Plánovaná hĺbka vrtu je 2500 metrov.
Autor TASR
Kežmarok 22. júla (TASR) - Teplo z geotermálneho vrtu v Kežmarku by mohlo využiť až 1500 domácností i škola v blízkosti, ako aj materské školy. Uviedol to primátor mesta Jána Ferenčák s tým, že ak všetko pôjde podľa plánu, vrt na sídlisku Juh za základnou školou a bytovkou na Levočskej ulici napoja na štyri kotolne centrálneho zdroja tepla.
"Plánovanú hĺbku 2,5 kilometra sme v Kežmarku dosiahli v máji 2022 a potom sa prešlo k očisťovaniu a oživovaniu vrtu," priblížil Ferenčák. S prácami sa začalo vo februári minulého roka a odhadované náklady sú na úrovni troch miliónov eur. Po realizácii a kolaudácii vrtu bude celé okolie zrevitalizované a pribudne pri ňom vonkajšie cvičisko s lavičkami, stojany na bicykle a informačná tabuľa o význame diela pre komunitu.
Mesto Kežmarok sa pôvodne plánovalo do projektu pustiť samo. Založilo firmu a tím odborníkov sa pustil do prípravy podkladov vrátane prepočtov vykurovacieho potenciálu pri rôznej intenzite získaného tepla a rôznej výdatnosti zdroja. Na samotný vrt však podľa primátora chýbali peniaze.
"Navyše, v Kežmarku nie je nijaký iný prieskumný vrt, ktorý by slúžil ako garancia, že projekt bude úspešný. Finančnú podporu sme preto nemohli získať z banky ani od štátu. Východiskom neboli ani európske zdroje. Geologický prieskum s cieľom zistenia výdatnosti geotermálneho ložiska v súčasnosti nepatrí medzi oprávnené výdavky, takže naň nie je možné žiadať eurofondy," skonštatoval Ferenčák.
Slovenské zákony však podľa neho ako geologický prieskum definujú každý prvotný geotermálny vrt, ktorého úspešnosť sa ukáže až po odvŕtaní a hydrodynamickej skúške. Napriek nepriaznivým okolnostiam sa samospráve podarilo v spolupráci so súkromným investorom vrt zrealizovať.
Zhotoviteľom je slovensko-maďarské konzorcium firiem Rotaqua Kft. a Rhodes Slovakia. Plánovaná hĺbka vrtu je 2500 metrov.
"Plánovanú hĺbku 2,5 kilometra sme v Kežmarku dosiahli v máji 2022 a potom sa prešlo k očisťovaniu a oživovaniu vrtu," priblížil Ferenčák. S prácami sa začalo vo februári minulého roka a odhadované náklady sú na úrovni troch miliónov eur. Po realizácii a kolaudácii vrtu bude celé okolie zrevitalizované a pribudne pri ňom vonkajšie cvičisko s lavičkami, stojany na bicykle a informačná tabuľa o význame diela pre komunitu.
Mesto Kežmarok sa pôvodne plánovalo do projektu pustiť samo. Založilo firmu a tím odborníkov sa pustil do prípravy podkladov vrátane prepočtov vykurovacieho potenciálu pri rôznej intenzite získaného tepla a rôznej výdatnosti zdroja. Na samotný vrt však podľa primátora chýbali peniaze.
"Navyše, v Kežmarku nie je nijaký iný prieskumný vrt, ktorý by slúžil ako garancia, že projekt bude úspešný. Finančnú podporu sme preto nemohli získať z banky ani od štátu. Východiskom neboli ani európske zdroje. Geologický prieskum s cieľom zistenia výdatnosti geotermálneho ložiska v súčasnosti nepatrí medzi oprávnené výdavky, takže naň nie je možné žiadať eurofondy," skonštatoval Ferenčák.
Slovenské zákony však podľa neho ako geologický prieskum definujú každý prvotný geotermálny vrt, ktorého úspešnosť sa ukáže až po odvŕtaní a hydrodynamickej skúške. Napriek nepriaznivým okolnostiam sa samospráve podarilo v spolupráci so súkromným investorom vrt zrealizovať.
Zhotoviteľom je slovensko-maďarské konzorcium firiem Rotaqua Kft. a Rhodes Slovakia. Plánovaná hĺbka vrtu je 2500 metrov.