Výstavba stanice v Tatranskej Lomnici sa začala 1. apríla 1936 a do prevádzky bola uvedená 22. decembra 1937. Poslednú jazdu uskutočnili zamestnanci lanovky v roku 2005.
Autor TASR
Vysoké Tatry 18. decembra (TASR) - Nevyužívaná budova bývalej stanice lanovky od architekta Dušana Jurkoviča v Tatranskej Lomnici bude mať nové využitie. Vlastník budovy, spoločnosť Tatry mountain resorts (TMR), a.s., v uplynulých dňoch zabezpečil vypratanie budovy a pracuje na jej zabezpečení pred vandalmi. Spoločnosť zároveň poverila Tatranský okrášľovací spolok (TOS) prípravou podkladov potrebných k ideovej architektonickej súťaži, ktorej výsledkom má byť návrh budúceho využitia budovy aj jej architektonické riešenie.
"Stav Jurkovičovej stanice lanovky v Tatranskej Lomnici trápi Tatrancov aj návštevníkov slovenských veľhôr dlhodobo, čo potvrdil aj náš prieskum spred niekoľkých rokov v rámci projektu Tatranské haraburdy. Stanicu lanovky ľudia označili ako objekt, ktorý by sa mal riešiť prioritne," povedal Patrik Kolesár z TOS. Ako doplnil, s vlastníkmi budovy TOS komunikuje už niekoľko rokov. "Doteraz sa nám nepodarilo nájsť taký účel využitia, ktorý by bol všeobecne akceptovaný aj dlhodobo udržateľný. Som rád, že vlastník uvažuje o vyhlásení otvorenej ideovej súťaži. To by mohol byť spôsob, ako nájsť najlepšie riešenie," doplnil Kolesár. Finalizácia zadania a podmienok súťaže sa predpokladá začiatkom roka 2017.
Zadanie aj podklady do súťaže pripravuje TOS v rámci projektu Tatranské centrum architektúry. Cieľom iniciatívy je identifikovať a definovať typický dizajn tatranskej horskej architektúry a prispieť k jej zachovávaniu v rámci citlivých rekonštrukcií existujúcich objektov. Závery a zistenia tejto platformy by sa mali využívať ďalej aj pri navrhovaní nových urbanistických riešení vo Vysokých Tatrách.
Výstavba stanice v Tatranskej Lomnici sa začala 1. apríla 1936 a do prevádzky bola uvedená 22. decembra 1937 spolu s otvorením prevádzky úseku lanovky Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso. Hlavným staviteľom podľa upravených projektov architekta Dušana Jurkoviča bola firma z Hradca Králové. Budova stanice bola postavená z miestnej žuly, oceľobetónových a oceľových konštrukcií. Okrem technologických priestorov sa v nej nachádzala aj prevádzková kancelária, čakáreň, pokladnica, úschovňa batožín, bufet, hygienické zariadenia, štyri izby pre personál a kotolňa. Pre nízku prepravnú kapacitu sa údržba lanovky na prvom úseku ukázala ako nerentabilná a ďalej sa do nej neinvestovalo. To viedlo k tomu, že z dôvodu nedostatočnej technickej spôsobilosti ju v októbri 1999 vyradili z prevádzky. Zatiaľ poslednú jazdu uskutočnili zamestnanci lanovky 12. apríla 2005.
"Stav Jurkovičovej stanice lanovky v Tatranskej Lomnici trápi Tatrancov aj návštevníkov slovenských veľhôr dlhodobo, čo potvrdil aj náš prieskum spred niekoľkých rokov v rámci projektu Tatranské haraburdy. Stanicu lanovky ľudia označili ako objekt, ktorý by sa mal riešiť prioritne," povedal Patrik Kolesár z TOS. Ako doplnil, s vlastníkmi budovy TOS komunikuje už niekoľko rokov. "Doteraz sa nám nepodarilo nájsť taký účel využitia, ktorý by bol všeobecne akceptovaný aj dlhodobo udržateľný. Som rád, že vlastník uvažuje o vyhlásení otvorenej ideovej súťaži. To by mohol byť spôsob, ako nájsť najlepšie riešenie," doplnil Kolesár. Finalizácia zadania a podmienok súťaže sa predpokladá začiatkom roka 2017.
Zadanie aj podklady do súťaže pripravuje TOS v rámci projektu Tatranské centrum architektúry. Cieľom iniciatívy je identifikovať a definovať typický dizajn tatranskej horskej architektúry a prispieť k jej zachovávaniu v rámci citlivých rekonštrukcií existujúcich objektov. Závery a zistenia tejto platformy by sa mali využívať ďalej aj pri navrhovaní nových urbanistických riešení vo Vysokých Tatrách.
Výstavba stanice v Tatranskej Lomnici sa začala 1. apríla 1936 a do prevádzky bola uvedená 22. decembra 1937 spolu s otvorením prevádzky úseku lanovky Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso. Hlavným staviteľom podľa upravených projektov architekta Dušana Jurkoviča bola firma z Hradca Králové. Budova stanice bola postavená z miestnej žuly, oceľobetónových a oceľových konštrukcií. Okrem technologických priestorov sa v nej nachádzala aj prevádzková kancelária, čakáreň, pokladnica, úschovňa batožín, bufet, hygienické zariadenia, štyri izby pre personál a kotolňa. Pre nízku prepravnú kapacitu sa údržba lanovky na prvom úseku ukázala ako nerentabilná a ďalej sa do nej neinvestovalo. To viedlo k tomu, že z dôvodu nedostatočnej technickej spôsobilosti ju v októbri 1999 vyradili z prevádzky. Zatiaľ poslednú jazdu uskutočnili zamestnanci lanovky 12. apríla 2005.