Svit vznikol v močaristej lokalite, ktorú bolo najprv potrebné odvodniť a až následne spolu s výrobnými halami rástla aj obytná zóna.
Autor TASR
,aktualizované Svit 4. apríla (TASR) – Podtatranské mesto Svit patrí medzi najmladšie mestá na Slovensku a zároveň i medzi tie najmenšie. Tento status si chce podľa primátora Miroslava Škvareka aj zachovať. „Svit je naozaj veľmi mladé mesto, ktoré vzniklo pred 80 rokmi na základe vízie Tomáša Baťu, ktorý hľadal na Slovensku lokality, kde by mohol vybudovať fabriky. Samotnú výstavbu podniku na výrobu viskózových vlákien na dnešnom území mesta však nakoniec zrealizoval až jeho brat Ján Antonín Baťa,“ uviedol pre TASR primátor Svitu.
Dôležité však podľa neho bolo, že s fabrikami malo vzniknúť aj moderné mestečko pre zamestnancov. Svit vznikol v močaristej lokalite, ktorú bolo najprv potrebné odvodniť a až následne spolu s výrobnými halami rástla aj obytná zóna. Neodmysliteľnou súčasťou baťovho mestečka, ako niektorí ľudia Svit nazývajú, sú aj tzv. baťove domčeky s červenou tehlovou fasádou. Tých je však pre farebné zateplenie na území mesta čoraz menej.
„Baťovi architekti boli podľa mňa veľmi schopní ľudia, pretože mesto dodnes čerpá z toho, ako ho oni namodelovali. Plánovali však, že Svit sa bude rozvíjať smerom k obci Batizovce, teda k Vysokým Tatrám. Toto sa však po roku 1948 zastavilo a Svit sa začal rozvíjať smerom na Poprad,“ objasnil Škvarek. V 70. rokoch malo mesto tendenciu sa rozrastať, pretože bol záujem zo strany ľudí tu žiť, keďže fabrika vtedy zamestnávala 4500 pracovníkov. „Vtedy sa však prijal na úrovni okresu taký úzus, že sa bude rozvíjať okresné mesto Poprad, a tým pádom tie kapacity bytov, ktoré mali byť vo Svite, vzal Poprad. Práve vtedy sa rozvoj počtu obyvateľov Svitu viac-menej zastavil,“ dodal primátor. V tom najväčšom rozmachu malo mestečko, ktoré vzniklo v roku 1934, asi 11.000 obyvateľov, dnes tu žije približne 7500 ľudí.
Názov mesta Svit je odvodený od pomenovania baťového podniku Slovenská viskózová továreň. Príroda v okolí Svitu patrí podľa Škvareka k najkrajším kútom Slovenska. Tvorí ju predhorie Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry. Preto sa do popredia dostáva rozvoj cestovného ruchu. Len tri kilometre vzdialená Lopušná dolina je centrom pre letné, ale hlavne zimné športové aktivity. „Neďaleké bagroviská s jazerami by sa mohli stať ďalšou rekreačnou zónou. Momentálne na tom spolupracujeme s obcami Batizovce, Mengusovce a Štôla,“ dodal primátor. Pôvabne podľa neho pôsobí aj areál novovybudovaných chrámov rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi, ktoré spolu s domom smútku vytvárajú tzv. Duchovné centrum s námestím Jednoty.
Folklórny súbor Jánošík funguje takmer 60 rokov, hľadá novú generáciu
Folklórny súbor (FS) Jánošík sídliaci v mestečku Svit funguje takmer 60 rokov a v súčasnosti sa snaží vytvoriť si novú generáciu tanečníkov. „Folklórny súbor Jánošík vo Svite vznikol v roku 1956 na podnet závodného klubu ROH, ktorý ho potreboval na rôzne spoločenské podujatia v meste Svit,“ priblížil históriu vzniku súboru jeho riaditeľ Dalibor Králik.
Vedúcim FS v jeho začiatkoch i dlhé roky potom bol František Pristáč a keďže tance, ktoré ako prvé tanečníci nacvičili, boli zbojnícke - odzemkové, získal pomenovanie po najznámejšom slovenskom zbojníkovi Jánošíkovi. Až do 90. rokov minulého storočia sa súbor tešil veľkému záujmu, potom však takmer zanikol. V roku 1996 však úspešným programom k 40. výročiu založenia Jánošíka vyvrcholila jeho záchrana.
