Veterná smršť bola výzvou i pre výskumníkov, ktorí svoju pozornosť zamerali na sledovanie vývoja lesných ekosystémov na plochách so spracovanou i nespracovanou kalamitou.
Autor TASR
Vysoké Tatry 19. novembra (TASR) - Pred 19 rokmi sa Tatrami prehnala ničivá víchrica. Vietor zničil celkovo 12.600 hektárov lesa, napáchal nielen rozsiahle materiálne škody, ale vyžiadal si aj jeden ľudský život. "O sile tatranskej bóry svedčí i fakt, že bola zaradená medzi desať najničivejších európskych vetrových kalamít za posledných 30 rokov," uviedla Správa Tatranského národného parku (TANAP) na sociálnej sieti.
Bóra je silný, studený a nárazový padavý vietor vyskytujúci sa na záveternej strane pohorí. Kalamita z 19. novembra 2004 v Tatrách zasiahla najmä ich centrálnu časť, čiže zhruba územie od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare.
"V rámci Projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov, ktorého cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, sa lesníkom podarilo obnoviť zhruba polovicu vetrom zničeného územia. O zvyšok sa postarala príroda," skonštatovala Správa TANAP.
Veterná smršť bola výzvou i pre výskumníkov, ktorí svoju pozornosť zamerali na sledovanie vývoja lesných ekosystémov na plochách so spracovanou i nespracovanou kalamitou. "Tie porovnávali s územiami, ktorým sa vietor vyhol, i tými, kde úradoval oheň a lykožrút. Mimochodom, práve počas tzv. pokalamitného výskumu bola prvýkrát na Slovensku použitá metóda 'Eddy Covariance' na meranie uhlíkovej bilancie s využitím veží," dodala správa národného parku.
Bóra je silný, studený a nárazový padavý vietor vyskytujúci sa na záveternej strane pohorí. Kalamita z 19. novembra 2004 v Tatrách zasiahla najmä ich centrálnu časť, čiže zhruba územie od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare.
"V rámci Projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov, ktorého cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, sa lesníkom podarilo obnoviť zhruba polovicu vetrom zničeného územia. O zvyšok sa postarala príroda," skonštatovala Správa TANAP.
Veterná smršť bola výzvou i pre výskumníkov, ktorí svoju pozornosť zamerali na sledovanie vývoja lesných ekosystémov na plochách so spracovanou i nespracovanou kalamitou. "Tie porovnávali s územiami, ktorým sa vietor vyhol, i tými, kde úradoval oheň a lykožrút. Mimochodom, práve počas tzv. pokalamitného výskumu bola prvýkrát na Slovensku použitá metóda 'Eddy Covariance' na meranie uhlíkovej bilancie s využitím veží," dodala správa národného parku.