Veľký Šariš 1. február (TASR) - História osídlenia brehov rieky Torysa pod kopcom, na ktorom sa dnes vypína Šarišský hrad, siaha až do obdobia neolitu. Významné postavenie však získal až v stredoveku, kedy sa stal sídlom Šarišskej župy.

Dnes je Veľký Šariš mestečkom s približne 5000 obyvateľmi a žije podobnými problémami ako ostatné samosprávy. Tá je nútená investovať prostriedky do rozvoja mesta a života obyvateľov.

Bytová výstavba

Nemalé prostriedky musel mestský úrad vynaložiť na zabezpečenie územia pre individuálnu bytovú výstavbu. Podarilo sa opraviť základnú školu i historickú budovu starej školy, kde dnes sídli základná umelecká škola, knižnica a Kultúrne informačné centrum.

Medzi ďalšie dôležité projekty patrí aj dostavanie bytového domu Pod Bikošom, dva bytové domy v rómskej osade, vrátane doriešenia technickej infraštruktúry a vybavenia. Nemalé peniaze si vyžiadala aj rekonštrukcia kotolne či námestia.

Novozvolený primátor Veľkého Šariša František Bartko sa chce pustiť hlavne do zmien v územnom pláne. Tvrdí, že sa vytvorili podmienky na výstavbu a bývanie a do mesta sa sťahujú ľudia, ale treba ich tu aj udržať. To chce dosiahnuť lepšou občianskou vybavenosťou.

"Vo Veľkom Šariši to v 60. rokoch minulého storočia žilo. Po tom, keď sa postavili v Prešove sídliská, nastal odlev ľudí a naše mestečko začalo starnúť," spomína si Bartko na svoju mladosť.

Tvrdí, že teraz sa mesto znovu omladzuje, ale nesmie to zostať tak, aby sa ľudia chodili do VeľkéhoŠariša iba vyspať a potom ráno utekali znova do Prešova. Bartko je presvedčený, že mesto má na to, aby rozvíjalo kultúru a, naopak, pritiahlo Prešovčanov.

"Asi sa nemôžeme stať priemyselným alebo poľnohospodárskym centrom, ale máme všetky predpoklady na to, aby si k nám ľudia z okolia prišli oddýchnuť a zabaviť sa," tvrdí primátor.

Podpora turizmu

Turistov, ktorí sem chodia, treba nejako zaujať a nasmerovať. Podľa primátora je potrebné dotiahnuť cyklistický chodník až pod hrad a realizovať informačný systém.

"Pod hradom chceme uvoľniť plochy na parkovanie a uvažuje sa o oprave cesty pre peších až na hrad. V samotnom areáli hradu je potrebné riešiť nejaké hygienické zariadenia, vodu, elektrinu," doplnil Bartko.

Primátor tvrdí, že mestu chýba nejaká veľká multifunkčná budova na organizovanie kultúrnych podujatí s dobrým technickým zabezpečením. Nové vedenie mesta si uvedomuje, že podujatia, ktoré sa v Šariši rozbehli, si zaslúžia lepšie zázemie.

Záchranu Šarišského hradu

Nebyť dobrovoľníkov obyvatelia Veľkého Šariša, okres Prešov, by sa dnes pravdepodobne nemohli chváliť vzmáhajúcim sa hradom, ktorý sa týči nad mestečkom. Táto kultúrna pamiatka sa mení na jednu z najzaujímavejších turistických atrakcií v širokom okolí.

Nadšenci histórie a regionálnych tradícií sa teda podpísali pod záchranu chátrajúceho Šarišského hradu. Hlavný organizátor dobrovoľníckej činnosti Martin Sárossy z OZ Rákociho cesta sa tam dokonca na mesiac nasťahoval a pri vstupe oslovoval turistov, aby hradu venovali desať minút svojho života.

Foto: TASR

Dobrovoľníci a nezamestnaní

"Takéto dobrovoľné mýto za prechod hradnou bránou zaplatili stovky návštevníkov a mnohí sa sem vrátili niekoľkokrát. Zišla sa každá ruka, niekedy bolo treba niečo preniesť, pokosiť trávu a pomáhali aj deti, napríklad pri zbieraní papierov, ktoré tu odhodili turisti," spomína Sárossy.

Prostredníctvom medzinárodných inštitúcií sa o prácach na hrade dozvedeli aj v zahraničí a tie prilákali študentov z rôznych končín sveta. V jednom roku prišli zo Španielska, Nemecka, Francúzka, Belgicka a Južnej Kórey.