„Počas 13 rokov, kedy viedol súbor Slavomír Bednarčík, sa Jánošík predstavil v množstve európskych krajín a zároveň sa výrazne kvalitatívne pozdvihol,“ doplnila tanečná pedagogička a odchovankyňa súboru Mária Brijová. Tá sa spoločne s ďalšími dvoma bývalými tanečníčkami snaží vrátiť Jánošíku zašlú slávu. Folklórne zoskupenie sa v súčasnosti skladá z troch zložiek - mladých tanečníkov, seniorov a ľudovej hudby.
„Náš súbor prešiel rôznymi obdobiami, dobrými i zlými, ale stále nám chýba generácia chlapcov, u ktorých je veľmi slabý záujem o folklór. V podstate tomu nerozumiem, pretože tu máme veľa pekných dievčat a so súborom sa dá toho veľa precestovať a zažiť,“ konštatovala s úsmevom ďalšia tanečná pedagogička Lucia Kalakajová. Aj práve to je dôvod, prečo sa v súbore snažia podchytiť si tú najmladšiu generáciu tanečníkov a nábory robia už v predškolských zariadeniach.
Momentálne je súčasťou FS asi 50 ľudových umelcov. „Prvý nábor sme robili v roku 2012 a prihlásilo sa nám mnoho maličkých detí, tak sme sa rozhodli, že otvoríme aj takúto skupinu, s ktorou budeme pracovať. Aby sme si vlastne sami vychovali ďalšie generácie tanečníkov. Veríme, že im záujem o folklór vydrží čo najdlhšie. Musím však povedať, že aj v tejto skupine máme nedostatok chlapcov, ktorých viac zaujíma futbal,“ uzavrela umelecká vedúca FS Eva Čimborová.
Rozvoju rekreácie pri bagroviskách bráni aj absencia železničného podjazdu
Rozvoju rekreačnej zóny pri bagroviskách neďaleko Svitu bráni aj absencia železničného podjazdu, ktorý by slúžil peším, autám i bicyklom. „O železničnom podjazde sa hovorí už asi 50 rokov, keďže stanica bola vybudovaná na opačnej strane, ako je samotné mesto. Dôvodom ale nebolo to, že by sa niekto pomýlil, ale fakt, že Svit sa mal pôvodne rozvíjať smerom na obec Batizovce. To sa však nestalo a mesto sa rozvíjalo smerom na Poprad,“ objasnil primátor mesta Svit Miroslav Škvarek.
Pôvodne mala byť realizácia podjazdu popod železnicu súčasťou projektu výstavby diaľnice D1 pod Tatrami, to sa však neuskutočnilo. Teraz sa chystá rekonštrukcia železnice na rýchlostnú a tu už je podmienka vybudovania podjazdu. „Železnice pripravili projekt, na základe ktorého by sa zrealizovala výstavba železničného podjazdu pod stanicou, asi 100 metrov od nej smerom na Poprad. Malo by to zahŕňať cestu, po ktorej budú prechádzať nákladné autá popod železnicu, je tam aj chodník a mal by tam byť aj cyklochodník,“ upozornil primátor.
Samospráva už rokovala o tom so železnicami, projekt je vypracovaný a pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje, na jeseň by malo byť vydané stavebné povolenie. Realizáciu projektu budú zabezpečovať Železnice SR v rámci modernizácie železničnej trate. „Pokiaľ by to dospelo do štádia stavebného povolenia a budú na to pripravené zdroje, malo by to byť financované zo zdrojov Európskej únie, tak teoreticky by sa to malo stavať na jeseň budúceho roku. Orientačný rozpočet projektu je predbežne stanovený na 12 miliónov eur,“ doplnil Škvarek.
