Do obce zavítajú návštevníci aj počas letného obdobia, keďže zo Ždiaru je blízko na túry do Pienin, Vysokých i Belianskych Tatier.
Autor TASR
,aktualizované Ždiar 11. januára (TASR) – Obec Ždiar v okrese Poprad je pre svoju polohu vyhľadávaným miestom športovcov a turistov. Leží v kotline medzi Magurou a Belianskymi Tatrami. Nachádza sa tu množstvo väčších či menších kopcov, ktoré sa dajú využiť na športové aktivity najmä v zime. "V našom katastri je viacero lyžiarskych stredísk, najstarším je Ždiar – Strednica, ktoré vzniklo okolo roku 1950, potom pribudli ďalšie strediská Bachledova dolina a Ski centrum Strachan," uviedol pre TASR starosta obce Ždiar Pavol Bekeš.
Nachádzajú sa tu aj ďalšie menšie vleky ako Ski Bekeš, Bachleda, Krasuľa či Bachledova Deny a Ski Monkova dolina. Okrem lyžiarskych stredísk a svahov je katastri Ždiaru k dispozícii aj niekoľko kilometrov udržiavaných bežeckých tratí.
Do obce zavítajú návštevníci aj počas letného obdobia, keďže zo Ždiaru je blízko na túry do Pienin, Vysokých i Belianskych Tatier. Cestovný ruch začal do dediny prenikať v roku 1930, dnes je tu pomerne veľa penziónov či ubytovaní v súkromí a väčšina tunajších pracuje v oblasti turizmu. "Máme však problém s vyberaním dane z ubytovania, pretože prevádzkovatelia ubytovacích kapacít nám tieto dane a poplatky neplatia a hostí často ubytujú načierno. My, samosprávy, však nemáme veľmi páky, ako tomu zabrániť," konštatoval Bekeš s tým, že samospráva má náklady na svietenie, odhŕňanie ciest, odvoz smetí i kosenie, prostriedky sa však späť nevracajú.
Ročne takto v Ždiari prichádzajú o približne 50.000 eur a tieto finančné prostriedky v rozpočte chýbajú. "Keby sme tie peniaze mali, tak by sa to prejavilo vo vybavenosti obci. Ľudia si škodia sami a nevedia to pochopiť," zdôraznil Bekeš. V Ždiari pracuje v súčasnosti približne 60 percent obyvateľov v oblasti cestovného ruchu. Viacero penziónov a ubytovacích kapacít tu však majú okrem domácich aj zahraniční podnikatelia napríklad z Ruska, Ukrajiny, Anglicka či Bieloruska. Tí staré drevenice alebo domy opravili a prerobili na penzióny.
Nachádzajú sa tu aj ďalšie menšie vleky ako Ski Bekeš, Bachleda, Krasuľa či Bachledova Deny a Ski Monkova dolina. Okrem lyžiarskych stredísk a svahov je katastri Ždiaru k dispozícii aj niekoľko kilometrov udržiavaných bežeckých tratí.
Do obce zavítajú návštevníci aj počas letného obdobia, keďže zo Ždiaru je blízko na túry do Pienin, Vysokých i Belianskych Tatier. Cestovný ruch začal do dediny prenikať v roku 1930, dnes je tu pomerne veľa penziónov či ubytovaní v súkromí a väčšina tunajších pracuje v oblasti turizmu. "Máme však problém s vyberaním dane z ubytovania, pretože prevádzkovatelia ubytovacích kapacít nám tieto dane a poplatky neplatia a hostí často ubytujú načierno. My, samosprávy, však nemáme veľmi páky, ako tomu zabrániť," konštatoval Bekeš s tým, že samospráva má náklady na svietenie, odhŕňanie ciest, odvoz smetí i kosenie, prostriedky sa však späť nevracajú.
Ročne takto v Ždiari prichádzajú o približne 50.000 eur a tieto finančné prostriedky v rozpočte chýbajú. "Keby sme tie peniaze mali, tak by sa to prejavilo vo vybavenosti obci. Ľudia si škodia sami a nevedia to pochopiť," zdôraznil Bekeš. V Ždiari pracuje v súčasnosti približne 60 percent obyvateľov v oblasti cestovného ruchu. Viacero penziónov a ubytovacích kapacít tu však majú okrem domácich aj zahraniční podnikatelia napríklad z Ruska, Ukrajiny, Anglicka či Bieloruska. Tí staré drevenice alebo domy opravili a prerobili na penzióny.