Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lexmann uviedla, že ak Ukrajina dnes bojuje za hodnoty, ktoré vytvorili EÚ, ako je mier a ekonomická spolupráca, na druhej strane trpí za chyby Európy z minulosti.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 1. marca (TASR) - Európsky parlament (EP) v utorok mimoriadne rokoval o situácii na Ukrajine, ktorú napadla ruská armáda, a venoval sa aj žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby EÚ urýchlene udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny.
K situácii sa podľa bruselského spravodajcu TASR vyjadrili aj viacerí slovenskí europoslanci.
Michal Šimečka (PS) zopakoval, že sa zasadzuje za to, aby bol Ukrajine čo najskôr udelený štatút kandidátskej krajiny. Je presvedčený, že Ukrajina patrí do Európy, a dodal, že Ukrajinci bojujú aj za európske hodnoty. "To najmenej, čo si zaslúžia, je aspoň nejaká perspektíva budúceho členstva v EÚ," uviedol. V EP v posledných dňoch intenzívne presviedčal kolegov, aby takáto výzva zaznela v uznesení, lebo ide o dôležitý signál pre Ukrajinu. Nielenže im Únia poskytuje humanitárnu pomoc a zbrane, ale že im dáva nádej. Nádej, že majú budúcnosť v EÚ.
Šimečka upozornil, že kandidátsky štatút neznamená okamžitý vstup do Únie, pretože prístupový proces trvá dlho a sú podmienky, ktoré kandidáti na vstup musia plniť. Dodal však, že Ukrajina je európsky štát a svojím konaním sa zasadzuje za demokratické hodnoty a ich šírenie, dokonca za ne teraz obetuje ľudské životy. "To, že sme doteraz nedokázali Ukrajine povedať, či má šancu na členstvo v EÚ, je aj naše zlyhanie," odkázal.
Michal Wiezik (PS) ocenil, že všetky relevantné politické frakcie v EP sa rýchlo dokázali dohodnúť na uznesení k ruskej agresii. "Rezolúcia je veľmi adresná, prísnejšia než čokoľvek, čo doteraz odznelo. Parlament hovorí o doslovnom odstrihnutí Ruska od technologických, ekonomických a spoločenských liniek. Ideme priamo na vec," opísal situáciu. Spresnil, že odsek 31 uznesenia hovorí o tom, že Ukrajine má byť udelený štatút kandidátskej krajiny, osobne však očakával ešte ambicióznejšiu pozíciu. Uznesenie podľa neho žiada maximálne možné sankcie voči agresívnej politike Ruska a maximálnu možnú podporu pre Ukrajinu, ktorá zvádza "kriticky dôležitý boj".
Ivan Štefanec (KDH) sa pod rezolúciu podpísal ako jej spoluautor v rámci Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá bola jej iniciátorom. Podľa jeho slov sú ľudovci v EP najsilnejším hlasom eurointegračných ambícií Ukrajiny. Pripomenul, že EÚ pomáha Ukrajincom ako sa len dá – peniazmi, humanitárne a jasnými morálnymi postojmi a teraz aj jasným signálom, že Ukrajina do Európy patrí.
"To, čo sa deje na Ukrajine, všetkých šokovalo. Odsudzujeme kremeľské vojnové zločiny a podporujeme statočných obrancov Ukrajiny. Bojujú aj za nás, za európske hodnoty, za novú Európu. Všetci sme dnes Ukrajinci," povedal. Vojnu na Ukrajine označil za zrážku dvoch svetov – sveta, kde si ľudské životy a slobodu nevážia, a sveta, ktorý ľudské životy ochraňuje a kde ľudia sami rozhodujú o svojej budúcnosti. Dúfa, že EÚ sa posunie od asociačnej zmluvy s Ukrajinou z roku 2014 a dá Ukrajincom novú nádej udelením štatútu kandidátskej krajiny.
Miriam Lexmann (KDH) uznesenie EP vníma ako vyjadrenie silnej podpory a jednoty EÚ a transatlantického spoločenstva, že stoja v tejto ťažkej situácii za Ukrajinou. Rezolúcia podľa nej rieši viaceré otázky. Venuje sa sankciám a požaduje, aby EÚ sledovala obchádzanie sankcií zo strany firiem a členských krajín, čo je problém, na ktorý ona dlhodobo v EP upozorňuje.
"Voláme po principiálnom postoji, aj čo sa týka našej závislosti od dovozu plynu z Ruska," uviedla. Považuje za logické zaoberať sa žiadosťou Kyjeva o udelenie štatútu kandidátskej krajiny, upozornila však, že je tam množstvo právnych otázok. Lexmann uviedla, že ak Ukrajina dnes bojuje za hodnoty, ktoré vytvorili EÚ, ako je mier a ekonomická spolupráca, na druhej strane trpí za chyby Európy z minulosti. "A preto jej musíme dať jasný signál, že s ňou rátame. Toto všetko musíme ponúknuť Ukrajine, lebo v prvej línii bojuje za naše hodnoty," vysvetlila.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
K situácii sa podľa bruselského spravodajcu TASR vyjadrili aj viacerí slovenskí europoslanci.
