Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeho doménou bola portrétna maľba, venoval sa jej od svojich začiatkov a po presídlení do Tatranskej Polianky maľoval už takmer výhradne portréty.
Autor TASR
Vysoké Tatry 27. júna (TASR) - Vo výstavných priestoroch Vila Flóra v Starom Smokovci vo Vysokých Tatrách pripravili počas leta výstavu pri príležitosti 150. výročia narodenia výtvarného umelca Andora Borútha. Tatranská galéria tam vystavuje výber jeho tvorby zo svojich zbierok. Informovala o tom kurátorka výstavy a riaditeľka galérie Anna Ondrušeková s tým, že diela môžu návštevníci vidieť do 10. septembra.
Portrétista, maliar a kresliar Andor Borúth sa narodil na slovensko-maďarskom pohraničí. "Od začiatku 20. storočia prichádzal umelec do Tatranskej Polianky, kde sa v roku 1911 oženil so sestrou šéflekára tamojšieho sanatória Hermínou Guhrovou a v Tatrách sa natrvalo usadil," priblížila Ondrušeková.
Jeho doménou bola portrétna maľba, venoval sa jej od svojich začiatkov a po presídlení do Tatranskej Polianky maľoval už takmer výhradne portréty. Pre spišské prostredie sú podľa Ondrušekovej najmä z historického hľadiska významné portréty funkcionárov Uhorského karpatského spolku, portréty zakladateľov Tatranskej Polianky manželov Weszterovcov a Michala Guhra staršieho. Maľoval tiež šéflekára sanatória v Tatranskej Polianke, svojho švagra Michala Guhra, vytvoril podobizeň huslistu Eduarda Záthureckého zo Spišskej Novej Vsi i maliara a grafika Viktora Olgyaya a ďalších.
"Za najhodnotnejšie diela z Borúthovej portrétnej tvorby sa považujú podobizne členov vlastnej rodiny a množstvo autoportrétov. Obrazy, ktoré maľoval z osobného záujmu, sú na rozdiel od objednávkových portrétov bezprostredným zachytením momentálnej nálady," doplnila Ondrušeková. Ďalším tematickým okruhom sú portréty ľudových typov, najčastejšie starých mužov z dedín v tatranskom podhorí. Nezaujíma k nim sociálno-kritický ani etnografický postoj, priťahujú ho iba ako zaujímavé typy tvárí.
V slovenských verejných zbierkach sa podľa Ondrušekovej rané Borúthove práce zachovali iba výnimočne. Jeho neskoršiu tvorbu z tatranského obdobia reprezentuje v zbierkach slovenských galérií a múzeí početná kolekcia maliarskych diel a kresieb. "Bol jedným z mála umelcov, ktorí žili priamo v Tatrách," uzavrela.
Portrétista, maliar a kresliar Andor Borúth sa narodil na slovensko-maďarskom pohraničí. "Od začiatku 20. storočia prichádzal umelec do Tatranskej Polianky, kde sa v roku 1911 oženil so sestrou šéflekára tamojšieho sanatória Hermínou Guhrovou a v Tatrách sa natrvalo usadil," priblížila Ondrušeková.
Jeho doménou bola portrétna maľba, venoval sa jej od svojich začiatkov a po presídlení do Tatranskej Polianky maľoval už takmer výhradne portréty. Pre spišské prostredie sú podľa Ondrušekovej najmä z historického hľadiska významné portréty funkcionárov Uhorského karpatského spolku, portréty zakladateľov Tatranskej Polianky manželov Weszterovcov a Michala Guhra staršieho. Maľoval tiež šéflekára sanatória v Tatranskej Polianke, svojho švagra Michala Guhra, vytvoril podobizeň huslistu Eduarda Záthureckého zo Spišskej Novej Vsi i maliara a grafika Viktora Olgyaya a ďalších.
"Za najhodnotnejšie diela z Borúthovej portrétnej tvorby sa považujú podobizne členov vlastnej rodiny a množstvo autoportrétov. Obrazy, ktoré maľoval z osobného záujmu, sú na rozdiel od objednávkových portrétov bezprostredným zachytením momentálnej nálady," doplnila Ondrušeková. Ďalším tematickým okruhom sú portréty ľudových typov, najčastejšie starých mužov z dedín v tatranskom podhorí. Nezaujíma k nim sociálno-kritický ani etnografický postoj, priťahujú ho iba ako zaujímavé typy tvárí.
V slovenských verejných zbierkach sa podľa Ondrušekovej rané Borúthove práce zachovali iba výnimočne. Jeho neskoršiu tvorbu z tatranského obdobia reprezentuje v zbierkach slovenských galérií a múzeí početná kolekcia maliarskych diel a kresieb. "Bol jedným z mála umelcov, ktorí žili priamo v Tatrách," uzavrela.
