Členovia prešovskej ŽNO sa ako každý rok zastavili na popradskom židovskom cintoríne a následne pri spomienkovej tabuli na železničnej stanici položili vence, zapálili sviečky a pomodlili sa modlitbu.
Autor TASR
Poprad 24. marca (TASR) - Členovia prešovskej Židovskej náboženskej obce (ŽNO) si v Poprade v stredu (23. 3.) v predstihu pripomenuli 80. výročie prvého transportu židovských dievčat prevažne z východného Slovenska do koncentračného tábora. Dňa 25. marca 1942 odišiel z popradskej železničnej stanice vlak s tisíckou mladých dievčat v dobytčích vagónoch. Smeroval do tábora Auschwitz-Birkenau. Domov sa z neho vrátili iba zhruba dve desiatky z nich.
Členovia prešovskej ŽNO sa ako každý rok zastavili na popradskom židovskom cintoríne a následne pri spomienkovej tabuli na železničnej stanici položili vence, zapálili sviečky a pomodlili sa modlitbu na pamiatku obetí holokaustu.
"Medzi mladými židovskými dievčatami, ktoré odviedli do tábora, bola aj moja mama, vtedy 16-ročná Klára Lustbaderová. V Prešove chodila na evanjelické gymnázium a zo dňa na deň musela ako prvá z rodiny opustiť domov, vraj na práce do koncentračného tábora. Bola jednou z mála tých, ktoré to prežili. Ale jej ďalší život po vojne nebol dobrý, pretože sa už v podstate nikdy z koncentračného tábora nespamätala,“ zaspomínal si tajomník ŽNO Prešov Peter Chudý.
Dodal, že o hrôzach koncentračného tábora sa dozvedel viac od svojej babky. Mama totiž o tom, čo za múrmi koncentráku prežila, nikdy nehovorila.
Symbolicky tak, ako počas vojny mnohí Slováci pomáhali Židom, sa podľa Chudého aktuálne práve členovia prešovskej ŽNO starajú o utečencov z vojnou zmietanej Ukrajiny. V priestoroch Komunitného centra ŽNO im ihneď po vypuknutí vojnového konfliktu vytvorili miesto na dočasné ubytovanie s kapacitou pre desať osôb. Prioritne sú určené pre matky s deťmi. Ako informovala predsedníčka ŽNO Prešov Margita Eckhausová, doteraz poskytli jednorazovú materiálnu a potravinovú pomoc viac ako dvom desiatkam utečencov.
S prechodným ubytovaním pomohli štyrom rodinám. Aktuálne je v centre ubytovaných sedem ľudí z dvoch rodín v príbuzenskom vzťahu. „Denne sa o ubytovaných ukrajinských utečencov starajú naši šiesti dobrovoľníci, členovia ŽNO zväčša v dôchodkovom veku," dodala Eckhausová s tým, že pomoc s menšou podporou od Ústredia ŽNO financujú prevažne z vlastných zdrojov.
Členovia prešovskej ŽNO sa ako každý rok zastavili na popradskom židovskom cintoríne a následne pri spomienkovej tabuli na železničnej stanici položili vence, zapálili sviečky a pomodlili sa modlitbu na pamiatku obetí holokaustu.
"Medzi mladými židovskými dievčatami, ktoré odviedli do tábora, bola aj moja mama, vtedy 16-ročná Klára Lustbaderová. V Prešove chodila na evanjelické gymnázium a zo dňa na deň musela ako prvá z rodiny opustiť domov, vraj na práce do koncentračného tábora. Bola jednou z mála tých, ktoré to prežili. Ale jej ďalší život po vojne nebol dobrý, pretože sa už v podstate nikdy z koncentračného tábora nespamätala,“ zaspomínal si tajomník ŽNO Prešov Peter Chudý.
Dodal, že o hrôzach koncentračného tábora sa dozvedel viac od svojej babky. Mama totiž o tom, čo za múrmi koncentráku prežila, nikdy nehovorila.
Symbolicky tak, ako počas vojny mnohí Slováci pomáhali Židom, sa podľa Chudého aktuálne práve členovia prešovskej ŽNO starajú o utečencov z vojnou zmietanej Ukrajiny. V priestoroch Komunitného centra ŽNO im ihneď po vypuknutí vojnového konfliktu vytvorili miesto na dočasné ubytovanie s kapacitou pre desať osôb. Prioritne sú určené pre matky s deťmi. Ako informovala predsedníčka ŽNO Prešov Margita Eckhausová, doteraz poskytli jednorazovú materiálnu a potravinovú pomoc viac ako dvom desiatkam utečencov.
S prechodným ubytovaním pomohli štyrom rodinám. Aktuálne je v centre ubytovaných sedem ľudí z dvoch rodín v príbuzenskom vzťahu. „Denne sa o ubytovaných ukrajinských utečencov starajú naši šiesti dobrovoľníci, členovia ŽNO zväčša v dôchodkovom veku," dodala Eckhausová s tým, že pomoc s menšou podporou od Ústredia ŽNO financujú prevažne z vlastných zdrojov.