Tento podjazd by Sviťanom, ale aj návštevníkom či obyvateľom okolitých obcí bezpečne sprístupnil lokalitu za železnicou smerom na Vysoké Tatry. Práve tu sa nachádzajú bagroviská so štrkovými jazerami, ktoré by chcelo mesto Svit v spolupráci s okolitými samosprávami prebudovať na rekreačnú zónu. Okrem mesta Svit sú bagroviská aj na katastrálnych územiach obcí Batizovce, Mengusovce a Štôla. „Je to zaujímavá lokalita, pretože ide asi o jediné kvalitné prírodné kúpalisko široko-ďaleko, kde sa dajú realizovať vodné športy, oddychová zóna, športoviská, priestory pre kultúrne podujatia, kempovanie či rybárov,“ konštatoval Škvarek. V tejto lokalite už bola ťažba štrku ukončená, na rekultivácii jazier by sa mohla podľa neho podieľať aj firma, ktorá tu ťažila. Zároveň je potrebné zrealizovať tam odtok vody, pretože hladina jazier je dosť vysoká a je potrebné ju znížiť aspoň o meter.
„Táto lokalita sa dá vybudovať takým spôsobom, aby to neslúžilo len našim obyvateľom, ale aj celému regiónu. Hovorili sme o tom aj s primátorom mesta Poprad, ktorý potvrdil, že toto prostredie by mohlo mať regionálny význam i z pohľadu rozvoja cestovného ruchu. Keby som bol veľmi veľký optimista, tak v roku 2018 by to mohlo byť čiastočne zrealizované. Odhliadnuc od toho, tam sa už teraz kúpu ľudia,“ konštatoval Škvarek. Bude však podľa neho potrebné ešte doriešiť otázku enviro záťaže lokality, ďalej zvukovú bariéru na diaľnici, dopravné prepojenie i financovanie projektu.
Absolventi Baťovej školy práce nedostali nič zadarmo, tvrdí jeden z nich
Absolventi Baťovej školy práce vo Svite nikdy nedostali nič zadarmo. Tvrdí to jeden z nich, Vladimír Vlha, ktorý na nej začal študovať koncom 50. rokov minulého storočia. „Najprv sme museli urobiť psycho-technické skúšky a väčšinou sme boli chlapci z dedín, naučení z domu robiť. Keď sme skúšky urobili, tak sme sa hneď dostali na internát, na izbe sme boli 15 a jeden z nás bol kapitán, väčšinou ten najstarší,“ priblížil začiatky na škole Vlha, ktorý nastúpil na štúdium v roku 1948.
Je v podstate posledným z absolventov školy, ktorá dohromady pripravila na život 1503 študentov. Hlavný rozdiel medzi štúdiom v Baťovej škole práce a terajším vzdelávaním je predovšetkým v praxi. „Učitelia, vychovávatelia i majstri nás naučili poctivo pracovať, chovať úctu jedného k druhému bez ohľadu na postavenie alebo vieru, nahradili nám otcov a nikdy sme si ani nedovolili protirečiť. Dá sa povedať, že škola nás pripravila ako remeselníkov do života. My sme sa museli sústavne vzdelávať a popritom sme pracovali vo fabrike,“ objasnil Vlha, ktorý sa vyučil ako sústružník a skončil ako vedúci strojárenskej výroby.
Bežný deň študenta začal ráno o 6. hodine, keď nastúpili do práce, tam končili o 14. hodine, rýchlo šli na obed a potom boli v škole až do 19.30 h večer. Pán Vlha tvrdí, že aj napriek tomu mali študenti čas aj na svoje koníčky. „Tam sa nemohlo len tak vylihovať, športovali sme veľa a tiež sme chodili na prechádzky. Večer okolo 20. hodiny vyzerala Partizánska ulica vo Svite ako obrovské korzo. Na druhej strane však neexistovalo chodiť za mlada do krčmy na pivo a o deviatej hodine večer sme už všetci museli byť povinne v posteli,“ konštatoval Vlha.