Michal Šimečka (PS) zopakoval, že sa zasadzuje za to, aby bol Ukrajine čo najskôr udelený štatút kandidátskej krajiny. Je presvedčený, že Ukrajina patrí do Európy, a dodal, že Ukrajinci bojujú aj za európske hodnoty. "To najmenej, čo si zaslúžia, je aspoň nejaká perspektíva budúceho členstva v EÚ," uviedol. V EP v posledných dňoch intenzívne presviedčal kolegov, aby takáto výzva zaznela v uznesení, lebo ide o dôležitý signál pre Ukrajinu. Nielenže im Únia poskytuje humanitárnu pomoc a zbrane, ale že im dáva nádej. Nádej, že majú budúcnosť v EÚ.
Šimečka upozornil, že kandidátsky štatút neznamená okamžitý vstup do Únie, pretože prístupový proces trvá dlho a sú podmienky, ktoré kandidáti na vstup musia plniť. Dodal však, že Ukrajina je európsky štát a svojím konaním sa zasadzuje za demokratické hodnoty a ich šírenie, dokonca za ne teraz obetuje ľudské životy. "To, že sme doteraz nedokázali Ukrajine povedať, či má šancu na členstvo v EÚ, je aj naše zlyhanie," odkázal.
Michal Wiezik (PS) ocenil, že všetky relevantné politické frakcie v EP sa rýchlo dokázali dohodnúť na uznesení k ruskej agresii. "Rezolúcia je veľmi adresná, prísnejšia než čokoľvek, čo doteraz odznelo. Parlament hovorí o doslovnom odstrihnutí Ruska od technologických, ekonomických a spoločenských liniek. Ideme priamo na vec," opísal situáciu. Spresnil, že odsek 31 uznesenia hovorí o tom, že Ukrajine má byť udelený štatút kandidátskej krajiny, osobne však očakával ešte ambicióznejšiu pozíciu. Uznesenie podľa neho žiada maximálne možné sankcie voči agresívnej politike Ruska a maximálnu možnú podporu pre Ukrajinu, ktorá zvádza "kriticky dôležitý boj".
Ivan Štefanec (KDH) sa pod rezolúciu podpísal ako jej spoluautor v rámci Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá bola jej iniciátorom. Podľa jeho slov sú ľudovci v EP najsilnejším hlasom eurointegračných ambícií Ukrajiny. Pripomenul, že EÚ pomáha Ukrajincom ako sa len dá – peniazmi, humanitárne a jasnými morálnymi postojmi a teraz aj jasným signálom, že Ukrajina do Európy patrí.
"To, čo sa deje na Ukrajine, všetkých šokovalo. Odsudzujeme kremeľské vojnové zločiny a podporujeme statočných obrancov Ukrajiny. Bojujú aj za nás, za európske hodnoty, za novú Európu. Všetci sme dnes Ukrajinci," povedal. Vojnu na Ukrajine označil za zrážku dvoch svetov – sveta, kde si ľudské životy a slobodu nevážia, a sveta, ktorý ľudské životy ochraňuje a kde ľudia sami rozhodujú o svojej budúcnosti. Dúfa, že EÚ sa posunie od asociačnej zmluvy s Ukrajinou z roku 2014 a dá Ukrajincom novú nádej udelením štatútu kandidátskej krajiny.
Miriam Lexmann (KDH) uznesenie EP vníma ako vyjadrenie silnej podpory a jednoty EÚ a transatlantického spoločenstva, že stoja v tejto ťažkej situácii za Ukrajinou. Rezolúcia podľa nej rieši viaceré otázky. Venuje sa sankciám a požaduje, aby EÚ sledovala obchádzanie sankcií zo strany firiem a členských krajín, čo je problém, na ktorý ona dlhodobo v EP upozorňuje.
"Voláme po principiálnom postoji, aj čo sa týka našej závislosti od dovozu plynu z Ruska," uviedla. Považuje za logické zaoberať sa žiadosťou Kyjeva o udelenie štatútu kandidátskej krajiny, upozornila však, že je tam množstvo právnych otázok. Lexmann uviedla, že ak Ukrajina dnes bojuje za hodnoty, ktoré vytvorili EÚ, ako je mier a ekonomická spolupráca, na druhej strane trpí za chyby Európy z minulosti. "A preto jej musíme dať jasný signál, že s ňou rátame. Toto všetko musíme ponúknuť Ukrajine, lebo v prvej línii bojuje za naše hodnoty," vysvetlila.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
