Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bátor potvrdil, že ani v diplomatickom rozmere Slovensko v NATO nestálo bokom a vždy podporovalo politiku otvorených dverí Aliancie.
Autor TASR
Brusel 25. marca (TASR) - Slovensko za dve dekády svojho členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO) potvrdilo, že je zodpovedným partnerom čo sa týka účasti na misiách NATO a aj na poli diplomacie, kde pomáhalo pri rozširovaní tohto obranného zoskupenia. V rozhovore pre TASR to povedal vedúci Stáleho zastúpenia SR pri NATO Peter Bátor, pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Aliancie.
Bátor pripomenul, že Slovensko sa od vstupu do Aliancie zúčastňovalo na misiách a operáciách spojencov. Jedna z najväčších účastí bola v Afganistane, kde slovenskí vojaci pôsobili až do konca misie a podľa jeho slov boli medzi poslednými, ktorí opustili niektoré základne, spolu s americkými vojakmi a niekedy až po nich.
"Práca, ktorú tam odviedli, bola výrazná. Boli sme aj na misii v Kosove, ešte stále sme prítomní na operácii v Bosne a Hercegovine, ktorá je najväčším zhmotnením spolupráce medzi NATO a EÚ a máme dokonca pár vojakov na výcvikovej, nebojovej misii v Iraku. Ten svoj diel, sme si naplnili," opísal situáciu.
Upozornil, že v súčasnosti, keď NATO nemá toľko operácii a misií mimo svojho územia, oveľa väčší dôraz sa kladie na spoločné cvičenia, kde Slovensko má čo zlepšovať. To znamená viac vojakov vysielať na spoločné mnohonárodnostné cvičenia, častejšie sa pohybovať s vojenskou technikou mimo hraníc krajiny a zvykať si, že sme súčasťou väčšieho celku.
Bátor potvrdil, že ani v diplomatickom rozmere Slovensko v NATO nestálo bokom a vždy podporovalo politiku otvorených dverí Aliancie.
"Osobitne v prípade Čiernej Hory to bolo Slovensko, ktoré navrhlo jeden z nových systémov ako by sa malo vykazovať plnenie predvstupových podmienok, aby sa finálny proces prijatia Čiernej Hory do NATO urýchlil," povedal.
Rovnako aktívne SR podporovala aj vstup Severného Macedónska. Silný hlas ohľadom rozširovania Aliancie malo Slovensko aj na summite NATO v Bukurešti v roku 2008, kde perspektívu členstva dostali Ukrajina a Gruzínsko a tiež na vlaňajšom summite vo Vilniuse, kde sa opäť otvorene hovorilo o budúcnosti Aliancie.
"Ten posledný štát so štatútom kandidáta, o ktorom sa dnes ale menej hovorí, je Bosna a Hercegovina," pripomenul veľvyslanec.
Zároveň poukázal na to, že opakované vyhlásenia premiéra SR Roberta Fica o tom, že Slovensko nepodporí vstup Ukrajiny do NATO, v Aliancii nerezonujú. Platí totiž podpis exprezidenta SR Ivana Gašparoviča z roku 2008 o podpore pre Ukrajinu a Gruzínsko, pričom toto rozhodnutie Slovensko potvrdilo na každom ďalšom summite NATO, na ktorom sa zúčastnilo.
"Vlani vo Vilniuse zaznelo to, že nie či sa Ukrajina stane členom, tá otázka je zodpovedaná, ale pohli sme sa dopredu v druhej z troch otázok. Ako, za akých podmienok sa Ukrajina stane členom. Nezodpovedaná zostáva tretia otázka - kedy," vysvetlil veľvyslanec. A dodal, že keď k tomu dôjde, každý členský štát bude mať svoje suverénne právo s tým súhlasiť alebo nie a ratifikovať členstvo novej krajiny cez svoje národné parlamenty.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) him
Bátor pripomenul, že Slovensko sa od vstupu do Aliancie zúčastňovalo na misiách a operáciách spojencov. Jedna z najväčších účastí bola v Afganistane, kde slovenskí vojaci pôsobili až do konca misie a podľa jeho slov boli medzi poslednými, ktorí opustili niektoré základne, spolu s americkými vojakmi a niekedy až po nich.
"Práca, ktorú tam odviedli, bola výrazná. Boli sme aj na misii v Kosove, ešte stále sme prítomní na operácii v Bosne a Hercegovine, ktorá je najväčším zhmotnením spolupráce medzi NATO a EÚ a máme dokonca pár vojakov na výcvikovej, nebojovej misii v Iraku. Ten svoj diel, sme si naplnili," opísal situáciu.
Upozornil, že v súčasnosti, keď NATO nemá toľko operácii a misií mimo svojho územia, oveľa väčší dôraz sa kladie na spoločné cvičenia, kde Slovensko má čo zlepšovať. To znamená viac vojakov vysielať na spoločné mnohonárodnostné cvičenia, častejšie sa pohybovať s vojenskou technikou mimo hraníc krajiny a zvykať si, že sme súčasťou väčšieho celku.
Bátor potvrdil, že ani v diplomatickom rozmere Slovensko v NATO nestálo bokom a vždy podporovalo politiku otvorených dverí Aliancie.
"Osobitne v prípade Čiernej Hory to bolo Slovensko, ktoré navrhlo jeden z nových systémov ako by sa malo vykazovať plnenie predvstupových podmienok, aby sa finálny proces prijatia Čiernej Hory do NATO urýchlil," povedal.
Rovnako aktívne SR podporovala aj vstup Severného Macedónska. Silný hlas ohľadom rozširovania Aliancie malo Slovensko aj na summite NATO v Bukurešti v roku 2008, kde perspektívu členstva dostali Ukrajina a Gruzínsko a tiež na vlaňajšom summite vo Vilniuse, kde sa opäť otvorene hovorilo o budúcnosti Aliancie.
"Ten posledný štát so štatútom kandidáta, o ktorom sa dnes ale menej hovorí, je Bosna a Hercegovina," pripomenul veľvyslanec.
Zároveň poukázal na to, že opakované vyhlásenia premiéra SR Roberta Fica o tom, že Slovensko nepodporí vstup Ukrajiny do NATO, v Aliancii nerezonujú. Platí totiž podpis exprezidenta SR Ivana Gašparoviča z roku 2008 o podpore pre Ukrajinu a Gruzínsko, pričom toto rozhodnutie Slovensko potvrdilo na každom ďalšom summite NATO, na ktorom sa zúčastnilo.
"Vlani vo Vilniuse zaznelo to, že nie či sa Ukrajina stane členom, tá otázka je zodpovedaná, ale pohli sme sa dopredu v druhej z troch otázok. Ako, za akých podmienok sa Ukrajina stane členom. Nezodpovedaná zostáva tretia otázka - kedy," vysvetlil veľvyslanec. A dodal, že keď k tomu dôjde, každý členský štát bude mať svoje suverénne právo s tým súhlasiť alebo nie a ratifikovať členstvo novej krajiny cez svoje národné parlamenty.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) him
