Bratislava/Prešov 15. marca (TASR) - Začiatkom marca 1687 sa v Prešove začali popravy prívržencov protihabsburského stavovského povstania Imricha Tököliho. V čase od 5. marca do 12. septembra spomínaného roku po krutom mučení popravili 24 popredných občanov mesta Prešov.

Tieto udalosti sú známe pod názvom Prešovské jatky. Pripomína ich pamätník na budove Evanjelického kolégia v Prešove z roku 1908, ktorý bol financovaný zo zbierky iniciovanej profesorským zborom Evanjelického kolégia. Ústredným motívom diela sochára Bélu Markuppa je zeman v dobovom odeve symbolizujúci obete popráv. So vztýčenou hlavou vystupuje na popravisko, bez náznaku strachu pred smrťou. Za ním stojí kat s mečom.

Pri tomto pamätníku sa za popravených martýrov v Prešove pomodlil aj pápež Ján Pavol II., ktorý ako prvý pontifik navštívil 2. júla 1995 Prešov.

Osud a posledné dni 24 významných hornouhorských činiteľov opísal Ján Rezík, rektor Evanjelického kolégia v Prešove, ktorý zomrel v roku 1711. Na základe tohto svedectva boli telesné ostatky nájdené v roku 1930 pri prestavbe kostola vo Svinej identifikované ako telá štyroch mučeníkov z prešovských jatiek - Andreja Keczera, Juraja Radvanského, Jána Bertóka a Gabriela Pálaštyho. Uložili ich do krypty evanjelického kostola neďaleko prešovského kolégia.

Spomienky Rezíka vyšli pod názvom Prešovská verejná poprava, čiže Prešovské jatky 1687.

Informácie poskytla tajomníčka pre mediálnu komunikáciu Generálneho biskupského úradu ECAV na Slovensku Edita Škodová.