Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štátna tajomníčka rezortu školstva Svetlana Síthová finančnú pomoc EÚ v oblasti integrácie detí utečencov do slovenských škôl ocenila. Podľa nej aj táto kríza podčiarkla výhody členstva v EÚ.
Autor TASR TV
Bratislava 9. mája (TASR) - Reakcia Európskej únie na ukrajinskú krízu bola rýchla, avšak je otázne, či bola doterajšia pomoc aj dostatočne efektívna. V tejto súvislosti je potrebné nasmerovať viac európskych finančných zdrojov aj do oblasti vzdelávania, konkrétne na integráciu ukrajinských detí, ktoré s matkami utiekli pred vojnou. Počas diskusie v TASR TV sa na tom zhodli europoslanci Lucia Ďuriš Nicholsonová a Ivan Štefanec, ktorí diskutovali o téme vzdelávania so štátnou tajomníčkou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR Svetlanou Síthovou a riaditeľkou základnej školy J. A. Komenského v Seredi Paulínou Krivosudskou.
"Vieme, že v drvivej väčšine (do európskych krajín) prichádzajú z Ukrajiny ženy a deti, preto je kľúčové vzdelávanie, lebo oni sa samozrejme chcú vzdelávať," povedal Štefanec. Podľa neho sa dá na úrovni Európskej únie urobiť viac nasmerovaním vyššieho objemu európskych peňazí do tejto oblasti. "Jednotlivé členské štáty (EÚ), do ktorých odchádzajú utečenci z Ukrajiny, by to samozrejme finančne nedokázali zvládnuť... Únia okamžite uvoľnila nemalé zdroje – ide o miliardy eur, ktoré išli do krajín, ako je Slovensko," pripomenula Ďuriš Nicholsonová.
Štátna tajomníčka rezortu školstva Svetlana Síthová finančnú pomoc EÚ v oblasti integrácie detí utečencov do slovenských škôl ocenila. Podľa nej aj táto kríza podčiarkla výhody členstva v EÚ. Okrem finančnej pomoci však načrtla aj ďalšie oblasti, v ktorých Únia pomáha. "Ide aj o metodickú pomoc pre našich riaditeľov a pedagógov, aby vedeli, ako pracovať s deťmi, ktoré prichádzajú z krajiny, kde je vojna; s deťmi, ktoré prichádzajú s iným materinským jazykom; s deťmi, ktoré prichádzajú a majú rôzne psychické ťažkosti," uviedla Síthová.
Riaditeľka základnej školy J. A. Komenského v Seredi Paulína Krivosudská do diskusie prispela osobnými skúsenosťami s integráciou detí z Ukrajiny. "Naši žiaci prijali ukrajinské deti veľmi pozitívne a nemám žiadnu negatívnu spätnú väzbu. Pomáhali im na začiatku a pomáhajú im aj teraz... Rodičia, ešte skôr ako MŠVVaŠ poslalo dotácie na učebné pomôcky, priniesli zošity a to, čo o sme žiadali. Priniesli školské tašky či tepláky, takže tieto deti si mohli zobrať to, čo potrebovali. A následne prišla pomoc z ministerstva," vysvetlila Krivosudská. Riaditeľka spresnila, že ešte pred príchodom ukrajinských detí sa musela škola prispôsobiť na nové výzvy. Bolo potrebné si naštudovať legislatívu a pripraviť pedagogický zbor, ale aj samotných žiakov. V tejto súvislosti Krivosudská ocenila prácu Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ), ktorý podľa nej "promptne zareagoval" a pripravil webináre pre učiteľov.
Európska komisia všetkým 27 členským štátom EÚ vyplatila zálohové platby vo výške 3,5 miliardy eur, aby im pomohla zvládnuť príchod ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Slovensko na tento účel dostalo 209 miliónov eur. Príspevok zo strany EÚ podľa Bruselu zmierni dodatočné zaťaženie verejných rozpočtov členských štátov, keďže za oprávnené sa považujú aj výdavky spätne odo dňa ruskej invázie na Ukrajinu.
Diskusiu v TASR TV vo forme podcastu nájdete TU.
"Vieme, že v drvivej väčšine (do európskych krajín) prichádzajú z Ukrajiny ženy a deti, preto je kľúčové vzdelávanie, lebo oni sa samozrejme chcú vzdelávať," povedal Štefanec. Podľa neho sa dá na úrovni Európskej únie urobiť viac nasmerovaním vyššieho objemu európskych peňazí do tejto oblasti. "Jednotlivé členské štáty (EÚ), do ktorých odchádzajú utečenci z Ukrajiny, by to samozrejme finančne nedokázali zvládnuť... Únia okamžite uvoľnila nemalé zdroje – ide o miliardy eur, ktoré išli do krajín, ako je Slovensko," pripomenula Ďuriš Nicholsonová.
Štátna tajomníčka rezortu školstva Svetlana Síthová finančnú pomoc EÚ v oblasti integrácie detí utečencov do slovenských škôl ocenila. Podľa nej aj táto kríza podčiarkla výhody členstva v EÚ. Okrem finančnej pomoci však načrtla aj ďalšie oblasti, v ktorých Únia pomáha. "Ide aj o metodickú pomoc pre našich riaditeľov a pedagógov, aby vedeli, ako pracovať s deťmi, ktoré prichádzajú z krajiny, kde je vojna; s deťmi, ktoré prichádzajú s iným materinským jazykom; s deťmi, ktoré prichádzajú a majú rôzne psychické ťažkosti," uviedla Síthová.
Riaditeľka základnej školy J. A. Komenského v Seredi Paulína Krivosudská do diskusie prispela osobnými skúsenosťami s integráciou detí z Ukrajiny. "Naši žiaci prijali ukrajinské deti veľmi pozitívne a nemám žiadnu negatívnu spätnú väzbu. Pomáhali im na začiatku a pomáhajú im aj teraz... Rodičia, ešte skôr ako MŠVVaŠ poslalo dotácie na učebné pomôcky, priniesli zošity a to, čo o sme žiadali. Priniesli školské tašky či tepláky, takže tieto deti si mohli zobrať to, čo potrebovali. A následne prišla pomoc z ministerstva," vysvetlila Krivosudská. Riaditeľka spresnila, že ešte pred príchodom ukrajinských detí sa musela škola prispôsobiť na nové výzvy. Bolo potrebné si naštudovať legislatívu a pripraviť pedagogický zbor, ale aj samotných žiakov. V tejto súvislosti Krivosudská ocenila prácu Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ), ktorý podľa nej "promptne zareagoval" a pripravil webináre pre učiteľov.
Európska komisia všetkým 27 členským štátom EÚ vyplatila zálohové platby vo výške 3,5 miliardy eur, aby im pomohla zvládnuť príchod ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Slovensko na tento účel dostalo 209 miliónov eur. Príspevok zo strany EÚ podľa Bruselu zmierni dodatočné zaťaženie verejných rozpočtov členských štátov, keďže za oprávnené sa považujú aj výdavky spätne odo dňa ruskej invázie na Ukrajinu.
Diskusiu v TASR TV vo forme podcastu nájdete TU.
