poslankyňou, jednotlivé obce navštevuje v súvislosti so žiadosťami o podporu od Nadácie PSK pre podporu rodiny.
Podľa riaditeľa občianskeho združenia (OZ) IPčko a psychológa Marek Madra, emocionálne náročná situácia a tragická udalosť môže vyvolať rôznorodé reakcie v podobe širokej škály emócií či zmien v správaní. Zemetrasenie a iné prírodné katastrofy sú podľa jeho slov nepredvídateľné a výrazne posilňujú pocit bezmocnosti, ktoré sa môžu prejaviť na stave duševného zdravia.
"Po zemetrasení a iných udalostiach je nevyhnutná prvá psychologická pomoc a podpora, ktorá je zameraná na zvládnutie prežitej udalosti, uspokojenie základných potrieb, pomoci zasiahnutým ľuďom vrátiť sa do bežného života a chrániť ich pred možnými dlhodobými následkami traumatických udalostí," vysvetlil.
Ako povedal, po takýchto situáciách sa najčastejšie objavuje posttraumatická stresová porucha a depresia. Odborníci na duševné zdravie odporúčajú, že ak sa situácia po dvoch týždňoch nemení alebo sa mení k horšiemu, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Blízki a príbuzní ľudí im môžu byť nápomocní počúvaním. Taktiež tým, že budú empatickí a pomôžu im vrátiť sa k bežnému životu.
Anonymne, nonstop a bezplatne sa môžu ľudia poradiť prostredníctvom webstránky IPcko.sk, prípadne na bezplatnej krízovej linke pomoci 0800 500 333.
