Brusel/Štrasburg 7. júla (TASR) - Európsky parlament v stredu schválil modernizovaný Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a vyčlenil viac financií na projekty v oblasti dopravy, digitalizácie a energetiky na roky 2021 – 2027. Slovenskí europoslanci z viacerých politických frakcií to ocenili a uviedli, že NPE bude mať prínos aj pre Slovensko.

Robert Hajšel (Smer-SD) vyjadril nádej, že schválenie dohody o zmenách vo fungovaní tohto nástroja dá nový impulz k účinnejšiemu čerpaniu prostriedkov z rozpočtu EÚ na infraštruktúrne projekty po celej Európe. "Z viac ako 30-miliardovej obálky pôjde najviac na dopravu a energetiku, niečo aj na digitalizáciu. Na oblasti, do ktorých treba obrovské investície vynaložiť aj na Slovensku. Vláda a kompetentní aktéri na Slovensku musia zabezpečiť čo najkvalitnejšie projekty dopravného a energetického prepojenia so susednými štátmi. Na rozdiel od eurofondov sa tu totiž uplatňuje aj princíp využi alebo strácaš," vysvetlil.



Michal Wiezik (SPOLU) dodal, že tento nástroj má šancu hrať významnú úlohu pri obnove EÚ po skončení pandémie nového koronavírusu a pri budovaní klimaticky neutrálnej EÚ. "Inovatívne technológie v oblasti infraštruktúry, ktoré umožnia prechod na nízkoemisné energetické systémy a systémy mobility, sú nevyhnutné, ak chceme dosiahnuť ciele v oblasti dekarbonizácie. Financie budú k dispozícii aj na cezhraničné projekty v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov," spresnil.



Vladimír Bilčík (SPOLU) za pozitívum NPE považuje posilnenie železničných spojení, ktorých častejšie využívanie bude redukovať emisie CO2. "EÚ bude silnejšia, keď budú všetky jej regióny prepojené dopravnou, energetickou a sieťovou infraštruktúrou," opísal situáciu.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) zdôraznila, že Nástroj na prepájanie Európy v rámci viacročného finančného rámca bude klásť väčší dôraz na propagáciu cezhraničných projektov, spoluprácu medzi cezhraničnými orgánmi i dodatočné financovanie cezhraničných projektov. "Prvýkrát bude NPE zahŕňať aj vojenský rozmer financovaný z Európskeho obranného fondu, ktorý sa bude využívať na civilnú a vojenskú dopravnú infraštruktúru. Malo by to prispieť k dosiahnutiu rýchlej a bezproblémovej mobility, ako aj k posilneniu našej schopnosti reagovať na núdzové situácie, ako sú humanitárne krízy či prírodné katastrofy," skonštatovala.

Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že ciele návrhu sú definované dobre, v súlade so zásadou financovania verejných statkov, avšak nesprávne sú definované ukazovatele, ktoré umožňujú skontrolovať, či krajiny EÚ tieto ciele plnia efektívne. "Predkladateľ navrhuje prioritizáciu európskych projektov pred lokálnymi. Na to je potrebná definícia podmienok, ktoré by mali byť splnené. Tie však materiál neobsahuje," upozornil.

Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že EÚ tvoria regióny a ich rozvoj je kľúčom k hospodárskemu rastu. "V silných regiónoch, prepojených kvalitnou infraštruktúrou, je väčší predpoklad pre tvorbu nových pracovných príležitostí," odkázal.

Miriam Lexmann (KDH) je presvedčená, že aj napriek pandémii musí EÚ pokračovať vo financovaní projektov v oblasti infraštruktúry, čo je kľúčové pre krajiny ako Slovensko. "Je rozhodujúce, aby sme nadviazali na rozvoj moderného a bezpečného prepájania Európy v oblasti dopravy, energií a digitalizácie a využili takmer 34 miliárd eur pre členské štáty na šesť rokov. Našou snahou je aj zjednodušenie byrokratického procesu, čo uvítajú realizátori projektov, ale najmä občania členských krajín," uviedla.

Peter Pollák (OĽANO) upozornil, že z hľadiska vzájomnej prepojenosti regiónov Slovensko zaostáva, a preto uľahčenie infraštruktúrnych projektov v oblasti dopravy, energetiky a digitalizácie je šancou aj pre Slovákov súčasný stav zlepšiť.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)