Vranov nad Topľou 1. februára (TASR) – Vranovskú Základnú školu (ZŠ) na Lomnickej ulici pokrýva nová - zelená strecha. Disponuje ňou ako jediná v rámci okresu.

ZŠ vo Vranove nad Topľou označujú ako 'školu zdravej klímy'. V roku 2011 sa zapojila do nevšedného projektu. Jeho výsledkom bola prestavba 40-ročnej školskej budovy na moderný nízkoenergetický objekt. Tepelné izolácie, ktoré pri rekonštrukcii použili, pozostávali z polystyrénu, ale aj technického konope a ovčej vlny. “Miestna samospráva vtedy vyčlenila na opravu školy vyše 67.000 eur, zvyšných takmer 24.000 eur získala z Rozvojového programu OSN, konkrétne organizácie UNDP,” informoval TASR manažér projektu Pavol Kaňuch. Ako ďalej uviedol, súčasťou projektových aktivít bol aj ekovýchovný program pre žiakov a obyvateľov mestskej časti Lomnica.

Zaujímavým prvkom vykurovacieho systému ZŠ je tepelné čerpadlo so zemným kolektorom, ktorý získava teplo zo zemského povrchu. To sa následne z akumulačného zásobníka rozvádza do novej radiátorovej sústavy, ktorá nahradila pôvodné - energeticky náročné elektrické pece. Takýmto systémom vykurovania disponuje ako jediná škola v okrese.

Ďalšiu modernizáciu ZŠ umožnil projekt Škola zdravej klímy II, ktorý podporil Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru a štátny rozpočet SR sumou 40.000 eur. Radnica poskytla 5000 eur na prípravné práce a neplánované výdavky. Projekt odštartoval v marci minulého roka úvodnou konferenciou, záverečný hodnotiaci seminár zorganizoval projektový tím v týchto dňoch.

Zatiaľ čo prvý projekt pomohol škole zlepšiť jej tepelno-izolačné vlastnosti a tým znížiť náklady na vykurovanie, druhý projekt prispel k lepšiemu manažmentu dažďových vôd v areáli ZŠ. Ponúkol opäť aj prednášky, ktoré boli orientované na riziká klimatickej zmeny. “Technicky aj finančne najnáročnejším z 11 adaptačných opatrení projektu bolo vytvorenie vegetačnej, tzv. zelenej strechy na budove ZŠ. Tá mala pôvodne nevyhovujúcu skladbu strešného plášťa, ktorá spôsobovala prehrievanie budovy v slnečnom období a veľké straty tepla v chladnejšom období. Dažďová voda zo strechy navyše podmáčala základy aj okolie školskej budovy,” vysvetlil Kaňuch.

Projekt si dal preto za cieľ odstrániť starú izoláciu strechy na ploche 338 štvorcových metrov. Tá pozostávala zo škvary, pórobetónových tvárnic, pieskového poteru a lepenky v celkovej hrúbke 18 centimetrov. Na betónový strešný panel následne umiestnili nové vrstvy z parozábrany, polystyrénu, hydroizolácie, geotextílií, nopovej fólie a substrátu, ktoré zabraňujú únikom tepla či priesakom vody. Súčasne slúžia ako závlaha pre zmes 28 druhov vysiatych rastlín.

Nová strecha je podľa Kaňucha schopná zadržať až 80 percent vody z bežnej dažďovej zrážky, ktorá sa namiesto okamžitého odtekania zvodmi do kanalizácie alebo mimo budovy postupne uvoľňuje do okolitého prostredia v podobe výparu a súčasne poskytuje vlahu pre strešný skalničkový porast. Tým dochádza k zvlhčovaniu a ochladzovaniu okolitého vzduchu namiesto doterajšieho uvoľňovania sálavého tepla z lepenkovej strechy. Zvyšných 20 percent zrážkovej vody odteká zvodmi do zberných sudov alebo zavlažuje nové dažďové záhony v areáli ZŠ.