Ako strojári museli predovšetkým vedieť čítať výkresy, čomu bolo prispôsobené aj štúdium. Mali technické predmety ako napr. kreslenie a čítanie výkresov, technológia strojárstva, no a predovšetkým matematiku. „Iné skupiny mali zase viacej slovenčiny i cudzie jazyky, dokonca sa učili aj esperanto,“ dodáva Vlha. Podľa neho by sa dalo 90 percent vecí z Baťovej školy práce uplatniť aj v dnešnom školstve. Všetko, čo sa totiž žiaci naučili, mohli hneď využiť v práci vo fabrike, ktorá im zároveň garantovala zamestnanie po skončení školy. „To bola teória s praxou v pravom zmysle slova a duálne vzdelávanie, ktoré je dnes tak veľmi potrebné a na ktoré sme my ako staršia generácia často upozorňovali,“ konštatoval 82-ročný Vlha, ktorý sa narodil pri Liptovskom Mikuláši, po škole však ostal žiť vo Svite, kde si aj založil rodinu.
V škole sa vždy riadili heslom - ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Štúdium nebolo jednoduché a niektorí žiaci ho ani nedokončili. Na druhej strane sa však študenti naučili hospodáriť s peniazmi, keďže dostávali plat, z ktorého si museli zaplatiť ubytovanie i stravu. „Každý týždeň som dostal 198 korún, z toho som platil 100 korún stravu, 12 korún byt a 15 korún školu. Zvyšok mi ostal, ale ten som si musel odložiť na knižku. My sme si však nesmeli peniaze pýtať od rodičov, čo sme si zarobili, z toho sme museli vyžiť. Vreckové som mal asi desať korún, takže na zmrzlinu mi ostalo. Mali sme však sociálne vymoženosti, o ktorých sa nám v tom čase ani nesnívalo,“ zdôraznil Vlha, ktorý bol hrdý, že je študentom školy. Baťa podľa neho predbehol svoju dobu nielen v sociálnej, ale aj platovej otázke.
Bývalí absolventi sa od roku 1994 pravidelne každý rok stretávajú, podľa Vlhu žije ešte asi do 200 žiakov Baťovej školy práce. Tí sa rozpŕchli nielen po celom Česku a Slovensku, ale niektorí žijú aj v Amerike či Kanade. „Všetci absolventi sa v podstate postarali o rozvoj mesta i jeho budovanie. Brigádnicky sme stavali štadión, kolkáreň i park,“ uzatvára Vlha.
Samospráva sa chce venovať predovšetkým komunitám, pripravuje podujatie
Cieľom nového vedenia samosprávy vo Svite je predovšetkým oživiť komunitný život v tomto malom podtatranskom mestečku. "Pod pojmom komunita si ja predstavujem akúkoľvek skupinu ľudí, ktorá sa niečím zaoberá. Na území mesta máme v súčasnosti asi 70 takýchto komunít, čo je obrovské množstvo. Každá z nich má svoje záujmy, ciele a štandardy, my chceme o nich zistiť čo najviac a vytvoriť akúsi maticu komunít, ktoré majú k sebe blízko," objasnil pre TASR primátor Svitu Miroslav Škvarek.
Aj preto sa radnica rozhodla v polovici mája zorganizovať prvý ročník dvojdňového komunitného festivalu s názvom SVIT.kom. Kultúrny dom a Námestie Jána Antonína Baťu vo Svite ním bude žiť 15. a 16. mája 2015.
Prvý deň festivalu sa budú účastníci na konferencii v Kultúrnom dome venovať možnostiam zlepšenia kvality života miestneho obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, s dôrazom na životné prostredie a témam miestneho rozvoja vedeného komunitou. "Úmyslom je upriamiť pozornosť na problematiku zdravého životného štýlu prostredníctvom prednášok a workshopov. Budeme sa venovať environmentálnym a komunitným témam aj z oblasti potravín a potravinovej bezpečnosti, triedenia komunálneho odpadu alebo alternatívnych spôsobov dopravy," vysvetľuje primátor.
Druhý deň bude čisto festivalový a návštevníkom predstaví predovšetkým činnosť miestnych komunít. Bude mať charakter kultúrneho podujatia s vystúpeniami miestnych speváckych, tanečných a divadelných zoskupení. "Pripravuje sa bohatý kultúrny program, workshopy a súťaže pre všetky vekové kategórie. Na svoje si prídu aj milovníci dobrého jedla a kvalitného pitia," zdôraznil Škvarek.
