Poprad 24. marca (TASR) - Pri pamätnej tabuli na železničnej stanici v Poprade si po roku opäť pripomenuli prvý transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Vedúci múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok pri tejto príležitosti upozornil, že pred 81 rokmi sa začala deportácia židov z územia Slovenska a zároveň aj začiatok riešenia tzv. židovskej otázky.

"V tom prvom transporte bolo 999 žien a s najväčšou pravdepodobnosťou aj jeden židovský lekár. Dlho sme si mysleli, že poslednou žijúcou dámou z prvého transportu bola Laura Špániková, ktorá zomrela v roku 2022. Podarilo sa mi však zistiť, že žijú ešte dve dámy, jednu som dokonca navštívil. Žiaľ, s oboma je už veľmi ťažká komunikácia, takže Laura Špániková skutočne bola posledná, ktoré ešte vedela podať svedectvo," ozrejmil Korčok. Deportácie sa začali 25. marca v roku 1942, dievčatá dostali predvolanie a na jeho základe ich z miest a obcí previezli do Popradu do budovy, kde v súčasnosti stojí škola. To, že nejdú pracovať, pochopili až vtedy, keď prišli v dobytčích vagónoch do koncentračného tábora.

Na spomienke v Poprade sa zúčastnil aj Peter Chudý, ktorého mama aj stará mama pobyt v Auschwitz-Birkenau prežili, na rozdiel od ostatných rodinných príslušníkov, ktorých do koncentračného tábora deportovali. Aj vďaka rozprávaniu starej mamy sa snaží informácie z tohto obdobia šíriť na verejnosti. "Niekto musí to posolstvo posúvať ďalej, niekto musí tým deťom vysvetliť, aké hrôzy tam ľudia zažili a prečo sa to nesmie opakovať. Mama prežila veľmi ťažký a smutný život, vrátila sa odtiaľ veľmi chorá a vôbec o tom nechcela hovoriť. O koncentračnom tábore mi ona nepovedala ani jedno slovo," uviedol Chudý.

Štátny tajomník ministerstva kultúry SR Radoslav Kutaš pri príležitosti výročia upozornil, že genocídou menšín sa v tej dobe riešila aj sociálna politika štátu. "Pripomíname si dnes udalosť, ktorá je hriechom našich predkov, našim dedičným hriechom a dedičstvom našej spoločnosti. Je to udalosť, pre ktorú niet ospravedlnenia a ktorá je hanbou, nielen tých, ktorí sa na nej osobne zúčastňovali, ale aj tých, ktorí boli ticho. Táto udalosť musí byť mementom pre súčasnú občiansku spoločnosť na Slovensku," uviedol v príhovore a zdôraznil, že holokaust nenastal zo dňa na deň.

Korčok dodal, že v prvej vlne deportácií bolo vypravených 57 transportov a takmer 58.000 ľudí, prežilo len niekoľko stoviek z nich. "Aj vtedy bol transport iba vyvrcholením, všetko sa to začalo slovami, nadávkami, fyzickými útokmi a potom legislatívou, na základe ktorej sa na tomto zločine podieľala aj vtedajšia vláda. Nielen, že je na mieste v tejto súvislosti upozorniť na dezinformácie, s ktorými sa stretávame denne, musíme proti nim aj reálne bojovať. Najlepší spôsob boja je, samozrejme, vzdelávanie, ale nielen mládeže, ale aj pedagógov a celej spoločnosti," uzavrel Korčok.