Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kotly postavili a uviedli do prevádzky v roku 1936, v súvislosti s plynofikáciou Vysokých Tatier ich zrekonštruovali v roku 1970.
Autor TASR
Vyšné Hágy 20. novembra (TASR) - V Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch nedávno zrekonštruovali tepelné hospodárstvo rozsiahleho areálu a odstavili tak pôvodnú kotolňu. Tá je národnou kultúrnou pamiatkou a ústav ju tak musí zachovať a udržiavať. To však podľa riaditeľa Jozefa Poráča prináša náklady navyše a zdroje na obnovu a sprístupnenie objektu vedenie nemá.
Kotly postavili a uviedli do prevádzky v roku 1936, v súvislosti s plynofikáciou Vysokých Tatier ich zrekonštruovali v roku 1970. Uhlie sa tatranskou železnicou vozilo z Popradu a na zimu ho uskladnili v bunkroch vedľa kotolne. "Odtiaľ sa spúšťalo násypníkmi do kotlov, na pohyblivom rošte pomaly horelo a prepadalo sa do suterénu, odkiaľ sa vyťahovala škvara," vysvetlil vedúci prevádzkových činností ústavu Štefan Rusnák. Na tú dobu šlo podľa neho o moderný systém a 80-ročné kotly sú naďalej v dobrom stave. Okrem pary slúžili aj na výrobu elektriny, vďaka čomu bol areál energeticky takmer sebestačný.
Výroba a najmä distribúcia pary, ktorou sa vykuroval nielen areál ústavu, ale aj sídlisko vo Vyšných Hágoch, však bola energeticky náročná a dochádzalo k veľkým tepelným stratám. Teplovodné kanály sú tak veľké, že v nich človek dokáže prejsť po stojačky. Najväčšie tepelné straty boli podľa Rusnáka práve v tom, že sa para presúvala dlhým a objemným potrubím do strojovní kúrenia v jednotlivých budovách. "Našim cieľom bolo prejsť na teplovodné kúrenie. Tam, kde paru potrebujeme, sa urobili vyvíjače pary. Tým sme zabezpečili energetickú úsporu," doplnil Rusnák. Vďaka obnove kotolne a práčovne ušetria ročne viac ako štvrť milióna eur, 2,76 milióna kWh zemného plynu a 217.000 kWh elektriny. Modernizácia tepelného hospodárstva a opatrenia energetickej efektívnosti stáli takmer dva milióny eur.
Historická kotolňa vrátane technológie patrí medzi technické pamiatky. Nevyužívanú budovu tak zbúrať nemôžu a musia ju udržiavať. "Objekt preto vykurujeme, aby nedošlo k znehodnoteniu kotlov, ktoré už nikdy nebudú využívané na svoj pôvodný účel," skonštatoval riaditeľ. V súčasnosti nejde o verejný priestor a vstup je tam zakázaný, podľa Poráča pamiatku zachovávajú skôr pre architektov a technických inžinierov. Inak využiť tento priestor, napríklad na verejné exkurzie, v súčasnosti nie je možné, keďže ústav na to nemá prostriedky. "Väčšinou, keď aj vyjde výzva na rekonštrukciu pamiatok, tak uprednostňujú samosprávy a súkromníkov. My, ako štátne zariadenie máme problém dostať sa k takýmto zdrojom," zdôraznil Poráč. Predpokladá, že ak sa v budúcnosti nič nezmení, pamiatka bude aj napriek ich snahe postupne chátrať.
Kotly postavili a uviedli do prevádzky v roku 1936, v súvislosti s plynofikáciou Vysokých Tatier ich zrekonštruovali v roku 1970. Uhlie sa tatranskou železnicou vozilo z Popradu a na zimu ho uskladnili v bunkroch vedľa kotolne. "Odtiaľ sa spúšťalo násypníkmi do kotlov, na pohyblivom rošte pomaly horelo a prepadalo sa do suterénu, odkiaľ sa vyťahovala škvara," vysvetlil vedúci prevádzkových činností ústavu Štefan Rusnák. Na tú dobu šlo podľa neho o moderný systém a 80-ročné kotly sú naďalej v dobrom stave. Okrem pary slúžili aj na výrobu elektriny, vďaka čomu bol areál energeticky takmer sebestačný.
Výroba a najmä distribúcia pary, ktorou sa vykuroval nielen areál ústavu, ale aj sídlisko vo Vyšných Hágoch, však bola energeticky náročná a dochádzalo k veľkým tepelným stratám. Teplovodné kanály sú tak veľké, že v nich človek dokáže prejsť po stojačky. Najväčšie tepelné straty boli podľa Rusnáka práve v tom, že sa para presúvala dlhým a objemným potrubím do strojovní kúrenia v jednotlivých budovách. "Našim cieľom bolo prejsť na teplovodné kúrenie. Tam, kde paru potrebujeme, sa urobili vyvíjače pary. Tým sme zabezpečili energetickú úsporu," doplnil Rusnák. Vďaka obnove kotolne a práčovne ušetria ročne viac ako štvrť milióna eur, 2,76 milióna kWh zemného plynu a 217.000 kWh elektriny. Modernizácia tepelného hospodárstva a opatrenia energetickej efektívnosti stáli takmer dva milióny eur.
Historická kotolňa vrátane technológie patrí medzi technické pamiatky. Nevyužívanú budovu tak zbúrať nemôžu a musia ju udržiavať. "Objekt preto vykurujeme, aby nedošlo k znehodnoteniu kotlov, ktoré už nikdy nebudú využívané na svoj pôvodný účel," skonštatoval riaditeľ. V súčasnosti nejde o verejný priestor a vstup je tam zakázaný, podľa Poráča pamiatku zachovávajú skôr pre architektov a technických inžinierov. Inak využiť tento priestor, napríklad na verejné exkurzie, v súčasnosti nie je možné, keďže ústav na to nemá prostriedky. "Väčšinou, keď aj vyjde výzva na rekonštrukciu pamiatok, tak uprednostňujú samosprávy a súkromníkov. My, ako štátne zariadenie máme problém dostať sa k takýmto zdrojom," zdôraznil Poráč. Predpokladá, že ak sa v budúcnosti nič nezmení, pamiatka bude aj napriek ich snahe postupne chátrať.