Filozofia vzniku a pôsobenia komunít je podľa neho prirodzenou súčasťou ľudskej povahy už od nepamäti. Cieľom festivalu vo Svite je dať komunitám pôsobiacim na území mesta i v jeho okolí priestor na prezentáciu ich činností a oblastí záujmov, ktoré spájajú ich členov. "Chceme založiť tradíciu organizovania festivalu, ktorý upúta pozornosť na aktivity mesta a potreby jeho obyvateľov. Zároveň vytvorí priestor na budovanie partnerstiev na regionálnej úrovni," uzavrel primátor Svitu.
Dôležité však podľa neho bolo, že s fabrikami malo vzniknúť aj moderné mestečko pre zamestnancov. Svit vznikol v močaristej lokalite, ktorú bolo najprv potrebné odvodniť a až následne spolu s výrobnými halami rástla aj obytná zóna. Neodmysliteľnou súčasťou baťovho mestečka, ako niektorí ľudia Svit nazývajú, sú aj tzv. baťove domčeky s červenou tehlovou fasádou. Tých je však pre farebné zateplenie na území mesta čoraz menej.
„Baťovi architekti boli podľa mňa veľmi schopní ľudia, pretože mesto dodnes čerpá z toho, ako ho oni namodelovali. Plánovali však, že Svit sa bude rozvíjať smerom k obci Batizovce, teda k Vysokým Tatrám. Toto sa však po roku 1948 zastavilo a Svit sa začal rozvíjať smerom na Poprad,“ objasnil Škvarek. V 70. rokoch malo mesto tendenciu sa rozrastať, pretože bol záujem zo strany ľudí tu žiť, keďže fabrika vtedy zamestnávala 4500 pracovníkov. „Vtedy sa však prijal na úrovni okresu taký úzus, že sa bude rozvíjať okresné mesto Poprad, a tým pádom tie kapacity bytov, ktoré mali byť vo Svite, vzal Poprad. Práve vtedy sa rozvoj počtu obyvateľov Svitu viac-menej zastavil,“ dodal primátor. V tom najväčšom rozmachu malo mestečko, ktoré vzniklo v roku 1934, asi 11.000 obyvateľov, dnes tu žije približne 7500 ľudí.
Názov mesta Svit je odvodený od pomenovania baťového podniku Slovenská viskózová továreň. Príroda v okolí Svitu patrí podľa Škvareka k najkrajším kútom Slovenska. Tvorí ju predhorie Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry. Preto sa do popredia dostáva rozvoj cestovného ruchu. Len tri kilometre vzdialená Lopušná dolina je centrom pre letné, ale hlavne zimné športové aktivity. „Neďaleké bagroviská s jazerami by sa mohli stať ďalšou rekreačnou zónou. Momentálne na tom spolupracujeme s obcami Batizovce, Mengusovce a Štôla,“ dodal primátor. Pôvabne podľa neho pôsobí aj areál novovybudovaných chrámov rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi, ktoré spolu s domom smútku vytvárajú tzv. Duchovné centrum s námestím Jednoty.
Folklórny súbor Jánošík funguje takmer 60 rokov, hľadá novú generáciu
Folklórny súbor (FS) Jánošík sídliaci v mestečku Svit funguje takmer 60 rokov a v súčasnosti sa snaží vytvoriť si novú generáciu tanečníkov. „Folklórny súbor Jánošík vo Svite vznikol v roku 1956 na podnet závodného klubu ROH, ktorý ho potreboval na rôzne spoločenské podujatia v meste Svit,“ priblížil históriu vzniku súboru jeho riaditeľ Dalibor Králik.
Vedúcim FS v jeho začiatkoch i dlhé roky potom bol František Pristáč a keďže tance, ktoré ako prvé tanečníci nacvičili, boli zbojnícke - odzemkové, získal pomenovanie po najznámejšom slovenskom zbojníkovi Jánošíkovi. Až do 90. rokov minulého storočia sa súbor tešil veľkému záujmu, potom však takmer zanikol. V roku 1996 však úspešným programom k 40. výročiu založenia Jánošíka vyvrcholila jeho záchrana.
„Počas 13 rokov, kedy viedol súbor Slavomír Bednarčík, sa Jánošík predstavil v množstve európskych krajín a zároveň sa výrazne kvalitatívne pozdvihol,“ doplnila tanečná pedagogička a odchovankyňa súboru Mária Brijová. Tá sa spoločne s ďalšími dvoma bývalými tanečníčkami snaží vrátiť Jánošíku zašlú slávu. Folklórne zoskupenie sa v súčasnosti skladá z troch zložiek - mladých tanečníkov, seniorov a ľudovej hudby.
