< sekcia Prezidentské voľby 2024
Náhlik: Slovensko NATO nepotrebuje, naopak, NATO potrebuje Slovensko
Prezident musí stáť na strane ľudu, uviedol Milan Náhlik.
Autor TASR
Bratislava 4. marca (TASR) - Slovensko NATO nepotrebuje, skôr NATO potrebuje Slovensko. Európska únia nie je spolkom rovnocenných a zvrchovaných štátov, ale predstavuje žalár národov. Myslí si to kandidát na hlavu štátu Milan Náhlik. Prezident musí stáť na strane ľudu. Medzi jeho najdôležitejšie kompetencie považuje zahraničnú politiku a ratifikácie medzinárodných zmlúv, avšak každá je dôležitá. Zmenu volebného systému by podpísal. Rozhovor s Náhlikom je súčasťou série rozhovorov s kandidátmi na prezidenta SR.
-Čo vnímate ako najdôležitejšiu úlohu prezidenta SR?-
Viesť úrad prezidenta tak, aby ľudia na Slovensku cítili, že v prezidentovi majú štátnika, ktorý bude stáť na ich strane. Teda nie na strane akýchkoľvek politických táborov presadzujúcich svoje politicko-mocenské ciele, ale že prezident stojí na strane ľudu.
-Ktorú kompetenciu prezidenta považujete za najdôležitejšiu a bez ktorej by ste si vedeli predstaviť výkon prezidentskej funkcie, prípadne ktorú neplánujete používať?-
Medzi najdôležitejšie kompetencie považujem zahraničnú politiku a ratifikácie medzinárodných zmlúv. Avšak každá kompetencia je dôležitá, lebo jej hodnota je kľúčová práve v čase, keď s ňou treba pracovať.
-Niektoré politické strany hovorili o potrebe zmeny volebného systému. Je táto zmena potrebná? Podpísali by ste zmenu volebného systému?-
Áno, s týmto nemám problém, podpísal by som takýto zákon, ak by v ňom boli zmeny prospešné v rámci nového volebného systému. A osobne si viem predstaviť aj to, že by sa o poslanca do Národnej rady SR uchádzal aj kandidát, ktorý by nebol na kandidátnej listine žiadnej politickej strany, ale kandidoval by ako samostatný občiansky kandidát.
-Aký je váš postoj k členstvu SR v NATO a EÚ? Členmi sme už 20 rokov.-
Slovensko NATO nepotrebuje, práve naopak. NATO potrebuje Slovensko, a to z viacerých dôvodov. Ten hlavný je, že NATO vedie zástupnú vojnu na Ukrajine proti Rusku a každý členský štát je v tomto kontexte pre NATO dôležitý. Táto vojna NATO verzus Rusko však bude mať pre Slovensko na konci dňa zničujúci výsledok, ako fyzický, tak aj ekonomický. Jediná záchrana pre Slovensko je byť neutrálnym štátom, teda vojensky neangažovaným, a preto by pre SR bolo najvýhodnejšie z NATO vystúpiť.
A čo sa týka EÚ, tak tam si treba uvedomiť, že vôbec nejde o spolok rovnocenných a zvrchovaných štátov, akým bola prapôvodná idea tohto spolku. Dnes sme svedkami toho, že EÚ sa zmenila na globálno-politickú organizáciu, ktorá diktuje jednotlivým štátom, čo môžu a čo nemôžu robiť. Učebnicový príklad, na akých princípoch dnes funguje EÚ, je príklad Maďarska, ktoré sa rozhodlo povedať svoj názor na Ukrajinu a povedať si svoje "nie" 50-miliardovému balíku Ukrajine. Okamžite bol na Maďarsko cez európske elity vytvorený tlak na dosiahnutie svojich cieľov, doslova mafiánskymi praktikami, keď bolo Maďarsku vyhrážané útokom na maďarskú menu, likvidáciou hospodárstva, stratou investorov a podobne.
