Víťaz 28. marca (TASR) – Známy slovenský spevák Peter Ondria, ktorého ľudia poznajú predovšetkým ako interpreta piesní Luisa Amstronga, hovorí, že zo svojej rodnej obce Víťaz by už neodišiel. Tvrdí, že táto dedina je jeho hudobný festival, kde je on vždy víťazom. Práve tu pod kopcom Branisko sa začala aj jeho muzikantská dráha.

Peter začal hrávať už ako malý chlapec a na tie časy v 80. rokoch s radosťou spomína. Víťaz bol liahňou hudobníkov a v tých rokoch tam existovalo okrem folklórneho súboru asi osem hudobných skupín. Sám inklinoval k rockovej hudbe a hrával na bicích.



"Bol som ešte len osemročný chlapec a kapely mi vždy ponúkali možnosť zahrať si. Mohol som si vyskúšať všetko, lebo často som zaskakoval za chýbajúcich muzikantov," pripomína svoje hudobné začiatky Ondria, ktorý mal prvú kapelu so svojím bratom Jozefom.

Táto kapela vraj nemohla chýbať na žiadnom víťazskom podujatí a legendárnych estrádach, ktoré tam mali veľkú tradíciu. Na nich ho bolo vidieť väčšinou s akordeónom, ale dnes ovláda hru na bicie, klávesy, trubku. Spomína si, ako ho chodili hudobníci vypýtať od rodičov, aby mohol hrať na nejakých nočných zábavách.



Ešte ako desaťročný chlapec sa zúčastnil s kapelou aj na takzvaných prehrávkach, ktoré museli v tých časoch skupiny absolvovať. A tam nechceli veriť, že niekto prišiel s takým mladučkým bubeníkom.

"Ja som makal, začal som na hrncoch pri udiarni. Mame som povynášal všetko z kuchyne, pokrievky som mal ako činely, a tak som sa vytrénoval. Neskôr som hrával na zábavách a svadbách, potom profesionálne po baroch a nakoniec mi učaroval Amstrong a s jeho repertoárom som prešiel 12 krajín," dodal Peter, ktorý vlastne ďaleko od tých hrncov neodišiel, pretože spolu s rodinou podniká v oblasti gastronómie.

Keď tento malý spevák hovorí o svojej rodine, z jeho hlasu je cítiť pokoru, lásku a oddanosť. Nedá dopustiť ani na svoju rodnú dedinu, kde zostal žiť napriek tomu, že možností na to, aby odišiel a živil sa len hudbou, bolo určite niekoľko.



"Sme štyria bratia a sestra a najstarší brat Vlado nás tak držal pokope. Vždy sme doma robili niečo spoločne a bolo tu silné rodinné puto. Ja som rodinne založený," povedal Peter.

S úsmevom dodal, ako sa niekedy ľudia čudujú, keď ho vidia vystúpiť z dodávky a prenášať veci. V rodinnom podniku je vraj spokojný a z Víťaza by už nikdy neodišiel.

"Keď som hrával Amstronga, bol som maximálne mesiac preč a vždy ma ťahalo domov na Slovensko, do Víťaza. Som rád, že som tu a že sa vraciam domov a keď prejdem značku obce, už viem, že som v cieli, že víťazím," dodal Peter Ondria.

Podnikateľovi učarovalo remeslo jeho deda

Foto: TASR/Ján lašák

K rozvoju obce Víťaz (okres Prešov) výrazne prispeli aj miestni podnikatelia, živnostníci a prevádzkovatelia služieb. Najmä v 90. rokoch minulého storočia registrovali množstvo ľudí, ktorí sa rozhodli podnikať.

Bolo ich toľko, že v obci vydali aj vlastný telefónny zoznam. Je síce len v takej jednoduchej podobe, ale ľuďom poslúžil. Pozbierali doň telefónne kontakty pevných liniek prevádzok a samozrejme aj občanov. O tento zoznam je stále veľký záujem a majú ho takmer v každom dome.

Jedným z podnikateľov je aj majiteľ firmy Pavol Adamkovič. Ten sa síce vyučil za elektrikára, ale dnes sa venuje drevárskemu priemyslu a vybudoval firmu v miestnej časti Dolina.

"Už niekedy okolo roku 1800 tu stál mlyn a vtedajší majiteľ vedľa neho postavil neskôr v roku 1850 aj pílu. Tá bola poháňaná dvoma vodnými kolesami," pripomenul históriu piliarskej výroby Adamkovič.

Za najväčšieho modernizátora drevárskej výroby sa vždy považoval jeho starý otec Jozef Adamkovič, ktorý sa tejto práci venoval od roku 1931 až do neskorého dôchodku.

"S reorganizáciou výroby začal výmenou technológie v roku 1946, keď zmenil vodný pohon na píle. O dva roky neskôr kúpil nový gáter a parný stroj, ktorý postavil neďaleko svojho domu," vysvetlil majiteľ firmy.

Pílu neskôr za čias socializmu musel predať jednotnému roľníckemu družstvu, ale zostal na nej pracovať, hoci sa už používala elektrina. Gáter bol premiestnený na družstvo a tam sa k dedovi chodieval zaúčať aj mladý Paľo.

Začiatkom 90. rokov sa rozhodol, že si zoberie starý gáter do prenájmu a začne podnikať ako jeho dedo. Rodina ho odhovárala, že to nepôjde a nech radšej do toho nejde.

"Každý mi hovoril: Nebuď šialený, taký starý gáter, to nemá cenu! A že skrachujem a ešte sa mi aj vysmejú. Po nociach som rozmýšľal a aj keď som v rodine nemal podporu, rozhodol som sa, že idem do toho," spomína si na svoje začiatky miestny podnikateľ.

Dnes v Doline stojí moderná firma, v ktorej našlo prácu vyše 20 ľudí z Víťaza i blízkeho okolia. Zaujímavý bol aj osud starého gátra. "Bol síce dobre uskladnený a rozmýšľal som, či ho ešte nejako využijeme aspoň ako spomienky na staré časy. Nakoniec sme sa rozhodli, že pôjde do múzea. A dnes je súčasťou expozície Slovenského technického múzea v Košiciach," uzavrel Pavol Adamkovič.