„Náš súbor prešiel rôznymi obdobiami, dobrými i zlými, ale stále nám chýba generácia chlapcov, u ktorých je veľmi slabý záujem o folklór. V podstate tomu nerozumiem, pretože tu máme veľa pekných dievčat a so súborom sa dá toho veľa precestovať a zažiť,“ konštatovala s úsmevom ďalšia tanečná pedagogička Lucia Kalakajová. Aj práve to je dôvod, prečo sa v súbore snažia podchytiť si tú najmladšiu generáciu tanečníkov a nábory robia už v predškolských zariadeniach.
Momentálne je súčasťou FS asi 50 ľudových umelcov. „Prvý nábor sme robili v roku 2012 a prihlásilo sa nám mnoho maličkých detí, tak sme sa rozhodli, že otvoríme aj takúto skupinu, s ktorou budeme pracovať. Aby sme si vlastne sami vychovali ďalšie generácie tanečníkov. Veríme, že im záujem o folklór vydrží čo najdlhšie. Musím však povedať, že aj v tejto skupine máme nedostatok chlapcov, ktorých viac zaujíma futbal,“ uzavrela umelecká vedúca FS Eva Čimborová.
Rozvoju rekreácie pri bagroviskách bráni aj absencia železničného podjazdu
Rozvoju rekreačnej zóny pri bagroviskách neďaleko Svitu bráni aj absencia železničného podjazdu, ktorý by slúžil peším, autám i bicyklom. „O železničnom podjazde sa hovorí už asi 50 rokov, keďže stanica bola vybudovaná na opačnej strane, ako je samotné mesto. Dôvodom ale nebolo to, že by sa niekto pomýlil, ale fakt, že Svit sa mal pôvodne rozvíjať smerom na obec Batizovce. To sa však nestalo a mesto sa rozvíjalo smerom na Poprad,“ objasnil primátor mesta Svit Miroslav Škvarek.
Pôvodne mala byť realizácia podjazdu popod železnicu súčasťou projektu výstavby diaľnice D1 pod Tatrami, to sa však neuskutočnilo. Teraz sa chystá rekonštrukcia železnice na rýchlostnú a tu už je podmienka vybudovania podjazdu. „Železnice pripravili projekt, na základe ktorého by sa zrealizovala výstavba železničného podjazdu pod stanicou, asi 100 metrov od nej smerom na Poprad. Malo by to zahŕňať cestu, po ktorej budú prechádzať nákladné autá popod železnicu, je tam aj chodník a mal by tam byť aj cyklochodník,“ upozornil primátor.
Samospráva už rokovala o tom so železnicami, projekt je vypracovaný a pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje, na jeseň by malo byť vydané stavebné povolenie. Realizáciu projektu budú zabezpečovať Železnice SR v rámci modernizácie železničnej trate. „Pokiaľ by to dospelo do štádia stavebného povolenia a budú na to pripravené zdroje, malo by to byť financované zo zdrojov Európskej únie, tak teoreticky by sa to malo stavať na jeseň budúceho roku. Orientačný rozpočet projektu je predbežne stanovený na 12 miliónov eur,“ doplnil Škvarek.
Tento podjazd by Sviťanom, ale aj návštevníkom či obyvateľom okolitých obcí bezpečne sprístupnil lokalitu za železnicou smerom na Vysoké Tatry. Práve tu sa nachádzajú bagroviská so štrkovými jazerami, ktoré by chcelo mesto Svit v spolupráci s okolitými samosprávami prebudovať na rekreačnú zónu. Okrem mesta Svit sú bagroviská aj na katastrálnych územiach obcí Batizovce, Mengusovce a Štôla. „Je to zaujímavá lokalita, pretože ide asi o jediné kvalitné prírodné kúpalisko široko-ďaleko, kde sa dajú realizovať vodné športy, oddychová zóna, športoviská, priestory pre kultúrne podujatia, kempovanie či rybárov,“ konštatoval Škvarek. V tejto lokalite už bola ťažba štrku ukončená, na rekultivácii jazier by sa mohla podľa neho podieľať aj firma, ktorá tu ťažila. Zároveň je potrebné zrealizovať tam odtok vody, pretože hladina jazier je dosť vysoká a je potrebné ju znížiť aspoň o meter.