Tento príklad krásne ukazuje, že pomyselná rovnocennosť v ÉU platí len dovtedy, pokým súhlasíte so všetkým, čo vám je povedané, aby ste urobili. Takéto praktiky nemajú nič spoločné s nejakými princípmi demokracie a EÚ dnes predstavuje žalár národov a nesloboda je najvýstižnejšie slovo. A proti tomuto diktátu ako prezident SR som odhodlaný sa postaviť.
- Prezident SR je aj najvyšší veliteľ Ozbrojených síl SR. Aký je váš postoj k financovaniu armády, k jej modernizácii, posilneniu, aj vzhľadom na dianie na východ od našich hraníc?-
Armáda SR má svoje úlohy a opodstatnenosť v rámci štruktúr štátu. Dnes sme členmi NATO a vzhľadom na to z toho pre našu armádu vyplývajú aj isté záväzky a povinnosti. Viem si však predstaviť, že by naša armáda nebola členom Aliancie a že by aj napriek tomu vedela plniť všetky úlohy v kontexte k potrebám ochrany štátu ako zvonka, tak aj zvnútra.
-Ako vnímate pomoc Ukrajine? Ste za členstvo Ukrajiny v EÚ? Únia odobrila začiatok prístupových rokovaní.-
Ukrajina dnes patrí k 50 najchudobnejším štátom sveta, je tam jedna z najvyšších mier korupcie na svete a navyše je tam veľmi nízka miera demokracie. No a tento kokteil faktov je absolútne nezlučiteľný s akýmikoľvek, hoci aj tými najoptimistickejšími predstavami o tom, že by Ukrajina mohla byť členom EÚ. Pomáhať dnes Ukrajine finančne a vojensky znamená len predlžovať vojnový konflikt, ktorý bude mať aj pre Slovensko fatálne následky. Jediná cesta ako Ukrajine pomôcť, je okamžite docieliť začatie rozhovorov o mieri medzi Ukrajinou a Ruskom.
- Má byť prezident protiváhou vláde? Prečo?-
Prezident musí v prvom rade stáť na strane ľudu, občanov, od ktorých dostal mandát, a to, či bude protiváhou vláde, bude závisieť od toho, ako bude vláda pristupovať k občanom. Ak bude vláda predkladať zákony, ktoré nebudú prospešné pre spoločnosť, tak by mal byť prezident v takomto prípade účinnou protiváhou a svoje kompetencie by mal využiť v takej miere, aby čo najviac ochránil spoločnosť pred škodlivou legislatívou, ktorú by takáto vláda mala v úmysle pretláčať.
-Čo vnímate ako najdôležitejšiu úlohu prezidenta SR?-
Viesť úrad prezidenta tak, aby ľudia na Slovensku cítili, že v prezidentovi majú štátnika, ktorý bude stáť na ich strane. Teda nie na strane akýchkoľvek politických táborov presadzujúcich svoje politicko-mocenské ciele, ale že prezident stojí na strane ľudu.
-Ktorú kompetenciu prezidenta považujete za najdôležitejšiu a bez ktorej by ste si vedeli predstaviť výkon prezidentskej funkcie, prípadne ktorú neplánujete používať?-
Medzi najdôležitejšie kompetencie považujem zahraničnú politiku a ratifikácie medzinárodných zmlúv. Avšak každá kompetencia je dôležitá, lebo jej hodnota je kľúčová práve v čase, keď s ňou treba pracovať.
-Niektoré politické strany hovorili o potrebe zmeny volebného systému. Je táto zmena potrebná? Podpísali by ste zmenu volebného systému?-
Áno, s týmto nemám problém, podpísal by som takýto zákon, ak by v ňom boli zmeny prospešné v rámci nového volebného systému. A osobne si viem predstaviť aj to, že by sa o poslanca do Národnej rady SR uchádzal aj kandidát, ktorý by nebol na kandidátnej listine žiadnej politickej strany, ale kandidoval by ako samostatný občiansky kandidát.