Fakt, že sa našla skupina nadšencov, ktorá svojpomocne dokázala realizovať záchranné práce, bol v roku 2011 podmienkou aj na pridelenie finančných prostriedkov na stavebné a archeologické práce. Projekt dvoch ministerstiev tu následne zamestnal desiatky hradných robotníkov.

Práve Šarišský hrad bol jedným z prvých, na ktorého opravách sa podieľali nezamestnaní. Projektový manažér týchto prác Ladislav Babuščák dodáva, že za posledné štyri roky sa v rámci rekonštrukčných prác na hrade spravilo veľa. Vysvetlil, že pokračuje archeologický výskum, pribudli múry, opravili sa bašty, jedna je dokonca zastrešená a dá sa v nej prespať. Je tu prístrešok pre turistov a chystajú sa ďalšie opravy. Objekty sú stabilizované a hradu už nehrozí devastácia.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Hrad sa stal centrom pre organizovanie kultúrnych akcií. Realizujú sa tu turistické výstupy, vzdelávacie podujatia, zábavné akcie pre deti a Šarišské hradné dni. Pre jeho výnimočné prostredie si ho ochotníci vybrali za javisko svojich predstavení a pomaly sa tu udomácňujú aj filmoví fanúšikovia.

"Je to veľmi netradičné prostredie, ja sám nepoznám filmový festival, ktorý by sa odohrával na vrchu nejakého hradu. Je to taká romantická chvíľa pre tých ľudí, ktorí sedia alebo ležia na zemi, pozerajú aj zaspia, potom sa zobudia a pozerajú ďalej," pochvaľuje si atmosféru Filmovej noci na Šarišskom hrade jeden z organizátorov Peter Vlkovič.

Video (z 11. mája2014 ):VEĽKÝ ŠARIŠ: Skupiny historického šermu odohrali na Šarišskom hrade legendu


História na minilezeckej stene


Mestské múzeum a galéria Veľkého Šariša sa snaží v čo najväčšej miere priblížiť svoje expozície najmladším návštevníkom. S týmto zámerom pred niekoľkými mesiacmi vznikla v časti expozície miestnosť s názvom "Hradčkáreň", kde je povolené dotýkať sa všetkého, čo tu deti nájdu.

Pri rôznych príležitostiach pracovníci múzea deťom pripravia interaktívne zadania. Jednou z nových foriem je aj minilezecká stena s desiatkami úchytov. Ak sa chcú malí školáci niečo dozvedieť o histórii svojho mesta, k informácii sa musia vyšplhať.

"Stena symbolizuje lezenie na kopec, na vrchole je hrad a počas toho ako lezie si môže nájsť infobubliny a fotky. Väčšinou sú to veci, ktoré sú o Šariši. Môžu sa zoznámiť s pivovarom i starodávnym vláčikom, teda základné informácie o histórii Veľkého Šariša," vysvetľuje riaditeľka múzea Stanislava Jarkovská. Okrem steny sa v miestnosti pre deti nachádza aj archeologické minipieskovisko, kde pri hre majú možnosť hľadať mince alebo hlinené črepy.

Inšpirácia zo západných múzeí

"Myšlienka je prevzatá zo západných múzeí, aby sa expozície zatraktívňovali pre deti. Tie sa totiž často v múzeách nudia, môžu si takto veci vyskúšať a dotknúť sa ich. Samozrejme je to len v rámci Hradčkárne, inde platia pravidlá ako v ostatných múzeách," vysvetľuje riaditeľka.

Múzeum bolo založené v roku 2000 a za jeho vznikom stoja miestni nadšenci histórie a umenia. "V tom čase bola postavená nová fara a uvoľnila sa tak stará budova z polovice 18. storočia. Podpísala sa zmluva s farnosťou a budova bola poskytnutá na galerijné účely," uviedla Jarkovská. Nadšenci začali zhromažďovať rôzne materiály o histórii mesta. Mali sa týkať najmä hradu, cirkevných dejín, kaštieľa a pivovaru. Organizovali sa rôzne vernisáže, medzinárodné výtvarné plenéry i sochárske sympóziá.

Prvou muzeálnou expozíciou bola výstava venovaná Šarišskému hradu. Premiéra v galérii patrila domácemu maliarovi Edmundovi Capákovi. Interiér múzea dnes pozostáva z muzeálnej a galerijnej časti. Galerijná časť je určená na prezentáciu umeleckých diel počas celého roka.

Prvou časťou stálej muzeálnej expozície je výstava "Cirkevné dejiny mesta". Návštevníci tu uvidia fotografie sakrálnych objektov, sochy svätcov, informácie o pôsobení reholí v meste i odpustovej tradícii.

