Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pomeroy dúfa, že v Bratislave nadviaže partnerstvá, ktoré mu umožnia podeliť sa so svojimi poznatkami so Slovenskom.
Autor TASR
Bratislava 6. mája (TASR) - Kľúč k rozvoju a lepšej udržateľnosti miest spočíva v spolupráci štyroch subjektov – občianskej spoločnosti, finančných inštitúcií, akademickej obce a vlády. V relácii Pavla Demeša Svet na TASR TV to uviedol britský architekt, akademik a expert na udržateľnosť James Pomeroy, ktorý sa v dňoch 4. – 5. mája zúčastnil na bratislavskom Reality Summite.
V rámci svojej televíznej relácie Smart Cities 2.0 Pomeroy objavuje takzvané "smart" mestá na celom svete, medzi ktoré zaraďuje juhokórejské Songdo, Barcelonu či Amsterdam. Zameriava sa na využívanie technológií, ktoré skvalitňujú život v mestách, upozorňuje však, že pre každý región sa môže definícia "smart" mesta líšiť.
Pomeroy pochválil aj potenciál, ktorý má v tejto oblasti Bratislava, v ktorej si všimol vysokú úroveň verejnej angažovanosti obyvateľov, systém e-mobility, električky či miesta na nabíjanie elektromobilov. Dúfa, že v Bratislave nadviaže partnerstvá, ktoré mu umožnia podeliť sa so svojimi poznatkami so Slovenskom.
Pomeroy je podľa vlastných slov najviac hrdý na svoj interdisciplinárny prístup k dizajnu, ktorý vychádza z akademického výskumu. To mu napríklad pomohlo pri vytváraní projektu Carbon Zero v Ázii, kde vytvoril udržateľné domy s nulovou uhlíkovou stopou, pričom sa inšpiroval tradičnými malajzijskými obydliami.
V rozhovore sa Pomeroy venoval i rozdielom vo vyučovaní na ázijských a európskych školách, keďže sám je vysokoškolským učiteľom. Podľa neho je učiteľ v Ázii skôr otcovskou a autoritatívnou postavou, ktorá študentom presne povie, ako a čo majú robiť. Európsky štýl vyučovania prebieha odlišným spôsobom – študenti môžu klásť otázky, pričom vyučujúci im poskytuje len vedenie a nabáda ich, aby na súvislosti prišli sami. Štýl vyučovania na Blízkom východe zasa podľa neho kombinuje oba tieto spôsoby.
Pomeroy sa dlhodobo venuje rozvoju a udržateľnosti miest. "Sú na to potrebné štyri subjekty. Občianska spoločnosť, ktorá povie, čo potrebuje. Akademická obec, ktorá určí, či to je realizovateľné. Finančné inštitúcie, ktoré poskytnú finančné prostriedky. A nakoniec vláda, ktorá to schváli," vysvetlil svoju víziu Pomeroy.
V závere rozhovoru vyjadril aj túžbu navštíviť Ukrajinu, pretože si podľa vlastných slov uvedomuje, že po skončení vojny bude táto krajina potrebovať obnovu.
V rámci svojej televíznej relácie Smart Cities 2.0 Pomeroy objavuje takzvané "smart" mestá na celom svete, medzi ktoré zaraďuje juhokórejské Songdo, Barcelonu či Amsterdam. Zameriava sa na využívanie technológií, ktoré skvalitňujú život v mestách, upozorňuje však, že pre každý región sa môže definícia "smart" mesta líšiť.
Pomeroy pochválil aj potenciál, ktorý má v tejto oblasti Bratislava, v ktorej si všimol vysokú úroveň verejnej angažovanosti obyvateľov, systém e-mobility, električky či miesta na nabíjanie elektromobilov. Dúfa, že v Bratislave nadviaže partnerstvá, ktoré mu umožnia podeliť sa so svojimi poznatkami so Slovenskom.
Pomeroy je podľa vlastných slov najviac hrdý na svoj interdisciplinárny prístup k dizajnu, ktorý vychádza z akademického výskumu. To mu napríklad pomohlo pri vytváraní projektu Carbon Zero v Ázii, kde vytvoril udržateľné domy s nulovou uhlíkovou stopou, pričom sa inšpiroval tradičnými malajzijskými obydliami.
V rozhovore sa Pomeroy venoval i rozdielom vo vyučovaní na ázijských a európskych školách, keďže sám je vysokoškolským učiteľom. Podľa neho je učiteľ v Ázii skôr otcovskou a autoritatívnou postavou, ktorá študentom presne povie, ako a čo majú robiť. Európsky štýl vyučovania prebieha odlišným spôsobom – študenti môžu klásť otázky, pričom vyučujúci im poskytuje len vedenie a nabáda ich, aby na súvislosti prišli sami. Štýl vyučovania na Blízkom východe zasa podľa neho kombinuje oba tieto spôsoby.
Pomeroy sa dlhodobo venuje rozvoju a udržateľnosti miest. "Sú na to potrebné štyri subjekty. Občianska spoločnosť, ktorá povie, čo potrebuje. Akademická obec, ktorá určí, či to je realizovateľné. Finančné inštitúcie, ktoré poskytnú finančné prostriedky. A nakoniec vláda, ktorá to schváli," vysvetlil svoju víziu Pomeroy.
V závere rozhovoru vyjadril aj túžbu navštíviť Ukrajinu, pretože si podľa vlastných slov uvedomuje, že po skončení vojny bude táto krajina potrebovať obnovu.
