Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okupáciu pripomína aj 21. jún, Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády v roku 1991.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. augusta (TASR) – Okupáciu, ale aj všetky udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili cestu k našej súčasnosti, by si mali občania SR pripomínať. Predseda Národnej rady SR Boris Kollár to uviedol pri príležitosti Dňa obetí okupácie Československa v roku 1968. Vyhlásil, že aj posledné udalosti vo svete ukazujú, že riešenia za použitia vojenskej sily nie sú schopné trvalo zamedziť vývin, ktorý má objektívny charakter.
Obrodný proces v Československu, ktorý predchádzal invázii vojsk Varšavskej zmluvy, podľa Kollára nevznikol náhodou.
„Bol následkom ekonomického zlyhania socialistického systému, ktorý v republike zaviedli komunisti po prevrate roku 1948. Avšak nielen to. Režim bol neschopný riešiť aj iné spoločenské problémy. A to vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi, miesto a úlohu inteligencie v spoločnosti či moderné riadenie a nastupujúcu informatizáciu,“ zdôraznil.
„Dnes si pripomíname 53. výročie zmarenia nádejí našich otcov a starých otcov, ktoré bolo sprevádzané aj zmarením životov 38 občanov Slovenska a 70 občanov Českej republiky,“ podotkol šéf parlamentu. Ako ďalej uviedol, vedúci predstavitelia Československa boli v tom čase pod silným politickým tlakom občianskej verejnosti, ktorá s nadšením prijímala demokratizačné opatrenia a požiadavky na zastavenie reforiem odmietali. „Nakoniec v Moskve stratili trpezlivosť a spolu s armádami štyroch socialistických štátov pod rúškom tmy vojensky potlačili nádeje obyvateľov Československa,“ dodal.
Vojenská invázia však, ako tvrdí, nezmarila len životy týchto 108 ľudí. „Zničené boli aj plány a predstavy mnohých tisícok a miliónov našich občanov o ich ďalšom živote v zdemokratizovanej spoločnosti. Namiesto reforiem sa presadil tuhý normalizačný režim, ktorý na viac ako 20 rokov zabrzdil spoločenský, politický i ekonomický vývin,“ podotkol.
Ďalej vyhlásil, že zastavenie reforiem na vyše dve dekády spôsobilo, že ich uskutočnenie po roku 1989 bolo pre obyvateľstvo omnoho ťažšie. „Aj posledné udalosti vo svete takisto ukazujú, že riešenia za použitia vojenskej sily nie sú schopné trvalo zamedziť vývin, ktorý má objektívny charakter,“ dodal Kollár.
Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. Ozbrojená invázia v noci z 20. na 21. augusta násilne ukončila proces demokratizácie známy tiež ako Pražská jar. Okupáciu pripomína aj 21. jún, Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády v roku 1991.
Obrodný proces v Československu, ktorý predchádzal invázii vojsk Varšavskej zmluvy, podľa Kollára nevznikol náhodou.
„Bol následkom ekonomického zlyhania socialistického systému, ktorý v republike zaviedli komunisti po prevrate roku 1948. Avšak nielen to. Režim bol neschopný riešiť aj iné spoločenské problémy. A to vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi, miesto a úlohu inteligencie v spoločnosti či moderné riadenie a nastupujúcu informatizáciu,“ zdôraznil.
„Dnes si pripomíname 53. výročie zmarenia nádejí našich otcov a starých otcov, ktoré bolo sprevádzané aj zmarením životov 38 občanov Slovenska a 70 občanov Českej republiky,“ podotkol šéf parlamentu. Ako ďalej uviedol, vedúci predstavitelia Československa boli v tom čase pod silným politickým tlakom občianskej verejnosti, ktorá s nadšením prijímala demokratizačné opatrenia a požiadavky na zastavenie reforiem odmietali. „Nakoniec v Moskve stratili trpezlivosť a spolu s armádami štyroch socialistických štátov pod rúškom tmy vojensky potlačili nádeje obyvateľov Československa,“ dodal.
Vojenská invázia však, ako tvrdí, nezmarila len životy týchto 108 ľudí. „Zničené boli aj plány a predstavy mnohých tisícok a miliónov našich občanov o ich ďalšom živote v zdemokratizovanej spoločnosti. Namiesto reforiem sa presadil tuhý normalizačný režim, ktorý na viac ako 20 rokov zabrzdil spoločenský, politický i ekonomický vývin,“ podotkol.
Ďalej vyhlásil, že zastavenie reforiem na vyše dve dekády spôsobilo, že ich uskutočnenie po roku 1989 bolo pre obyvateľstvo omnoho ťažšie. „Aj posledné udalosti vo svete takisto ukazujú, že riešenia za použitia vojenskej sily nie sú schopné trvalo zamedziť vývin, ktorý má objektívny charakter,“ dodal Kollár.
Deň obetí okupácie Československa v roku 1968 sa zaradil medzi pamätné dni novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú parlament schválil 3. novembra 2020. Ozbrojená invázia v noci z 20. na 21. augusta násilne ukončila proces demokratizácie známy tiež ako Pražská jar. Okupáciu pripomína aj 21. jún, Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády v roku 1991.