V múzeu sa nachádza i samotná časť venovaná histórii Židov v tomto meste. Expozície dopĺňajú už inštalovanú stálu výstavu s názvom "Moje mesto" a expozíciu pivovarníctva. Zaujímavosťou je, že niektoré časti exponátov vytvárali účastníci medzinárodného výtvarného workshopu, ktorý sa konal v roku 2012. Zúčastnili sa na ňom návštevníci z Nórska, Litvy, Francúzska či Turecka. Vytvorili napríklad zvonkohru z pivných fliaš, na ktorej si návštevníci múzea môžu zahrať.

Stála expozícia týkajúca sa hradu nesie názov "Šarišský hrad žije", a predstavuje dejiny hradu, jeho majiteľov a správcov, či rôzne fakty o stavebných prácach a archeologických výskumoch.

VEĽKÝ ŠARIŠ: V Mestskej galérií a múzeu otvorili tri nové stále expozície (video z 27.3.2014)


Divadelní ochotníci

Napriek tomu, že mestečko Veľký Šariš, okres Prešov, má len okolo 5000 obyvateľov, množstvo kultúrnych akcií by mu mohlo závidieť nejedno väčšie mesto. Veď v ktorom z nich by sa napríklad našlo 30 i viac účinkujúcich pre muzikálové predstavenie.

Súčasná riaditeľka Kultúrneho a informačného centra Katarína Pirohová tvrdí, že majú množstvo ľudí, ktorí sa vedia nadchnúť pre dobrú vec. V priebehu posledných desiatich rokov naštudovali dve muzikálové predstavenia a v marci by mali uviesť tretie.

Ide o spoločný projekt ochotníkov, tanečného divadla Bodies a pridávajú sa aj študenti herectva, ochotníci z neďalekého Prešova, ale aj hudobníci, či výtvarníci. K spolupráci pozývajú umelcov i bežných ľudí, ktorí v meste žijú a tvoria, a chcú nejako prispieť.

Tretí muzikál

Tretí muzikálový projekt bude rozprávka. Tá však nemá byť len pre deti, ale svoje si tam vraj nájdu aj dospeláci. Námet pre muzikál autorský kolektív čerpal z knihy Kráľovná z Tammiru. Tú napísal Vladimír Štefanič. Ten ešte pred rokom pôsobil vo Veľkom Šariši ako kňaz a za knihu dostal Cenu Ivana Kraska.

"Bude to predstavenie plné spevu, hudby, tanca a vtipných gagov, ale aj myšlienok na zamyslenie. Účinkuje v ňom 24 ľudí a zaujímavé je to, že účinkujú tam aj štyri deti od 12 do 15 rokov," vysvetľuje Pirohová.

Rodáčka z Veľkého Šariša dodáva, že doma je radosť pracovať. Pri spúšťaní projektu sa hlásia ženy v domácnosti, že pomôžu s ušitím krojov, chlapi sa ponúknu pre prácu na technickom zabezpečení. Ďalší sa starajú o výtvarné riešenie či propagáciu.

"Keď to tak spočítame priamo sa na príprave podieľa možno aj stovka ľudí, ale v zásade projektom žije celé mestečko," uviedla riaditeľka.

Spomína si napríklad na posledný muzikál Farár z Marsu, kde sa na javisku objavili deti aj seniori, a to vraj Šarišania prijímali veľmi pozitívne. Podobne sa tešili aj z prvého projektu Volajte ma Meggi, inšpirovaného životom Márie Magdalény.

"Prvé dva muzikály videlo po celom Slovensku dohromady 17.000 divákov a mali sme nejakých 32 predstavení spolu," spresnila.

O tom, že tieto predstavenia nevznikajú len tak na kolene svedčí aj to, že na hudbe sa podieľajú muzikanti z orchestra Júliusa Selčana, ktorý má za sebou množstvo projektov v profesionálnom divadelnom prostredí. Zdôraznila, že spolupráca sa rozšírila a hudbu v novom muzikáli dostal na starosť Jozef Ždiľa z Bardejova.

Problém s priestormi

Ochotníci zo Šariša sa však boria s tým, že nemajú priestor na realizáciu takýchto projektov. Improvizované priestory, ktoré vytvorili v mestečku nestačia, a tak musia s predstavením cestovať do Prešova. Túto skutočnosť si uvedomuje aj nové vedenie mestského úradu vo V. Šariši, ktoré chce vytvoriť pre kultúrnu činnosť dôstojné podmienky.