Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Starí ľudia spomínajú na vojnové časy a niet asi ani jedného, ktorý by nepochyboval, že ak by sa tu Nemcom podarilo zakopať, ich dedina by určite ľahla popolom.
Autor TASR
Krásna Lúka 19. apríla (TASR) – Kopec Čierna hora, ktorý sa vypína nad obcou Krásna Lúka v Sabinovskom okrese, svojou polohou neláka od nepamäti len milovníkov prírody. Za veľmi strategický bod ho považovali Nemci počas druhej svetovej vojny.
Z kopca nad dedinou pri peknom počasí vidno až do Prešova a krajina je tu ako na dlani. Nemožno sa teda čudovať, že ustupujúce nemecké vojská pred Červenou armádou si tu vyhliadli pozíciu na obranu.
Starí ľudia spomínajú na vojnové časy a niet asi ani jedného, ktorý by nepochyboval, že ak by sa tu Nemcom podarilo zakopať, ich dedina by určite ľahla popolom. Ján Bujňák sa narodil v Krásnej Lúke dávno po vojne, ale ako chlapec sa chodil hrávať do zákopov na Čiernej hore.
"Línia zákopov sa vraj tiahla po vrstevnici od lesa v časti, ktorú mi voláme "Oblisok", tadiaľto cez náš kopec až nad Polomu. Nebol som všade a niektoré miesta už príroda sama zarovnala, ale zákopy určite boli v dĺžke možno vyše sedem kilometrov," hovorí Ján Bujňák.
Napokon sa však Nemci pri ústupe v tejto časti nezakopali. Všetci veria, že odtiaľto by mohli ostreľovať oslobodzujúce jednotky do veľkej vzdialenosti. Dôchodca Bartolomej Kušnír si spomína, ako boli Nemci ubytovaní po domoch v ich dedine.
"Ráno zvolali ľudí, tu vedľa u suseda varili a chlapi išli do roboty, pešo sa hore chodilo, nevozili ich Nemci. Kus si pamätám, lebo tu u nás vyplácali korunky tým, čo kopali zákopy cez celú horu," hovorí 80-ročný dôchodca.
Dodáva, že zákopy boli asi 2,5 metra hlboké a ťahali sa niekoľko kilometrov, ale Nemci sa vraj na hore nezastavili.
"Keď už išli Nemci a mali sa usadiť v zákopoch, vraj v obci Torysa im niekto otočil značku, tak išli tam na Levoču, na Spiš a tu neboli vôbec," hovorí dôchodca. Ale keď vraj prišli Rusi, tak z ich dediny ostreľovali Kaťušami okolie.
Pod vrcholom na úpätí kopca pod skalami je umiestnený takmer 10-metrový kríž a vedľa neho vyrástla besiedka. To svedčí o tom, že ľudia z okolia sem radi chodia, lebo je tu skutočne nádherný výhľad. Toto miesto si vybrali za svoj malý raj aj priaznivci paraglajdingu, ktorých tu za pekného počasia často vidieť.
"Čierna hura", ako ju domáci nazývajú, však má aj ďalšie vzácnosti. Na niektorých miestach tu rastie chránená rastlina žltohlav európsky, je tu prameň pitnej i minerálnej vody. Na svoje si prídu aj hubári, ktorí hlivy zbierajú zo stromov aj štyri metre nad zemou.
Z kopca nad dedinou pri peknom počasí vidno až do Prešova a krajina je tu ako na dlani. Nemožno sa teda čudovať, že ustupujúce nemecké vojská pred Červenou armádou si tu vyhliadli pozíciu na obranu.
Starí ľudia spomínajú na vojnové časy a niet asi ani jedného, ktorý by nepochyboval, že ak by sa tu Nemcom podarilo zakopať, ich dedina by určite ľahla popolom. Ján Bujňák sa narodil v Krásnej Lúke dávno po vojne, ale ako chlapec sa chodil hrávať do zákopov na Čiernej hore.
"Línia zákopov sa vraj tiahla po vrstevnici od lesa v časti, ktorú mi voláme "Oblisok", tadiaľto cez náš kopec až nad Polomu. Nebol som všade a niektoré miesta už príroda sama zarovnala, ale zákopy určite boli v dĺžke možno vyše sedem kilometrov," hovorí Ján Bujňák.
Napokon sa však Nemci pri ústupe v tejto časti nezakopali. Všetci veria, že odtiaľto by mohli ostreľovať oslobodzujúce jednotky do veľkej vzdialenosti. Dôchodca Bartolomej Kušnír si spomína, ako boli Nemci ubytovaní po domoch v ich dedine.
"Ráno zvolali ľudí, tu vedľa u suseda varili a chlapi išli do roboty, pešo sa hore chodilo, nevozili ich Nemci. Kus si pamätám, lebo tu u nás vyplácali korunky tým, čo kopali zákopy cez celú horu," hovorí 80-ročný dôchodca.
Dodáva, že zákopy boli asi 2,5 metra hlboké a ťahali sa niekoľko kilometrov, ale Nemci sa vraj na hore nezastavili.
"Keď už išli Nemci a mali sa usadiť v zákopoch, vraj v obci Torysa im niekto otočil značku, tak išli tam na Levoču, na Spiš a tu neboli vôbec," hovorí dôchodca. Ale keď vraj prišli Rusi, tak z ich dediny ostreľovali Kaťušami okolie.
Pod vrcholom na úpätí kopca pod skalami je umiestnený takmer 10-metrový kríž a vedľa neho vyrástla besiedka. To svedčí o tom, že ľudia z okolia sem radi chodia, lebo je tu skutočne nádherný výhľad. Toto miesto si vybrali za svoj malý raj aj priaznivci paraglajdingu, ktorých tu za pekného počasia často vidieť.
"Čierna hura", ako ju domáci nazývajú, však má aj ďalšie vzácnosti. Na niektorých miestach tu rastie chránená rastlina žltohlav európsky, je tu prameň pitnej i minerálnej vody. Na svoje si prídu aj hubári, ktorí hlivy zbierajú zo stromov aj štyri metre nad zemou.