„Táto lokalita sa dá vybudovať takým spôsobom, aby to neslúžilo len našim obyvateľom, ale aj celému regiónu. Hovorili sme o tom aj s primátorom mesta Poprad, ktorý potvrdil, že toto prostredie by mohlo mať regionálny význam i z pohľadu rozvoja cestovného ruchu. Keby som bol veľmi veľký optimista, tak v roku 2018 by to mohlo byť čiastočne zrealizované. Odhliadnuc od toho, tam sa už teraz kúpu ľudia,“ konštatoval Škvarek. Bude však podľa neho potrebné ešte doriešiť otázku enviro záťaže lokality, ďalej zvukovú bariéru na diaľnici, dopravné prepojenie i financovanie projektu.
Absolventi Baťovej školy práce nedostali nič zadarmo, tvrdí jeden z nich
Absolventi Baťovej školy práce vo Svite nikdy nedostali nič zadarmo. Tvrdí to jeden z nich, Vladimír Vlha, ktorý na nej začal študovať koncom 50. rokov minulého storočia. „Najprv sme museli urobiť psycho-technické skúšky a väčšinou sme boli chlapci z dedín, naučení z domu robiť. Keď sme skúšky urobili, tak sme sa hneď dostali na internát, na izbe sme boli 15 a jeden z nás bol kapitán, väčšinou ten najstarší,“ priblížil začiatky na škole Vlha, ktorý nastúpil na štúdium v roku 1948.
Je v podstate posledným z absolventov školy, ktorá dohromady pripravila na život 1503 študentov. Hlavný rozdiel medzi štúdiom v Baťovej škole práce a terajším vzdelávaním je predovšetkým v praxi. „Učitelia, vychovávatelia i majstri nás naučili poctivo pracovať, chovať úctu jedného k druhému bez ohľadu na postavenie alebo vieru, nahradili nám otcov a nikdy sme si ani nedovolili protirečiť. Dá sa povedať, že škola nás pripravila ako remeselníkov do života. My sme sa museli sústavne vzdelávať a popritom sme pracovali vo fabrike,“ objasnil Vlha, ktorý sa vyučil ako sústružník a skončil ako vedúci strojárenskej výroby.
Bežný deň študenta začal ráno o 6. hodine, keď nastúpili do práce, tam končili o 14. hodine, rýchlo šli na obed a potom boli v škole až do 19.30 h večer. Pán Vlha tvrdí, že aj napriek tomu mali študenti čas aj na svoje koníčky. „Tam sa nemohlo len tak vylihovať, športovali sme veľa a tiež sme chodili na prechádzky. Večer okolo 20. hodiny vyzerala Partizánska ulica vo Svite ako obrovské korzo. Na druhej strane však neexistovalo chodiť za mlada do krčmy na pivo a o deviatej hodine večer sme už všetci museli byť povinne v posteli,“ konštatoval Vlha.
Ako strojári museli predovšetkým vedieť čítať výkresy, čomu bolo prispôsobené aj štúdium. Mali technické predmety ako napr. kreslenie a čítanie výkresov, technológia strojárstva, no a predovšetkým matematiku. „Iné skupiny mali zase viacej slovenčiny i cudzie jazyky, dokonca sa učili aj esperanto,“ dodáva Vlha. Podľa neho by sa dalo 90 percent vecí z Baťovej školy práce uplatniť aj v dnešnom školstve. Všetko, čo sa totiž žiaci naučili, mohli hneď využiť v práci vo fabrike, ktorá im zároveň garantovala zamestnanie po skončení školy. „To bola teória s praxou v pravom zmysle slova a duálne vzdelávanie, ktoré je dnes tak veľmi potrebné a na ktoré sme my ako staršia generácia často upozorňovali,“ konštatoval 82-ročný Vlha, ktorý sa narodil pri Liptovskom Mikuláši, po škole však ostal žiť vo Svite, kde si aj založil rodinu.