-Aký je váš postoj k členstvu SR v NATO a EÚ? Členmi sme už 20 rokov.-
Slovensko NATO nepotrebuje, práve naopak. NATO potrebuje Slovensko, a to z viacerých dôvodov. Ten hlavný je, že NATO vedie zástupnú vojnu na Ukrajine proti Rusku a každý členský štát je v tomto kontexte pre NATO dôležitý. Táto vojna NATO verzus Rusko však bude mať pre Slovensko na konci dňa zničujúci výsledok, ako fyzický, tak aj ekonomický. Jediná záchrana pre Slovensko je byť neutrálnym štátom, teda vojensky neangažovaným, a preto by pre SR bolo najvýhodnejšie z NATO vystúpiť.
A čo sa týka EÚ, tak tam si treba uvedomiť, že vôbec nejde o spolok rovnocenných a zvrchovaných štátov, akým bola prapôvodná idea tohto spolku. Dnes sme svedkami toho, že EÚ sa zmenila na globálno-politickú organizáciu, ktorá diktuje jednotlivým štátom, čo môžu a čo nemôžu robiť. Učebnicový príklad, na akých princípoch dnes funguje EÚ, je príklad Maďarska, ktoré sa rozhodlo povedať svoj názor na Ukrajinu a povedať si svoje "nie" 50-miliardovému balíku Ukrajine. Okamžite bol na Maďarsko cez európske elity vytvorený tlak na dosiahnutie svojich cieľov, doslova mafiánskymi praktikami, keď bolo Maďarsku vyhrážané útokom na maďarskú menu, likvidáciou hospodárstva, stratou investorov a podobne.
Tento príklad krásne ukazuje, že pomyselná rovnocennosť v ÉU platí len dovtedy, pokým súhlasíte so všetkým, čo vám je povedané, aby ste urobili. Takéto praktiky nemajú nič spoločné s nejakými princípmi demokracie a EÚ dnes predstavuje žalár národov a nesloboda je najvýstižnejšie slovo. A proti tomuto diktátu ako prezident SR som odhodlaný sa postaviť.
- Prezident SR je aj najvyšší veliteľ Ozbrojených síl SR. Aký je váš postoj k financovaniu armády, k jej modernizácii, posilneniu, aj vzhľadom na dianie na východ od našich hraníc?-
Armáda SR má svoje úlohy a opodstatnenosť v rámci štruktúr štátu. Dnes sme členmi NATO a vzhľadom na to z toho pre našu armádu vyplývajú aj isté záväzky a povinnosti. Viem si však predstaviť, že by naša armáda nebola členom Aliancie a že by aj napriek tomu vedela plniť všetky úlohy v kontexte k potrebám ochrany štátu ako zvonka, tak aj zvnútra.
-Ako vnímate pomoc Ukrajine? Ste za členstvo Ukrajiny v EÚ? Únia odobrila začiatok prístupových rokovaní.-
Ukrajina dnes patrí k 50 najchudobnejším štátom sveta, je tam jedna z najvyšších mier korupcie na svete a navyše je tam veľmi nízka miera demokracie. No a tento kokteil faktov je absolútne nezlučiteľný s akýmikoľvek, hoci aj tými najoptimistickejšími predstavami o tom, že by Ukrajina mohla byť členom EÚ. Pomáhať dnes Ukrajine finančne a vojensky znamená len predlžovať vojnový konflikt, ktorý bude mať aj pre Slovensko fatálne následky. Jediná cesta ako Ukrajine pomôcť, je okamžite docieliť začatie rozhovorov o mieri medzi Ukrajinou a Ruskom.
- Má byť prezident protiváhou vláde? Prečo?-
Prezident musí v prvom rade stáť na strane ľudu, občanov, od ktorých dostal mandát, a to, či bude protiváhou vláde, bude závisieť od toho, ako bude vláda pristupovať k občanom. Ak bude vláda predkladať zákony, ktoré nebudú prospešné pre spoločnosť, tak by mal byť prezident v takomto prípade účinnou protiváhou a svoje kompetencie by mal využiť v takej miere, aby čo najviac ochránil spoločnosť pred škodlivou legislatívou, ktorú by takáto vláda mala v úmysle pretláčať.
O prezidentský palác zabojuje v tohtoročných voľbách celkovo 11 kandidátov. Sú nimi Andrej Danko, Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec.