Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návštevnosť sa tu od roku 1993 postupne zvyšovala a teraz je dokonca trojnásobná.
Autor TASR
Spišské Podhradie 15. augusta (TASR) – Spišský hrad a pamiatky okolia boli ako prvé z trojice slovenských pamiatok zapísané v roku 1993 do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tento akt vníma Slovenské národné múzeum - Spišské múzeum v Levoči, ktoré prevádzkuje Spišský hrad, len pozitívne. Riaditeľka múzea Mária Novotná pre TASR potvrdila, že pozitív zápisu spred 22 rokov je hneď niekoľko. „Ten záznam priniesol pre samotnú pamiatku, ale aj pre celú lokalitu len pozitíva, pretože hrad sa oveľa viac dostal do povedomia našej a svetovej kultúrnej verejnosti,“ priblížila.
Návštevnosť sa tu od roku 1993 postupne zvyšovala a teraz je dokonca trojnásobná. Kým napríklad v roku 1994 zavítalo na Spišský hrad asi 55.000 ľudí, v roku 2008 to bolo viac než 180.000 turistov a vlani cez 150.000. Je teda evidentné, že zápis do zoznamu UNESCO mal priamy ekonomický i turistický dosah na túto pamiatku. „Na svete sú turisti, ktorí pri príchode do tej-ktorej krajiny hľadajú ako ciele spoznávania predovšetkým pamiatky UNESCO. Zároveň je dnes obrovské množstvo propagačných materiálov a reklamných spotov, ktoré putujú zo Slovenska do sveta a myslím si, že len na veľmi malej časti z nich nie je Spišský hrad ako dominanta Slovenska. Aj to je do veľkej miery zásluhou faktu, že je zapísaný na Zozname UNESCO,“ upozornila Novotná s tým, že oveľa ťažšie by sa Spišský hrad prezentoval v zahraničí, keby na Zozname svetového kultúrneho dedičstva nebol.
Medzi ďalšie pozitíva patrí podľa riaditeľky múzea aj to, že sa postupom času naučili jednotlivé subjekty zodpovedné za tú-ktorú pamiatku v oveľa väčšej miere komunikovať a nachádzať spoločný konsenzus, a to najmä v posledných rokoch v rámci práce riadiacej skupiny tejto lokality. Okrem toho na hrade začali vytvárať ponuku služieb a programov pre školy, rodiny a ľudí trochu inak, ako je na hradoch zvykom, predovšetkým s veľkým dôrazom na význam tejto pamiatky.
„Ak by sme vnímali povinnosti, ktoré zo zápisov v zozname prichádzajú, ako negatívum, tak potom prosím, ale my to nevnímame ako negatívne, pretože či už monitorovacie správy alebo iné podklady, ktoré musíme predkladať, sú pre nás samých takou reflexiou, či postupujeme, alebo stagnujeme v danom období s obnovou a správou tejto pamiatky,“ zdôraznila Novotná. V súvislosti so získavaním finančných prostriedkov na obnovu a udržiavanie tejto monumentálnej stavby však zápis do zoznamu UNESCO nepriniesol väčšie úspechy. „Pri posudzovaní rôznych grantov a projektov sú vždy isté body navyše, ak je to pamiatka zapísaná na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale pri tomto to aj končí, pretože zháňať peniaze na obnovu a udržiavanie takéhoto monumentu je dosť zložité a náročné. To, že je to výnimočný hrad a pamiatka svetového významu pri získavaní financií na obnovu a rekonštrukciu až tak nerezonuje,“ konštatovala Novotná.
Lokalita Spišský hrad a pamiatky okolia bola v roku 2009 rozšírená aj o mesto Levoča. Pridala sa tak k Spišskému hradu, kostolíku Ducha sv. v Žehre, Spišskej Kapitule a mestskej pamiatkovej rezervácii v Spišskom Podhradí. „Oblasť je vzácna pre to, že sa tu autenticky zachovali kvality a hodnoty, ktoré ukazujú, ako prebiehal stavebný vývoj a vývoj krajiny od hradu, ako sídla kráľovskej moci, cez Spišskú Kapitulu, ako sídla cirkevnej správy až po slobodné kráľovské mesto Levoča,“ objasnila Novotná.
Návštevnosť sa tu od roku 1993 postupne zvyšovala a teraz je dokonca trojnásobná. Kým napríklad v roku 1994 zavítalo na Spišský hrad asi 55.000 ľudí, v roku 2008 to bolo viac než 180.000 turistov a vlani cez 150.000. Je teda evidentné, že zápis do zoznamu UNESCO mal priamy ekonomický i turistický dosah na túto pamiatku. „Na svete sú turisti, ktorí pri príchode do tej-ktorej krajiny hľadajú ako ciele spoznávania predovšetkým pamiatky UNESCO. Zároveň je dnes obrovské množstvo propagačných materiálov a reklamných spotov, ktoré putujú zo Slovenska do sveta a myslím si, že len na veľmi malej časti z nich nie je Spišský hrad ako dominanta Slovenska. Aj to je do veľkej miery zásluhou faktu, že je zapísaný na Zozname UNESCO,“ upozornila Novotná s tým, že oveľa ťažšie by sa Spišský hrad prezentoval v zahraničí, keby na Zozname svetového kultúrneho dedičstva nebol.
Medzi ďalšie pozitíva patrí podľa riaditeľky múzea aj to, že sa postupom času naučili jednotlivé subjekty zodpovedné za tú-ktorú pamiatku v oveľa väčšej miere komunikovať a nachádzať spoločný konsenzus, a to najmä v posledných rokoch v rámci práce riadiacej skupiny tejto lokality. Okrem toho na hrade začali vytvárať ponuku služieb a programov pre školy, rodiny a ľudí trochu inak, ako je na hradoch zvykom, predovšetkým s veľkým dôrazom na význam tejto pamiatky.
„Ak by sme vnímali povinnosti, ktoré zo zápisov v zozname prichádzajú, ako negatívum, tak potom prosím, ale my to nevnímame ako negatívne, pretože či už monitorovacie správy alebo iné podklady, ktoré musíme predkladať, sú pre nás samých takou reflexiou, či postupujeme, alebo stagnujeme v danom období s obnovou a správou tejto pamiatky,“ zdôraznila Novotná. V súvislosti so získavaním finančných prostriedkov na obnovu a udržiavanie tejto monumentálnej stavby však zápis do zoznamu UNESCO nepriniesol väčšie úspechy. „Pri posudzovaní rôznych grantov a projektov sú vždy isté body navyše, ak je to pamiatka zapísaná na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale pri tomto to aj končí, pretože zháňať peniaze na obnovu a udržiavanie takéhoto monumentu je dosť zložité a náročné. To, že je to výnimočný hrad a pamiatka svetového významu pri získavaní financií na obnovu a rekonštrukciu až tak nerezonuje,“ konštatovala Novotná.
Lokalita Spišský hrad a pamiatky okolia bola v roku 2009 rozšírená aj o mesto Levoča. Pridala sa tak k Spišskému hradu, kostolíku Ducha sv. v Žehre, Spišskej Kapitule a mestskej pamiatkovej rezervácii v Spišskom Podhradí. „Oblasť je vzácna pre to, že sa tu autenticky zachovali kvality a hodnoty, ktoré ukazujú, ako prebiehal stavebný vývoj a vývoj krajiny od hradu, ako sídla kráľovskej moci, cez Spišskú Kapitulu, ako sídla cirkevnej správy až po slobodné kráľovské mesto Levoča,“ objasnila Novotná.