V škole sa vždy riadili heslom - ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Štúdium nebolo jednoduché a niektorí žiaci ho ani nedokončili. Na druhej strane sa však študenti naučili hospodáriť s peniazmi, keďže dostávali plat, z ktorého si museli zaplatiť ubytovanie i stravu. „Každý týždeň som dostal 198 korún, z toho som platil 100 korún stravu, 12 korún byt a 15 korún školu. Zvyšok mi ostal, ale ten som si musel odložiť na knižku. My sme si však nesmeli peniaze pýtať od rodičov, čo sme si zarobili, z toho sme museli vyžiť. Vreckové som mal asi desať korún, takže na zmrzlinu mi ostalo. Mali sme však sociálne vymoženosti, o ktorých sa nám v tom čase ani nesnívalo,“ zdôraznil Vlha, ktorý bol hrdý, že je študentom školy. Baťa podľa neho predbehol svoju dobu nielen v sociálnej, ale aj platovej otázke.
Bývalí absolventi sa od roku 1994 pravidelne každý rok stretávajú, podľa Vlhu žije ešte asi do 200 žiakov Baťovej školy práce. Tí sa rozpŕchli nielen po celom Česku a Slovensku, ale niektorí žijú aj v Amerike či Kanade. „Všetci absolventi sa v podstate postarali o rozvoj mesta i jeho budovanie. Brigádnicky sme stavali štadión, kolkáreň i park,“ uzatvára Vlha.
Samospráva sa chce venovať predovšetkým komunitám, pripravuje podujatie
Cieľom nového vedenia samosprávy vo Svite je predovšetkým oživiť komunitný život v tomto malom podtatranskom mestečku. "Pod pojmom komunita si ja predstavujem akúkoľvek skupinu ľudí, ktorá sa niečím zaoberá. Na území mesta máme v súčasnosti asi 70 takýchto komunít, čo je obrovské množstvo. Každá z nich má svoje záujmy, ciele a štandardy, my chceme o nich zistiť čo najviac a vytvoriť akúsi maticu komunít, ktoré majú k sebe blízko," objasnil pre TASR primátor Svitu Miroslav Škvarek.
Aj preto sa radnica rozhodla v polovici mája zorganizovať prvý ročník dvojdňového komunitného festivalu s názvom SVIT.kom. Kultúrny dom a Námestie Jána Antonína Baťu vo Svite ním bude žiť 15. a 16. mája 2015.
Pozrite si celú fotogalériu z mesta Svit
Prvý deň festivalu sa budú účastníci na konferencii v Kultúrnom dome venovať možnostiam zlepšenia kvality života miestneho obyvateľstva vo vidieckych oblastiach, s dôrazom na životné prostredie a témam miestneho rozvoja vedeného komunitou. "Úmyslom je upriamiť pozornosť na problematiku zdravého životného štýlu prostredníctvom prednášok a workshopov. Budeme sa venovať environmentálnym a komunitným témam aj z oblasti potravín a potravinovej bezpečnosti, triedenia komunálneho odpadu alebo alternatívnych spôsobov dopravy," vysvetľuje primátor.
Druhý deň bude čisto festivalový a návštevníkom predstaví predovšetkým činnosť miestnych komunít. Bude mať charakter kultúrneho podujatia s vystúpeniami miestnych speváckych, tanečných a divadelných zoskupení. "Pripravuje sa bohatý kultúrny program, workshopy a súťaže pre všetky vekové kategórie. Na svoje si prídu aj milovníci dobrého jedla a kvalitného pitia," zdôraznil Škvarek.
Filozofia vzniku a pôsobenia komunít je podľa neho prirodzenou súčasťou ľudskej povahy už od nepamäti. Cieľom festivalu vo Svite je dať komunitám pôsobiacim na území mesta i v jeho okolí priestor na prezentáciu ich činností a oblastí záujmov, ktoré spájajú ich členov. "Chceme založiť tradíciu organizovania festivalu, ktorý upúta pozornosť na aktivity mesta a potreby jeho obyvateľov. Zároveň vytvorí priestor na budovanie partnerstiev na regionálnej úrovni," uzavrel primátor Svitu.